Ugledar bol obsadený Rusmi. Čo to znamená pre front? Ukrajinci opúšťali mesto v chaose

Ugledar 2. októbra 2024 (HSP/Foto:Telegram)

Rusi začali útočiť na Ugledar pred dvoma rokmi. Útoky však prebiehali s ťažkosťami, s veľkými stratami, a s minimálnym výsledkom. Hlavným dôvodom je, že Ugledar sa nachádza na vyvýšenom kopci, okolo ktorého je prevažne stepné územie, v ktorom je armáda mimoriadne zraniteľná bezpilotnými lietadlami a delostrelectvom. Samotné mesto je rozvrhnuté tak, aby sa dalo pohodlne brániť – minimum súkromných rodinných domov a veľa viacposchodových budov, ako aj podnikov, ktoré sa zmenili na pevnosti. K tomu patrili aj dve bane na východnom a severovýchodnom prístupe k Ugledaru (v súčasnosti sú už obsadené Rusmi)

Situácia sa začala meniť v neprospech AFU po tom, ako Rusi prerazili obranu severovýchodne od Ugledaru – v oblasti Novomichajlovky a potom Konstantinovky. Neskôr padlo Vodjanoje a západne od Ugledaru padla Prečistovka. V dôsledku toho boli zatlačené boky a mesto padlo – posádka sa začala s obavami z obkľúčenia sťahovať. A podľa niektorých vojenských predstaviteľov bol rozkaz na ústup vydaný príliš neskoro, čo viedlo k ťažkým stratám, keďže posádka musela bojovať prakticky v operačnom obkľúčení.

Ruská ofenzíva pri Ugledare bola synchronizovaná s pomerne rýchlym postupom v Pokrovsku a južne od neho. A oba tieto protipohyby, ako písala Strana ešte začiatkom augusta, sú súčasťou jednotného plánu ruského velenia dostať sa do tyla hlavných obranných línií AFU na západ a juhozápad od Donecka.

Ide o snahu „dostať do kotla“ veľký úsek frontu juhozápadne od Donecka, postupovať tak zo severu (oblasť Pokrovsk – Selidovo), ako aj z juhu (od Ugledaru alebo Veľkej Novoselky), smerom na západ od Kurachova, a tak prinútiť ukrajinské jednotky ustúpiť desiatky kilometrov na západ k hraniciam Dnepropetrovskej a Záporožskej oblasti. Čo samozrejme vytvára nebezpečenstvo ruského postupu na širokom fronte smerom k Dnepru a Záporožiu.

A na južnom úseku frontu v Doneckej oblasti bol Ugledar jednou z najsilnejších pevností a jeho dobytie uľahčuje Rusom realizáciu ich celkového plánu.

A teraz všetko závisí od toho, na akej línii sa podarí AFU vytvoriť nový obranný front po strate Ugledaru. Kľúčovým centrom ukrajinskej obrany na ceste ku Kurachovu je teraz obec Bogojavlenka. Podľa všetkého sa teraz o ňu odohrá hlavná bitka, ktorá určí ďalší priebeh udalostí na tomto úseku frontu.

Minimálne jeden dôležitý dôsledok straty Ugledaru tu však už je – Rusi vytlačili AFU od pre nich strategicky dôležitej logistiky na juhu Ukrajiny.

Asi 18 kilometrov východne od Ugledaru sa nachádza hlavná železničná trať, ktorá spája Doneck s Mariupolom, Krymom, Záporožskou a Chersonskou oblasťou (mapa 1).

Experti spájajú ruské pokusy získať Ugledar ešte v roku 2022 práve so snahou zabezpečiť si túto cestu. Zároveň s cieľom vytvoriť spojenie s Mariupolom z Donecka začali Rusi budovať alternatívnu cestu východne od Volnovachy, ktorá však dodnes nie je dokončená. A stará železnica sa zmenila na opevnenie – postavili tam „cársky vlak“, ktorý pôsobil ako prekážka v prípade pokusu o ofenzívu AFU z Ugledaru na Volnovachu a Mariupol.

Teraz, po získaní Ugledarského výbežku, budú môcť Rusi začať využívať železnicu z Donecka do Mariupola. Tým sa vo všeobecnosti zjednoduší ruská logistika na južnej Ukrajine. Zároveň sa tým presunie frontová línia z Mariupola a ciest pozdĺž pobrežia Azovského mora.

Vojaci zo 72. brigády AFU informovali BBC o chaotickom ústupe z Ugledaru

Vojaci uviedli, že ich jednotky sa stiahli z Ugledaru bez toho, aby čakali na rozkaz na ústup.

Jeden z dvoch respondentov, guľometčík, povedal, že v posledných dňoch sa ukrajinskí bojovníci museli dostať z Ugledaru pešo na vlastnú päsť.

Podľa druhého respondenta, Romana, mnohí boli zabití alebo zranení ruskými bezpilotnými lietadlami a delostrelectvom, keď sa snažili dostať z ruín mesta, a mnohí sú nezvestní.

V posledných septembrových dňoch sa Rusom podarilo takmer priblížiť k jedinej zostávajúcej ceste spájajúcej Ugledar s tylom, dedinou Bogojavlenka, zo západu a posádka sa dostala do poloobkľúčenia, pričom Rusi pomocou dronov a delostrelectva ostreľovali všetko, čo sa po tejto ceste pohlo.

„Pokúšali sme ich odviesť, vyslali sme evakuačné posádky, aby vyviezli dvestovky a tristovky, ale bez úspechu. Prišli sme o niekoľko áut, atak sme sa rozhodli (evakuáciu) zastaviť,” povedal Roman.

Keď Rusi vstúpili do mesta, ukrajinské jednotky sa začali sťahovať bez toho, aby čakali na rozkazy.

„Keď sa ústup neorganizuje, začína sa chaos, to je prirodzené pravidlo vojny,“ povedal guľometčík.

Podľa neho boli niektoré skupiny dezorientované, pretože stratili rádiové spojenie, museli sa rýchlo rozhodovať sami a často to bolo rozhodnutie o ústupe.

Roman vysvetlil, že ich opevnené pozície ničili ruské bomby, granáty a rakety a v tejto situácii bol ústup z pozícií nevyhnutný.

„Ako máte bojovať, keď zostanete sami na pozícii a všetko na vás lieta? Buď zomriete, alebo sa stiahnete,“ vysvetlil Roman.

Ale dostať sa z takmer obkľúčeného mesta bolo podľa neho mimoriadne nebezpečné: počas dňa sa takéto pokusy rovnali samovražednej misii.

Väčšinou sa ukrajinskí vojaci snažili odísť v noci, zároveň cez mínové polia po vyznačených trasách, aby nešli po ostreľovanej ceste do Bogojavlenky.

„Ešte donedávna mohli evakuačné vozidlá jazdiť pod rúškom tmy so zhasnutými svetlami. Keď však ruské jednotky dorazili do centra mesta, únik bol možný už len pešo,“ povedal Roman.

Armáda kritizovala velenie za to, že tak dlho odkladalo vydanie rozkazu na stiahnutie sa z mesta, aj keď bolo de facto v operačnom obkľúčení a bolo jasné, že ho nie je možné udržať.

„Neviem, čo to bolo: strach veliteľov pred vyšším velením alebo rozkaz samotného vyššieho velenia ťahať do posledného na krvi obyčajných chlapov. Pre nás všetkých je to nepochopiteľné,“ priznal guľometčík.