Kyjev 17. mája 2024 (HSP/Foto:TASR/AP – Evgeniy Maloletka)
Situácia s ruskou ofenzívou v Charkovskej oblasti, ktorá sa začala presne pred týždňom, sa vyvíja takmer identicky ako nedávne prielomy v Avdejevke, Očeretine a pri Časov Jare. Rusi nájdu slabé miesto v obrane, udrú tam a postupujú (na pomery súčasnej vojny pomerne rýchlo – kilometre denne). Potom AFU vrhne na miesta prielomu zálohy, aby spomalila alebo zastavila postup
Teraz sú rezervy vrhnuté k hranici v Charkovskej oblasti.
Otázkou však je, či Rusi dokážu zasadiť podobný úder aj niekde inde. A oni už, mimochodom, udierajú. Rusi teraz postupne postupujú na viacerých úsekoch frontu naraz. A tam budú musieť poslať rezervy tiež, ktoré, ako uznáva ukrajinské velenie, sú veľmi obmedzené. A potom, keď budú úplne vyčerpané, môžu Rusi zasadiť veľký úder vôbec nie pri Charkove. Alebo sériu hlavných úderov. Spustiť práve tú „letnú ofenzívu“, ktorú Kyjev očakáva v najbližších týždňoch.
Preto na Ukrajine a na Západe prevláda názor, že súčasné akcie Ruskej federácie na hraniciach nie sú plnohodnotnou ofenzívou, ale klamlivým manévrom s cieľom odčerpať rezervy AFU pred začiatkom veľkej ruskej ofenzívy. A rezervy treba poslať v každom prípade – inak môže ruská armáda skutočne vstúpiť do Charkova.
Ako sme však už písali, otázkou je tu pomer rezerv AFU a Ruskej federácie. Má Rusko dostatok jednotiek na veľké útočné operácie? To nie je s určitosťou známe.
Zatiaľ však môžeme konštatovať, že ruská armáda má dostatok síl na to, aby sem-tam prerazila ukrajinský front a prevzala iniciatívu. A aj bez akejkoľvek „generálnej ofenzívy“ je táto taktika „tisíc malých rezov“ pre AFU veľmi nebezpečná, pretože vykrváca sily ukrajinskej armády, čo (ak úrady nevyriešia otázku prudkého zintenzívnenia mobilizácie) môže nakoniec viesť k rozpadu celých úsekov frontu.
Ďalší záver z týždňovej ofenzívy v Charkovskej oblasti nie je vojenský. A nie je o nič menej, ba možno ešte viac dôležitý.
V ukrajinskom informačnom priestore došlo k dramatickej zmene diskurzu, ktorá nie je v prospech aktuálnej moci. Na začiatku vojny Rusi okupovali oveľa väčšie územia ako teraz.
Vtedy však existovala jednota medzi úradmi a spoločnosťou (aspoň jej významnou väčšinou) tvárou v tvár invázii. Akoby na dobu trvania vojny sa úradom odpustili chybné výpočty, ktoré viedli k strate celých regiónov v prvých mesiacoch vojny, a dostalo sa im obrovského kreditu dôvery.
Teraz sa však zdá, že tento kredit sa postupne vyčerpáva. Po prehnaných očakávaniach rýchleho víťazstva, ktoré vytvorili samotné orgány, sa v spoločnosti hromadí čoraz viac otázok. A ofenzíva RF v Charkovskej oblasti ich prudko vyostrila. Prečo neboli opevnenia pripravené? Kto ukradol peniaze na ich výstavbu? Prečo sa nepripravovali na ofenzívu, hoci o nej hovorili už dlho? Prečo v treťom roku vojny Rusko opäť zaberá ukrajinské územia? Na to všetko sa nabaľujú ďalšie problémy – strach z totálnej mobilizácie, výpadky elektriny.
V dôsledku toho stoja teraz orgány pred ťažkou voľbou – či pokračovať v stratégii „vyčerpávajúcej vojny“ (s rizikom vyčerpania samotnej Ukrajiny), alebo začať hľadať možnosti, ako vojnu čo najskôr ukončiť.
Prečítajte si tiež:
- Budanov sa pre NYT priznal: „Každý deň čakáme, kedy Rusi prerazia na Sumy“
- Je reálne, aby vojna na Ukrajine skončila v najbližších mesiacoch?