Košice 13. marca 2019 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)
Odborná i laická verejnosť v Českej republike a na Slovensku si v týchto dňoch pripomína udalosti spred 80 rokov, ktoré viedli k rozbitiu Československa. Išlo o vyhlásenie Slovenského štátu (14. marca 1939), obsadenie okliešteného zvyšku Čiech a Moravy ozbrojenými silami nacistického Nemecka (15. marca 1939) a tiež výnos Adolfa Hitlera o zriadení Protektorátu Čechy a Morava (16. marca 1939) ako súčasti Nemeckej ríše
Ako v tejto súvislosti upozorňuje historik Martin Pekár, vedúci Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, slovenský štát z rokov 1939 – 1945 prispel k doformovaniu Slovákov do podoby moderného politického národa. Cena za to však podľa neho bola privysoká.
Vyhlásenie samostatného štátu a dejiny Slovenska v rokoch 1939 až 1945 verejnosť ešte stále vníma pomerne rozporuplne, hoci historici v ich poznaní už neočakávajú žiaden zásadný prelom.„Slovenskí, ale aj zahraniční historici najnovších dejín či už po roku 1989, ale aj aktuálne v kontexte výsledkov parlamentných volieb na Slovensku v roku 2016 venujú kontroverznému obdobiu existencie slovenského štátu zvýšenú pozornosť,“ konštatuje Pekár a zdôrazňuje, že pri interpretácii udalostí zo 14. marca 1939 jednoznačne prevláda názor, že išlo o synergické pôsobenie vonkajších a vnútorných činiteľov.
„Rozhodujúcim faktorom bol záujem nemeckej zahraničnej politiky rozbiť Československo. K nemu sa pridružili viaceré vnútorné problémy krajiny, z ktorých osobitné miesto patrilo ochote časti slovenskej politickej reprezentácie na čele s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou kolaborovať s nacistami a politicky profitovať z hlbokej medzinárodnopolitickej i vnútropolitickej krízy,“ uvádza historik. Zároveň dodáva, že až dodatočne vznikol mýtus o tom, že 14. marec 1939 bol „prirodzeným vyvrcholením“ národnej emancipácie Slovákov a dlhoročnej politiky Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Ako ďalej uvádza Pekár, Slovenský štát z rokov 1939 až 1945 prispel k doformovaniu Slovákov do podoby moderného politického národa. „Cena za to však bola privysoká a paradoxne nič iné v dejinách nezdiskreditovalo myšlienku samostatného štátu Slovákov tak ako štátnosť z rokov 1939 – 1945. Bola založená na obrovských morálnych zlyhaniach – odstránení demokracie, rasovej a národnostnej xenofóbii, perzekúciách vlastných občanov, aktívnej podpore holokaustu, účasti na vojne po boku nacistického Nemecka. Tieto obrovské morálne zlyhania nie je možné ničím prekryť,“ upozornil historik.
Vznik a existenciu Slovenskej republiky (1939 – 1945) vníma verejnosť na Slovensku ešte stále veľmi polemicky a rozporuplne, čo sa prejavuje aj v narastajúcej podpore politikov, ktorí sa hlásia k zástancom tejto etapy dejín Slovenska. Obhajovanie slovenského štátu, vtedajšej politiky HSĽS a niektorých jej predstaviteľov na čele s prezidentom Jozefom Tisom má podľa historika Martina Pekára viacero príčin. „Jednou z nich je nekritické vyvyšovanie idey vlastnej štátnosti nad všetky zlyhania ľudáckeho režimu.
S tým súvisí – podobne ako na prelome 30. a 40. rokov 20. storočia – šírenie pocitu ohrozenia, ba až strachu z inakosti, zo všetkého, čo nie je národné, kresťanské, tradičné a čo údajne ohrozuje štát, národ a tradičné hodnoty. Je potrebné pripomenúť, že aj riešenia, ktoré extrémna pravica ponúka na dnešné civilizačné výzvy, sú analogické tým minulým, založené na skratkovitých, zdanlivo jednoduchých, ale hodnotovo pomýlených frázach, smerujúcich k likvidácii demokracie, hľadaniu pomyselných vinníkov, stigmatizácii inakosti a spoločenskému konfliktu,“ uzavrel Pekár.