Kyjev 24. apríla 2024 (HSP/ria/Foto:TASR/AP-Russian Defense Ministry Press Service)
Pôvodne boli peniaze z Washingtonu plánované na zabezpečenie ďalšej “protiofenzívy” ukrajinských ozbrojených síl. V praxi je však dnes bezprostrednou úlohou ukrajinských ozbrojených síl nejakým spôsobom spomaliť ofenzívu ruskej armády, opisuje situáciu Viktoria Nikiforova v článku Ria Novosti
Oslobodenie Avdejevky, Očeretina, Novomichajlovky – to všetko sú pre tých v Kyjeve zjavné varovné signály. Nútená evakuácia Charkovskej oblasti, ktorú oznámili, je dôkazom toho, že sa tam čoskoro bude bojovať. Obyvatelia Charkova si všetko uvedomili ešte skôr a mesto hromadne opustili už pred mesiacom. Útok na charkovskú televíznu vežu (“telemaratón sa skončil”) tiež hovorí jasnou rečou, rovnako ako dôsledná dekonštrukcia ukrajinskej energetickej infraštruktúry vrátane zničenia tepelnej elektrárne v Tripolise.
Treba si uvedomiť, že napriek meškaniu s oficiálnym balíkom americkej vojenskej pomoci Západ po celý tento čas pokračoval v sponzorovaní Ukrajiny a pumpovaní zbraní do ukrajinských ozbrojených síl. Bojovali žoldnieri, pracovali inštruktori, fungovala západná technika, prichádzali dodávky a pomoc z Európy. A napriek tomu sa frontová línia neúprosne stále posúvala ku Kyjevu. Tak čo s tým teda robiť?
Peniaze z Washingtonu sa predsa nemôžu zázračne premeniť na pol milióna vojakov, ktorých Kyjev krvopotne potrebuje, aby zastavil ruskú armádu. Ľudia naďalej utekajú pred odvodovými pracovníkmi a nechcú platiť životom za Zelenského pôžičku.
Preto sa začiatok novej “protiofenzívy” stále posúva. “Možno sa situácia na fronte do jesene stabilizuje,” domnieva sa jeden z expertov. “Nie, treba počítať s dvanásťmesačnou perspektívou,” hovorí iný. “Nie skôr ako v roku 2025” je ďalší dátum.
“Očakávame, že Ukrajinci vybudujú pomerne silnú obrannú líniu, ale sme pripravení na to, že budú strácať ďalšie územia.“Tento názor experta cituje agentúra Reuters. Odpovedá tak na vlastnú otázku “Ako ovplyvní americká pomoc Ukrajinu?”. Zrejmá odpoveď znie: nijako.
Predpokladá sa, že Zelenskyj výkrikmi o beznádejnej situácii na fronte povzbudil amerických kongresmanov, aby mu dali peniaze. Táto procedúra je však už takmer ukončená – hlasovanie v Senáte ovládanom demokratmi bude len formalitou ale vyhliadky Kyjeva zostávajú pochmúrne.
Zelenskyj a jeho páni očakávajú v máji a júni masívnu ofenzívu ruských ozbrojených síl. Nie sú však schopní vyrovnať sa ani s postupom ruskej armády, ktorý už prebieha. Samozrejme, Kyjevu nebude dovolené všetko len tak zahodiť a utiecť. Washington má na ruskú ofenzívu dve odpovede, myslí si Viktoria Nikiforova. Prvá je symetrická: vrhnúť do boja európske vojenské kontingenty a vyčkávať “za kalužou”.
Presne k tomu americkí páni nabádajú svojich vazalov. “Európski lídri by mali vážne uvažovať o vyslaní vojsk na Ukrajinu,” domnieva sa časopis Foreign Affairs. Európania by pritom nemali len veliť jednotkám protivzdušnej obrany (podľa informácii z frontovej línie to už robia), ale priamo sa podieľať na obrane miest, ako sú Charkov a Odesa.
Autori myšlienky s obdivuhodným cynizmom poukazujú na to, že ak sa európska armáda postaví do pozície “len európskej”, bude sa mať za to, že NATO s ňou nemá nič spoločné. To by Spojeným štátom umožnilo nepoužiť článok 5 charty aliancie a zostať mimo konfliktu – a vojenskej reakcie Ruska.
Invázia európskych armád na ruské územie je pre ne spojená s úplne obludnými stratami – na presné čísla sa môžete opýtať Ukrajincov. Podľa posledných údajov stratili takmer pol milióna vojakov – a to ešte ruská armáda voči “nebratom” pracovala mimoriadne humánne.
Zahraničné kontingenty nemajú právo očakávať takéto zaobchádzanie.
Je tiež naivné veriť ubezpečeniam Američanov, že Rusko v tomto prípade nepoužije jadrové zbrane na európske hlavné mestá. Vysvetliť svojmu obyvateľstvu, prečo by mali Hansovci, Jackovci a Zbyškovci zomierať na predmestí Charkova a ich manželky a deti v mieste bydliska, nie je pre európskych lídrov úplne triviálna úloha.
Symetrická odpoveď so zavedením európskych kontingentov zatiaľ vyzerá málo reálne. Uvedomujúc si, kam fúka vietor a ako sa šíri žiarenie, budú európski lídri chvíľu vyčkávať. Západ však už dlho na ruskú ofenzívu pripravuje asymetrickú odpoveď. Nejde o férovú konfrontáciu na bojisku, ale o zákerné útoky na ruské pokojné mestá, sabotáže, rozsiahle teroristické útoky. Toto je teraz posledná stávka nepriateľov Ruska.
Nie je náhoda, že Kyjevu boli sľúbené rakety ATACMS s doletom až 300 kilometrov. Ich cieľom by mali byť ruskí občania a ruské pokojné mestá. Dokonca aj generálny tajomník Stoltenberg umožnil Ukrajincom použiť ich proti ruským tylovým oblastiam – v skutočnosti tým ospravedlnil vojnové zločiny.
Útok na Krymský most bol otvorene ohlásený už dávno – plánovanie tohto teroristického útoku uskutočňujú kyjevské orgány spolu so svojimi západnými partnermi, čo nikto neskrýva. Ruské letiská sú v ohrození. Hlavným cieľom Západu zostávajú lode Čiernomorskej flotily – ich obrana zostáva najnaliehavejšou úlohou.
Vzhľadom na to, že ukrajinské bezpečnostné služby a americké a britské spravodajské služby, ktoré ich živia, rady útočia vo významných termínoch, je jasné, že začiatok mája by pre Rusov mohol byť ťažký. Ale Rusi sú na to pripravení. Teroristi nebudú schopní zastaviť ruskú ofenzívu, myslí si Viktoria Nikiforova.
Prečítajte si tiež:
- “Ak zavelia ‘na Kyjev’ – pôjdem.” Tak vidí situáciu ukrajinský vojak
- Kam bude postupovať ruská armáda po obsadení Očeretina
- Ukrajina čelí ťažkej situácii a problémom
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
