UHROVEC: Tvorca i odporca slovenčiny boli z Uhrovca, stretli sa v Uhorskom sneme

Uhrovec 9. júna (TASR) – Hoci prvá písomná zmienka o obci Uhrovec v okrese Bánovce nad Bebravou pochádza z roku 1258, jej vznik spájajú historici so vznikom Uhorského kráľovstva na prelome 10. a 11. storočia. Vtedy tu sídlili strážne jednotky chrániace severnú hranicu novo sa tvoriaceho kráľovstva pred útokmi českých Přemyslovcov.

Rozširovaním hraníc Uhorska ďalej na sever síce význam Uhrovca i hradu Uhrovec klesal, no vďaka ideálnej polohe v obkolesení prstencom hôr bol stredobodom záujmu mnohých panovníkov a šľachticov. Vlastníkmi boli Matúš Čák Trenčiansky, Karol Robert z Anjou, Žigmund Luxemburský či kráľ Ferdinand I. Skutočný rozmach hradného panstva Uhrovec však nastal až po roku 1547, keď Ferdinand I. daroval panstvo Františkovi Zaiovi za víťazstvo v Šmalklandskej vojne. Rod Zaiovcov potom vlastnil majetky v Uhrovci štyri storočia, v podstate až do znárodnenia v roku 1948.

„Karol Maximilián Zai založil v obci v roku 1845 súkenku, v druhej polovici 19. storočia prenajali Zaiovci budovy viedenskému grófovi Jozefovi Schreiberovi, ktorý tu založil skláreň s povestným až 80-členným hasičským zborom. Výrobky uhroveckej sklárne boli známe na celom svete. V predvečer 1. svetovej vojny odmietlo panstvo predať majiteľom sklárne drevo, a tak po desaťročiach skláreň skončila. Majitelia presťahovali skláreň spolu s asi 600 sklármi do dnešných Lednických Rovní, kde je dodnes Uhrovecká ulica,“ priblížila riaditeľka Uhrovského múzea Elena Beštová s tým, že odchodom sklárov poklesla aj kultúrna úroveň obyvateľstva. Sklári totiž prišli do Uhrovca z celej Európy a priniesli so sebou aj svoju vlastnú kultúru.

V roku 1875 vznikla v Uhrovci paličkáreň a v rovnakom roku aj jedna z prvých rezbárskych škôl v Rakúsko-Uhorsku. Jej absolventmi boli také sochárske kapacity ako Ján Fadrus a Štefan Šovánka. Rezbárstvo zapustilo v obci hlboké korene a dodnes v Uhrovci pôsobí osem rezbárov. „V roku 1892 vznikol v obci Zai–uhrovský občiansky kruh, združujúci nielen paličkárov a sklárov, ale aj ostatných obyvateľov obce. Spolok viedol mládež k vzdelaniu a abstinencii. Naproti tomu tu bolo kasíno pre panstvo, kde sa holdovalo alkoholu a hazardu,“ ozrejmila Beštová.

V Uhrovci sa narodilo a pôsobilo niekoľko významných osobností. Či už rezbár, sklár a maliar Štefan Šovánka, sochár Karol Šovánka, spisovateľ Michal Kišš, akademik a vysokoškolský profesor Ladislav Szántó, historik Jozef Marián Temeš, ale aj socialistická politička Elena Litvajová. Najvýznamnejšími rodákmi z Uhrovca sú však Ľudovít Štúr a Alexander Dubček, ktorí sa zhodou okolností narodili v rovnakom dome, kde je dnes sídlo múzea. „Známa je kuriózna udalosť viažuca sa k Uhrovcu. Dvaja Uhrovčania – Ľudovít Štúr a zakladateľ súkenky Karol Maximilián Zai sa stretli v Uhorskom sneme, kde Štúr bojoval sa presadenie slovenčiny a jeho najväčším nepriateľom bol práve maďarizátor Zai,“ odhaľuje históriu Beštová.

UPOZORNENIE: TASR dnes vydáva o obci Uhrovec seriál spravodajských materiálov.