Od začiatku svojej rozsiahlej invázie na Ukrajinu poskytlo Rusko Turecku množstvo ľudí a peňazí – a dostalo za to množstvo výhod.

Za posledný rok zaplavili Turecko húfy Rusov. Mnohí z nich skupujú nehnuteľnosti, zatiaľ čo iní prišli, aby unikli povolaniu do armády, uložili svoje úspory mimo sankcionovanej ekonomiky ruského prezidenta Vladimira Putina alebo otvorili podniky; len minulý rok Rusi otvorili v Turecku 1 363 nových spoločností. Na imigračných úradoch v najväčších tureckých mestách teraz žiadajú o povolenie na pobyt najmä Rusi a podľa údajov tureckej vlády ich bolo udelených viac ako 155 000.

Turecko a jeho hospodárstvo väčšinou privítalo novopríchodzích a ich hotovosť. Do istej miery aspoň dočasne zmenili tvár tureckých miest, ako je Istanbul alebo Antalya. Nájomné sa zvýšilo, ale ceny zemného plynu zostali nízke; kaviarne sú preplnené ruskými návštevníkmi a dokonca aj príležitostný billboard je teraz v cyrilike.

Pre Turecko je udržiavanie a dokonca prehlbovanie vzťahov s Ruskom a zároveň udržanie si miesta jedného z najväčších členov NATO zložitým, ale veľmi potrebným vyvažovaním. Turecko je stlačené medzi Iránom a Západom, má pozemnú hranicu so Sýriou, kontroluje jediný prístup k Čiernemu moru a má námornú hranicu s Ukrajinou a Ruskom. Od začiatku vojny sa Turecku podarilo podporiť ukrajinské vojenské úsilie aj vojnou zmietané ruské hospodárstvo.

Na svojom severnom pobreží Turecko dodalo Ukrajine bezpilotné lietadlá, ktoré sa s veľkým úspechom používajú proti ruským silám, a pomohlo vyjednať dohodu, ktorá umožňuje prepravu ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov. Turecko zároveň zvýšilo nákupy ruského plynu a ropy a čiastočne pomohlo ochrániť Moskvu pred trestajúcimi sankciami.

Pre tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana je to diabolská dohoda, ktorá sa zrodila z jeho vlastných geopolitických, politických a hospodárskych potrieb. Erdogana čakajú v máji pravdepodobne najnáročnejšie voľby a ruská podpora mu môže pomôcť v nich uspieť.

“Rusko a Turecko: povedal Alper Coskun, vedúci pracovník Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier. “Určite to nie je jednoduché manželstvo”.

V roku 2015 sa vzťahy medzi oboma krajinami zhoršili, keď Turecko zostrelilo ruské lietadlo, ktoré narušilo jeho vzdušný priestor na juhovýchode Turecka pri hraniciach so Sýriou. V júni 2016 sa Erdogan ospravedlnil a naznačil pripravenosť obnoviť vzťahy. O mesiac neskôr Rusko ponúklo Erdoganovi pomoc po neúspešnom pokuse o prevrat v Turecku.

Pre Turecko predstavuje Rusko príležitosť, ale aj hrozbu. Rusko kontrolujúce ukrajinské pobrežné mestá určite nie je v záujme Turecka, ale ani vznik kurdského štátneho útvaru v severnej Sýrii. Od roku 2014 Spojené štáty podporujú kurdských bojovníkov v severnej Sýrii, zatiaľ čo Turecko tvrdí, že kurdské milície majú hlboké väzby na militantno-politickú Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, Spojené štáty a Európska únia označujú za teroristickú organizáciu. Rusko stojí v Sýrii na opačnej strane a podporuje sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada.

Turecká podpora Ukrajine však vo vojne nič nemení, povedal nezávislý moskovský expert na Rusko Kerim Has. “Vojenská pomoc tu určite je a netreba ju podceňovať, ale neprekračuje červené línie Moskvy. Turecko neposiela tanky ani stíhačky. Pre Kremeľ je to na únosnej úrovni.”

Z ekonomického hľadiska, najmä od úplnej invázie na Ukrajinu, Rusko podporuje tureckú ekonomiku obrovským prílevom kapitálu, dokonca prižmúri oči nad obmedzenou vojenskou podporou Ankary Kyjevu. Obe krajiny v súčasnosti rokujú o potenciálnej zľave na plyn a Turecko požiadalo Rusko o odklad platieb za plyn do roku 2024, čo by mu ponúklo aspoň dočasnú ekonomickú úľavu.

Stále je to však obojstranná záležitosť. Pre izolovaný a sankciami postihnutý Kremeľ sa Turecko stalo finančným útočiskom. V minulom roku dosiahol obchod medzi oboma krajinami odhadovanú hodnotu 70 miliárd dolárov, pričom Turecko je jedným z najväčších obchodných partnerov Ruska. Stovky západných spoločností sa zároveň snažia obísť sankcie otvorením kancelárií v Turecku, aby mohli pokračovať v obchodovaní s Ruskom, informoval turecký denník Hurriyet Daily News.

Pred tureckými voľbami, ktoré sa uskutočnia 14. mája, sú Putinove kroky na posilnenie postavenia Erdogana jeho najlepšou voľbou.

“Putin v skutočnosti nemá inú možnosť, takže je to pragmatický prístup,” povedal Has. “Hoci Erdogan nie je pre Moskvu vždy spoľahlivým partnerom, Putin nemá lepšiu alternatívu, s ktorou by mohol spolupracovať v Turecku a mimo neho: Všetky ostatné alternatívy sú prozápadnejší lídri.”

Aj pre Turecko platí, že vládne pragmatizmus. Z geografického a vojenského hľadiska sa Turecko zaraďuje do západného bloku a je pre Západ dôležitým spojencom, ale z ekonomického hľadiska Turecko nemá inú možnosť ako spolupracovať s Ruskom. “Ak Rusko preruší dodávky plynu do Turecka, bude to katastrofa,” povedal Has. “Rovnako, ak sa turecká ekonomika zrúti, utrpia aj európske banky s množstvom úverov, ktoré si od nich Turecko vzalo.”

Napriek tomu, ako pri všetkých manželstvách – či už z rozumu, alebo z iného dôvodu – je na obzore veľa histórie a potenciálnych treníc. Erdogan si uvedomuje, že Rusko je v čiernomorskom regióne realitou, najmä pri veľkej ekonomickej a vojenskej absencii Spojených štátov. “Erdogan sa tomu prispôsobil: USA sa presúvajú z čiernomorského regiónu,” povedal Muhammet Kocak, nezávislý analytik zahraničných vzťahov so sídlom v Ankare.

Napriek tomu by sa podľa neho mohla vrátiť historická nevraživosť a dlhodobá rivalita, ktorá by mohla prevážiť nad dnešnou bezprostrednou ekonomickou a politickou symbiózou.

“Turecko vďaka partnerstvu s Ruskom rieši svoje bezprostredné bezpečnostné problémy, ktoré sa týkajú najmä Sýrie, ale zároveň si cení svoje členstvo v NATO a bezpečnostné spojenectvo so Západom,” dodal Kocak. “Z dlhodobého hľadiska zostáva Rusko historickým konkurentom a hrozbou pre bezpečnosť Turecka. Táto dynamika pravdepodobne preváži nad ekonomickými výhodami.”