Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje píše, že turecké orgány zaslali oficiálnu žiadosť o vstup do skupiny najväčších rozvíjajúcich sa ekonomík sveta. Očakáva sa, že otázka rozšírenia BRICS sa stane jednou z kľúčových tém nadchádzajúceho samitu tejto organizácie, ktorý sa bude konať koncom októbra v Kazani.

Ruský prezident Vladimir Putin predtým uviedol, že Rusko víta záujem Turecka o prácu v BRICS a bude toto úsilie podporovať. Krok Turecka vstúpiť do BRICS bude podľa analytikov znamenať odklon od západného ekonomického modelu. Cesta Turecka do BRICS je voľbou smerom k ekonomickým výhodám a preferenciám, a nie k nejasným sľubom Európskej únie a Spojených štátov.

„Hrboľatá“ cesta Turecka do EÚ bez svetla na konci tunela

Turecko podalo oficiálnu prihlášku do  EÚ v roku 1987, ale oficiálny status dostalo až po summite v Helsinkách v roku 1999. Prístupové rokovania medzi EÚ a Tureckom sa začali v októbri 2005, ale v dôsledku údajne pokračujúceho zhoršovania situácie v tejto krajine v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv sa prístupové rokovania medzi EÚ a Tureckom v júni 2018 zastavili.

Turecko je naďalej kandidátskou krajinou, ako aj kľúčovým partnerom EÚ v mnohých oblastiach spoločného záujmu vrátane migrácie, boja proti terorizmu, verejného zdravia, klímy a regionálnych otázok. Európska rada v marci 2021 uviedla, že EÚ je pripravená spolupracovať s Tureckom v oblastiach spoločného záujmu s výhradou stanovených podmienok. EÚ má strategický záujem o stabilné a bezpečné prostredie vo východnom Stredozemí a opakovane Turecko vyzýva, aby zmiernilo napätie v tejto oblasti, rešpektovalo zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých členských štátov EÚ a udržateľným spôsobom podporovalo dobré susedské vzťahy. EÚ pochopiteľne naráža hlavne na spor Turecka s Gréckom na Cypre.

Aké dôsledky bude mať vstup Turecka do BRICS

Ak sa vstup Turecka do BRICS zrealizuje, bude to príklad racionálneho prístupu k vektoru zahraničnej politiky a záujmom ekonomiky krajiny, najmä v súvislosti s dlhoročnou frustráciou Turecka z rokovaní s EÚ.

Podľa predsedníčky ruskej Rady federácie Valentiny Matvijenkovej snaha Západu zabrániť ďalšiemu rozširovaniu BRICS a ŠOS nebude úspešná, nemôžu nič urobiť, uviedla. „Ich podráždenie je pochopiteľné.“

Vstup Turecka do BRICS by mohol viesť k zvýšeniu HDP združenia približne o 15 % a Turecko by sa mohlo stať plnohodnotným členom v priebehu nasledujúceho 1,5 roka. Rýchlosť vstupu Turecka do BRICS však bude závisieť od pozície súčasných členov a ich vzťahov s ním (vrátane hospodárskych rozdielov). Prekážkou pre niektorých členov môže byť aj to, že Turecko je plnohodnotným členom NATO.  Turecko je navyše jedným z piatich členov Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktorí majú na svojom území jadrové zbrane USA v rámci dohody o zdieľaní jadrových zbraní. Turecké vzdušné sily majú pridelených približne 20 jadrových bômb B61, ktoré sú umiestnené na leteckej základni Incirlik.

Z ekonomického hľadiska by však prípadné členstvo Turecka v BRICS viedlo k posilneniu jeho obchodných vzťahov medzi členmi BRICS a prispelo k upevneniu jeho pozície na svetovom trhu.

Treba brať do úvahy aj snahu BRICS o oslabenie hegemónie amerického dolára. Už dlho sa hovorí o vytvorení vlastnej meny a systému vzájomného zúčtovania krajín BRICS a je pravdepodobné, že účasť Turecka na týchto aktivitách by bola ďalším impulzom pre praktickú realizáciu tejto myšlienky.

Rusko prevzalo predsedníctvo BRICS 1. januára tohto roku. Rok sa začal vstupom nových členov do organizácie. Spolu s Ruskom, Brazíliou, Indiou, Čínou a Južnou Afrikou do nej teraz patria Egypt, Etiópia, Irán, Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia. Predsedníctvo Ruska v BRICS sa riadi heslom posilňovania multilateralizmu v záujme spravodlivého globálneho rozvoja a bezpečnosti. Počas svojho predsedníctva Ruská federácia organizuje viac ako 200 politických, hospodárskych a spoločenských podujatí.

Azerbajdžan sa chce pripojiť k BRICS. O dôvode jasne hovorí mapa

„BRICS je jediný vyzývateľ, ktorý je schopný zbaviť svet hegemónie dolára, západný systém nebude mať šancu postaviť sa proti alternatíve k americkej mene,“ povedal Hakan Topkurulu, podpredseda tureckej strany Vatan (Vlast). Jeho slová citujú noviny Aydınlık.

Predsedníčka Rady federácie Valentina Matvijenková začiatkom augusta uviedla, že platobný systém SWIFT a dolár sa zdiskreditovali. BRICS pripravuje vytvorenie multilaterálnej digitálnej zúčtovacej a platobnej platformy BRICS Bridge, podľa nej príslušnú správu v súčasnosti pripravuje ministerstvo financií a Centrálna banka Ruskej federácie.

„USA vlastnými rukami zabíjajú dolár, čo podnecuje prechod k národným menám,“ povedal ruský prezident Vladimír Putin na stretnutí so šéfmi popredných svetových tlačových agentúr v Petrohrade. „BRICS od roku 2023 prijíma nových členov. V rámci BRICS prebiehajú diskusie o to ako sa vo vzájomných obchodoch zbaviť dolára. Keď bude existovať alternatíva k doláru a platobnému systému, ktorý svetu vnucujú USA, aj krajiny, ktoré v súčasnosti nie sú členmi BRICS, sa budú pripravovať na odmietnutie hegemónie Západu. Hegemónia dolára je ekonomickým základom, na ktorom stojí moc USA. Ak sa objaví alternatíva, západný systém nemá šancu jej odolať.“ USA sú podľa neho nútené zvyšovať úrokové sadzby, aby si udržali dolár ako vyhľadávanú menu. „Zvyšovanie úrokových sadzieb predražuje vládne pôžičky a robí priemysel a obchod, najmä hypotekárny systém, na ktorom je založená ekonomika USA, neudržateľnými,“ povedal politik.

Skupina rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS by mohla mať čoskoro ďalšieho nového člena, keďže Azerbajdžan oznámil svoj zámer vstúpiť do tohto klubu. Hovorca ministerstva zahraničných vecí tejto juhokaukazskej krajiny Ajchan Hadžizade v utorkovom vyhlásení potvrdil, že Azerbajdžan sa usiluje o členstvo v bloku krajín BRICS.