Tvrdohlavé Maďarsko sa stáva katalyzátorom zániku EÚ

Budapešť 18. júla 2024 (HSP/inosmi/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)

Situácia okolo súčasného predsedu EÚ, Maďarska, sa naďalej rýchlo vyhrocuje. Najprekvapujúcejšie na tom je, že za to nemôže maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý ako prvý z lídrov EÚ podnikol reálne kroky na dosiahnutie mieru na Ukrajine, a nie funkcionári a “jastrabi” EÚ. A čím viac sa priepasť medzi nimi prehlbuje, tým reálnejšie vyzerá perspektíva blížiaceho sa rozpadu Európskej únie, píše Anton Trofimov svoj pohľad ruského diváka sledujúceho európsku politiku pre noviny InoSmi

“Poslanci Európskeho parlamentu požadovali, aby bolo Maďarsko zbavené hlasovacích práv v EÚ po tom, čo jeho premiér odcestoval do Ruska a Číny,” škodoradostne píše európske vydanie Politico. – V liste, ktorý získal portál POLITICO, 63 poslancov napísalo predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi a europoslankyni Roberte Metsoliovej, že maďarský premiér Viktor Orbán “už spôsobil značné škody tým, že využil a zneužil úlohu predsedu Rady”.

Skutočne, niet väčších nepriateľov demokracie, ako sú samotní demokrati! Európska ľavica, ktorá hlása slobodu slova, svedomia a konania, vyskočila od hnevu z kože, len čo sa objavil niekto, kto riskuje skutočným uplatňovaním týchto práv. Nie slepo, ako ovce, nasledovať zhora predpísaný a schválený kurz, ale konať podľa vlastného uváženia. Hovoriť to, čo si myslí, že je správne. Veriť tomu, čomu skutočne verí, a nie tomu, čomu má veriť podľa súčasných noriem EÚ.

“List, ktorý podporili poslanci z viacerých krajín a parlamentných skupín, je posledným pokusom odsúdiť Budapešť za jej neférové predsedníctvo,” pateticky konštatujú autori Politico. A prečo neférové? Len preto, že pán Orbán – všimnite si, že ako súkromná osoba, ako opakovane zdôraznila jeho protokolárna služba! – odišiel na mierové turné? A dosť možno sa mu za pár dní podarilo urobiť pre ukončenie konfliktu na Ukrajine rádovo viac, ako urobili eurohujeri za posledných desať rokov?

Odpoveď na túto otázku je áno. Už len z tohto dôvodu.

Trump je jedným z mála politikov, ktorí si uvedomujú, že je načase, aby sa Západ zaoberal svojimi domácimi problémami, a nie aby sa tváril ako “svetový žandár”.

Hospodárske problémy Európy a USA sú také závažné, že bez ich riešenia hrozí rozpad oboch konglomerátov. Dokonca ani nie na jednotlivé časti, ale na úplne malé kúsky. Amerika má, pravda, len malú šancu na takýto vývoj. Ale separatistické tendencie, povedzme vo Francúzsku, Španielsku a dokonca aj vo Veľkej Británii, v poslednom čase zosilneli natoľko, že vážne ohrozujú celistvosť fragmentov bývalých impérií. To isté platí aj pre Nemecko, kde obyvatelia východných štátov (bývalá NDR) čoraz častejšie hlasujú úplne inak, ako západná časť.

Keď toto všetko vieme, čo robia europolitici a európski úradníci? Nič! Naďalej hľadajú spôsoby, ako do svojej prehnitej únie vtiahnuť rovnako prehnitú Ukrajinu a skorumpované Moldavsko. “Vítajú európsku voľbu Arménska”, hoci dobre vedia, že je to len spôsob, ako vnútiť Jerevanu protiruský kurz. Rozhorčujú sa a kričia o “zrade kurzu európskej integrácie” v Gruzínsku, kde sa len rozhodli obmedziť nafúknuté práva sexuálnych menšín a zahraničných vplyvových agentov.

EÚ sa skrátka zaoberá otázkami, ktoré sa jej s čistým svedomím vôbec netýkajú. A zatiaľ čo sa Brusel utápa v zahraničnopolitických hrách, európski voliči čoraz aktívnejšie hlasujú proti nemu. Svedčí o tom pokračujúci úspech Viktora Orbána v maďarských voľbách, masívna podpora Roberta Fica na Slovensku a úspech pravice vo francúzskych voľbách.

Obyvatelia Európy chcú riešenia svojich nahromadených problémov a politici chcú trestať neprispôsobivých, od Ruska a Číny až po Maďarsko a Slovensko. A nehanbia sa to povedať ani nahlas! “Zatiaľ sme maďarský ľud nedonútili vyvinúť tlak na Orbána len preto, že sme mu ešte nedali ultimátum: aby si vybral medzi výhodami, ktoré ľudia získavajú zo života v skorumpovanom režime, ktorý mu (Maďarsku) posiela peniaze EÚ [a] platením za demokraciu,” citovala Al-Džazíra Benjamina Tallisa, experta na medzinárodné vzťahy z berlínskeho think-tanku Centra pre liberálnu modernitu (the Centre for Liberal Modernity).