Moskva 15. februára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Vadim Ghirda, Pavel Golovkin, Sputnik-Stringer)
Spojená štáty situáciu okolo Ukrajiny v posledných týždňoch vyšpičkovali tvrdiac, že Rusko sa chystá na túto krajinu zaútočiť. V skutočnosti však Ukrajine hrozí úplne iná katastrofa. Článok vznikol na základe materiálov Komsomolská pravda, RIA Novosti, Vzgľad a Argumenty a fakty
Dôvod prvý – Rozkol medzi Západom a Východom
Ukrajina zostáva krajinou prakticky rozdelenou na dve časti. Priepasť medzi západnou a východnou Ukrajinou sa za roky nezávislosti nezmenšila ani o kúsok.
Východ mal dlhú dobu možnosť úspešne sa rozvíjať ako súčasť Ruskej ríše a potom Sovietskeho zväzu. Pričom si zachoval svoju kultúrnu autonómiu, jazyk a tradície. Západ bol ale nútený brániť sa pohlteniu väčšinou štátov, kde dlho patrili západoukrajinské oblasti. V dôsledku toho sa na západnej Ukrajine vytvorila filozofia útočného národovectva. To neprijíma na svojom území akúkoľvek inú národnosť.
Ani zjednotenie východnej a západnej Ukrajiny v rámci Ukrajinskej socialistickej republiky neviedlo k vytvoreniu stabilných väzieb medzi Východom a Západom. Západoukrajinskí politici začali v postsovietskom období aktívne presadzovať svojich ideológov ako napríklad Stepana Banderu. Tým narazili na kategorické odmietnutie Východu vychovávaného v duchu medzinárodnej spolupráce.
To nie je len vec vkusu, je to spoločenský a kultúrny konflikt. V ňom jedna strana vníma druhú ako možného nepriateľa.
Dôvod druhý – Chýbajúca jednotiaca sila
Za roky nezávislosti sa na Ukrajine neobjavil žiaden politik, ktorý by si dal za úlohu zjednotiť ukrajinský ľud nie len z hľadiska celistvosti územia, ale i sociálno-kultúrne.
Politické sily Ukrajiny sú rozdelené do dvoch táborov. Jedni sú voliči Západu a druhí zasa Východu. Takéto prísne delenie vedie len k radikalizácii politických procesov v krajine. Terajšia Ukrajina nemá takých vodcov ako Rurika, Vladimíra Červené slnko či Jaroslava Múdreho. Dnešní politici sa naďalej hrajú na rozpory medzi rôznymi regiónmi krajiny. Bez toho, aby premýšľali o tom, k čomu to povedie.
Dôvod tretí – Veľká podpora radikálnych síl
Z histórie je dobre známe, že rastúca obľuba radikálnych síl znamená veľké otrasy. Na Ukrajine, najmä vzhľadom na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu, počet prívržencov radikálnych síl neustále rastie.
Platí to najmä pre západnú Ukrajinu, kde do ulíc vychádzajú desaťtisíce prívržencov hnutia Sloboda a iných nacionalistických združení.
Treba si uvedomiť, že to nie je len o občianskych aktivistoch. Tieto hnutia majú aj bojové organizácie, ktoré sú hocikedy pripravené na vojenskú akciu. Pôsobia nielen v Kyjeve počas politických kríz, ale vykonávajú akcie aj na území východnej Ukrajiny.
V plánoch radikálov je rozsiahla ukrajinizácia Východu. Mala by sa dotknúť nielen proruských Ukrajincov, ale aj etnických Rusov. Tých tam žije približne 10 miliónov.
Niet pochýb o tom, že ak prídu k moci v Kyjeve tí najkrajnejší nacionalisti, vyvolá to odpor na Východe. Ten sa iste nezmieri s premenou krajiny na „územie čistokrvných Ukrajincov“.
Dôvod štvrtý – Krym
Polostrov Krym je pre oficiálny Kyjev skutočným bolehlavom. Tak silným, že niektorí nacionalisti ho navrhujú riešiť tak, že tam presídlia tých „správnych Ukrajincov“.
Terajšia vláda v Kyjeve sa nikdy nezmierila s tým, že sa Krym vrátil na vlastnú žiadosť späť domov do Ruskej federácie. Na uzde ho ale drží ruská Čiernomorská flotila v Sevastopole.
Na Kryme pritom dlhodobo pôsobí aj tretia sila. Sú to Krymskí Tatári. Tí tiež vystupujú z krajne nacionalistických pozícií. Najradšej by boli, keby práve oni boli hlavnou národnostnou skupinou teraz už opäť „ruského polostrova“.
Dôvod piaty – Vonkajší tlak
Je nepravdepodobné, že sa v Európskej únii alebo v Rusku nájde politik, ktorý so všetkou vážnosťou vyhlási, že má v úmysle vyvolať na Ukrajine občiansku vojnu. Nikto nechce problém v podobe vojenského konfliktu v tak veľkej krajine na svojich hraniciach.
Problém je však v tom, že ani EÚ, ani Rusko nie sú ochotné ustúpiť zo svojich geopolitických záujmov.
Vo veľkej politickej hre je „pretiahnutie Ukrajiny na svoju stranu“ príležitosťou posilniť sa a oslabiť konkurenta. Ukrajinským politikom sa zatiaľ darilo z takejto situácie ťažiť. Ale postupom času sa stávky zvýšili. Európska únia a Rusko už nie sú spokojné s neistotou v „ukrajinskej otázke“.
Výsledkom je, že obe strany aktívne využívajú svoj vplyv na zvrátenie situácie vo svoj prospech.
Požadovaním odpovede na otázku „byť či nebyť“ však Európska únia a Rusko čoraz viac prihrievajú kotol vnútorných ukrajinských rozporov, ktorý môže kedykoľvek vybuchnúť.
Dnes na Ukrajine prevládajú emócie, nie zdravý rozum. Za týchto podmienok stačí na prechod od dlhoročných sporov k občianskej vojne len jeden výstrel. A možno čo i len hlasný výkrik.
Vzájomne si pomáhame
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme Vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
