Bratislava 18. novembra 2024 (HSP/ The European Conservative / Foto: Instagram @bundeskanzler)
Sme svedkami zmeny politických prúdov v Amerike aj v Európe. Rozsiahle volebné víťazstvo Donalda Trumpa vyvolalo na oboch stranách Atlantiku šokové vlny v liberálnom establišmente. Trumpova politika „Amerika na prvom mieste“, jeho tlak proti nelegálnemu prisťahovalectvu a proti ľavicovým programom diverzity môžu byť ideologickou vzpruhou pre pravicové strany alebo pravicové vlády v Európe. Nad témou sa zamyslel Dieter Stein pre The European Conservative
Víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách vyvolalo na oboch stranách Atlantiku šokové vlny v liberálnom establišmente. Trump núti európsku politickú triedu vzdať sa niektorých ilúzií a núti nás stať sa dospelejšími a samostatnejšími v otázkach hospodárskej a bezpečnostnej politiky. Trumpov prísny spôsob formulovania amerických národných záujmov je preto osviežením. Strháva závoj falošného moralizovania a ideologického gýča, ktoré nám zatienili vnímanie reality a skutočných problémov globálnej moci.
Pád nemeckej vlády
Zvláštnou historickou zhodou okolností sa v ten istý deň, keď bolo potvrdené Trumpovo drvivé víťazstvo, rozpadla samozvaná “progresívna koalícia“ vlády sociálnych demokratov (SPD) Olafa Scholza, Zelených a liberálnej FDP. Scholz odvolal svojho liberálneho ministra financií Christiana Lindnera, ktorý odporoval vyšším deficitom verejných financií a vyzýval na zmenu hospodárskej politiky s cieľom zvrátiť úpadok krajiny.
Keď Scholz oznámil rozpad “semaforovej“ koaličnej vlády, Nemeckom sa rozľahla veľká úľava. Skončilo sa tak nešťastné obdobie. Bola to jeho vláda, ktorá dusila a dusí krajinu. Koalícia “semaforu“ bola úplnou katastrofou. Právom si vyslúžila cenu za “najnepopulárnejšiu vládu“ v povojnovom Nemecku, keďže ju podporuje už len 14 % obyvateľov. Zostava SPD a Zelených nebola ochotná ani schopná uskutočniť korekcie smerovania, ktoré by boli potrebné po 16 rokoch vlády Angely Merkelovej, ktorá po sebe zanechala zničujúce dedičstvo. Namiesto toho krajina pod vedením Scholza, SPD a Zelených – a tiež liberálov – zrýchlila tempo na svojej ceste do priepasti, zatiaľ čo na stožiari viali dúhové vlajky.
Merz ako firewall
Nové voľby sa budú konať 23. februára 2025 – sotva za sto dní. Pravdepodobným víťazom a budúcim nemeckým kancelárom je Friedrich Merz, predseda kresťanských demokratov- CDU. Merz by mohol rozhodnúť o rozhodujúcej zmene smeru. Napríklad pri zastavení prílivu nelegálnych prisťahovalcov, čo je pre mnohých voličov najpálčivejšia otázka. Mohol by to urobiť okamžite. Strany pravého stredu CDU/CSU, FDP a Alternatíva pre Nemecko (AfD) majú v Bundestagu väčšinu kresiel. Merz však dal jasne najavo, že nikdy nebude akceptovať hlasy AfD pre žiadne zákony, ktoré CDU navrhuje. Naopak, kresťanskí demokrati prisľúbili, že sa zdržia predkladania akýchkoľvek zákonov, ktoré by mohli vytvoriť AfD “šancu na väčšinu“.
Merz je zosobnením “firewallu“(ochranný múr) proti AfD, ktorý sa snaží naveky vylúčiť druhú najsilnejšiu stranu z podieľania sa na vláde. Jeho trvanie na antidemokratickej politike firewallu (alebo cordon sanitaire, ako sa táto prax nazýva v Belgicku alebo vo Francúzsku) však spôsobuje, že Merz je v budúcich koalíciách trvalo závislý od ľavicových strán. Tým, že odmieta jasnú stredopravú väčšinu, musí sa uchýliť k spolupráci so stranami na ľavici. CDU tak opúšťa konzervatívnych voličov a doširoka otvára priestor pre AfD. V prvých prieskumoch verejnej mienky po rozpade koaličnej vlády si AfD okamžite posilnila. Líderka strany Alice Weidelová označila rozpad semaforovej koalície za moment “oslobodenia pre Nemecko“.
Autor textu vyjadril názor, že pochybuje o tom, že Merz – ako potenciálny nový kancelár- prinesie zásadný zvrat v politike, ktorá spôsobila úpadok Nemecka. Jeho strana bola zodpovedná za katastrofálnu utečeneckú “politiku otvorených dverí“ v čase kancelárky Angely Merkelovej, ktorá umožnila nekontrolovaný vstup do krajiny viac ako dvom miliónom migrantov, väčšinou z Blízkeho východu a Afriky. Odvtedy sa v Nemecku prudko zvýšila kriminalita. Úpadok verejnej bezpečnosti je viditeľný v mnohých mestách, ale aj v menších obciach.
Merz nedávno vyhlásil, že enormne nákladná politika “energetickej transformácie“, ktorá vychádza z ideológie Zelených a ktorú zaviedla Merkelová, je nezvratná. Zdá sa, že jediným väčším nesúhlasom so Zelenými je, že CDU sa vrátila k podpore jadrovej energie (ktorú sa Merkelovej vláda rozhodla zlikvidovať). Zdá sa však, že teraz, keď boli všetky nemecké jadrové elektrárne zatvorené a búrajú sa, je už neskoro. Merz bude radšej vstupovať do vládnej koalície so Sociálnymi demokratmi, dokiaľ tam budú silní regionálni lídri, ktorí stále “koketujú“ so Zelenými. Každý, kto dúfa v rozhodnú zmenu smerovania, bude sklamaný.
Trump a šokové vlny
Budúca nemecká vláda však bude čeliť radikálne odlišnej administratíve na druhej strane Atlantiku. Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu vyvoláva v Európe šokové vlny. Jeho drvivé víťazstvo vyvolalo hlboké znepokojenie medzi progresívnymi elitami a aktivistami nariekajúcimi nad nástupom “fašizmu“ v Amerike. Jedna z prominentných klimatických aktivistiek, nemecká verzia Grety Thunbergovej, zverejnila len jedno slovo : “Weltschmerz“ (svetobôľ). Šéfredaktor týždenníka Die Zeit nazval Trumpovo víťazstvo “nočnou morou“. Der Spiegel lamentoval nad “zánikom Západu“, pretože ľavicová progresívna politika bola Trumpovou výhrou spochybnená. To sa týka aj Nemeckej zahraničnej politiky.
Konštrukcia progresívnej “zahraničnej politiky založenej na hodnotách“, ktorú presadzovala Annalena Baerbocková, spolková ministerka zahraničných vecí za stranu Zelených, sa rozpadá. Táto beznádejne naivná zahraničná politika, ktorá osciluje medzi pacifizmom a bojovnosťou, ale chýbajú jej základné znalosti o mocenskej politike, teraz imploduje v konfrontácii s americkým prezidentom, ktorý bezohľadne stavia svoju krajinu na prvé miesto. Všetko nasvedčuje tomu, že sa vráti tvrdá “Realpolitik”(reálna, mocenská politika).
Je zrejmé, že na celom svete sú víťazi a porazení, ktorí sa pripravujú na Trumpov návrat k moci. Čína by mohla byť najväčším porazeným, ak sa Trumpova administratíva obráti proti Pekingu a začne sa koordinovane pokúšať o úder v hospodárskej, vojenskej a diplomatickej oblasti. Jedným z najvýraznejších príjemcov Trumpovho víťazstva by mohol byť izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý je úzko prepojený s Trumpom a niektorými jeho kľúčovými poradcami. V Európe bol maďarský prezident Viktor Orbán prvým, kto poslal Trumpovi srdečné blahoželanie po tom, ako prieskumy naznačili jeho víťazstvo. Medzi centristickými a liberálnymi politickými lídrami na našom kontinente sa však mnohí obávajú ústupu americkej vojenskej prítomnosti v Európe a prudkého zníženia (najmä finančnej) podpory Ukrajine.
Koniec spojenectva?
Návrat Trumpa do Bieleho domu určite neznamená koniec Západu alebo západného spojenectva. Skôr znamená návrat k základnému politickému jadru národných štátov, ktoré vychádzajú z národných záujmov a sledujú ich. Napriek mnohým obavám v Európe nie je jasné, či USA pod Trumpovým vedením hodia Ukrajinu Putinovi priamo pod nos. Vo vzťahoch medzi Washingtonom a Moskvou však musí nastať( a aj nastane) nový začiatok, ktorý by mohol uľahčiť mierové rokovania. To by bolo vítané.
Je zaujímavé a zároveň prekvapujúce, že mnohí vysokí predstavitelia ukrajinskej vlády v skutočnosti (tajne) dúfali v Trumpovo víťazstvo, ako to v nedávnom článku vysvetlil britský časopis The Economist “Why Volodymyr Zelensky may welcome Donald Trump’s victory“. Tvárou v tvár voľbe medzi slabou Bidenovou administratívou a “divokým prezidentom, ktorý by porušil pravidlá“, autori článku uprednostnili toho druhého- Trumpa.
Prezident Zelenskyj rýchlo pochválil Trumpov “prístup k mieru prostredníctvom sily v globálnych záležitostiach“ a vyjadril ochotu spolupracovať s budúcim prezidentom na nájdení “spravodlivého mieru“ pre svoju krajinu. Po prvom povolebnom telefonáte so zvoleným prezidentom sa Zelenskyj o Trumpovi vyjadril pochvalne. Časopis The Economist o tom napísal:
“Odmietnutie Ameriky udeliť Ukrajine povolenie na použitie rakiet dlhého doletu na údery vo vnútri Ruska, chronické meškanie dodávok vojenskej pomoci (dokonca už schválenej) a neschopnosť ponúknuť pevné bezpečnostné záruky sú (na Ukrajine) čoraz viac vnímané ako slabosť a pokrytectvo. Víťazstvo pána Trumpa by však mohlo pánovi Zelenskému ponúknuť východisko z toho, čo vyzerá ako krvavá slepá ulička, v najhoršom prípade ako porážka.“
Pochopenie amerických voličov
Väčšina európskych médií úplne nepochopila a nepredvídala správanie amerických voličov, ktorí umožnili Trumpov návrat. Obávajú sa ekonomiky, inflácie a masovej migrácie.
Amerika nie je ochotná obetovať svoje postavenie svetovej veľmoci číslo jeden snom o svetovej klimatickej vláde alebo svetovej demokracii. Čo sa opäť dozvedáme z výsledku volieb: Obyčajní pracujúci Američania už majú plné zuby vyhadzovania svojich peňazí z daní von oknom za woke-izmus, ľavicovú politiku identity, ideológiu DEI, klimatické bludy a nekontrolovateľné sociálne výdavky na migrantov. Nebudú obetovať svoju bezpečnosť a identitu samovražednej politike otvorených hraníc. Tak je to aj v Nemecku. A to je dôvod, prečo AfD v posledných rokoch prudko stúpla v prieskumoch.
Trumpove protekcionistické myšlienky a zavedenie nových ciel poškodia európsky a nemecký výrobný sektor, ktorý exportuje. Automobilový priemysel a ďalšie odvetvia sú jednoznačne znepokojené. Ostáva nám dúfať, že clá budú mierne a škody limitované. Musíme si však priznať, že súčasná ťažká situácia, najmä hospodársky neúspech tradičných priemyselných odvetví Nemecka, nie je spôsobená americkou politikou, ale je úplne domáca: Príliš vysoké náklady na energiu v dôsledku politiky prechodu na zelenú energiu, vysoká úroveň daní a nákladov na pracovnú silu, nadmerná byrokracia a regulácia prispeli k neustálej strate konkurencieschopnosti krajiny.
Trump a vizionár
V 19. storočí sa Nemecko stalo priemyselným lídrom a hospodárskou veľmocou, krajina sa spamätala z ničivých následkov druhej svetovej vojny. Už nejaký čas však zaostáva. Chýba mu úroveň inovácií, ktorú vytvárajú niektoré regióny USA. To, že má Trump po svojom boku Elona Muska, najúspešnejšieho podnikateľa a inovátora súčasnosti, tiež znamená vizionársky smer.
Amerika opäť doslova siaha po hviezdach. Musk posiela rakety do vesmíru a konštruuje nablýskané kybernetické nákladné autá, zatiaľ čo nemeckí zelení idiotsko-progresívni politici chcú, aby autá nahradili ťažkopádne nákladné bicykle.
V Nemecku sotva nájdete Muskov burcujúci optimizmus a nezlomnú chuť po úspechu. Skôr je v Nemecku majiteľ Tesly a X očierňovaný. Časopis Der Spiegel nedávno vydal o Muskovi článok s názvom “Verejný nepriateľ číslo dva“ a absurdne ho obvinil zo zničenia demokracie.
Európske ľavicové elity Elona Muska nenávidia, pretože oslobodil Twitter/X a obnovil rovnováhu moci na platforme, ktorú predtým ovládali ľavičiari. Je zástancom maximálnej slobody názoru a demokratickej diskusie. To je pre strážcov establišmentu, ktorí sa snažia kontrolovať diskurz v krajine a cenzurovať nežiaduce názory, hororová predstava. Čo sa im nepáči, odmietajú ako dezinformácie. Trumpovo víťazstvo je preto prelomom v kultúrnom boji proti ľavicovej rušivej kultúre.
Výdavky na obranu
O to bolestivejšie je Trumpovo víťazstvo pre Európanov (a Nemcov), že odhaľuje naše vlastné slabosti a ilúzie v otázkach bezpečnostnej politiky. Bývalý prezident úplne oprávnene kritizoval nedostatočné ozbrojené sily Nemecka a voľnú jazdu na amerických bezpečnostných zárukách. Počas troch desaťročí, najmä počas funkčného obdobia Angely Merkelovej, Nemecko nedostatočne financovalo svoju armádu a opakovane nedosiahlo cieľ NATO vo výške 2 % hrubého domáceho produktu.
Senátor J. D. Vance mal pravdu, keď vo februári tohto roku v článku pre Financial Times povedal: “Európa sa musí v otázke obrany postaviť na vlastné nohy“. V súčasnosti je nemecký Bundeswehr jednonohým vojakom. Nemecký minister obrany Boris Pistorius sa snaží dať dohromady dostatok zdrojov na presun jednej jedinej brigády do Pobaltia. Koncom februára 2022, po plnohodnotnej ruskej invázii na Ukrajinu, vyhlásil kancelár Olaf Scholz tzv. historickú zmenu (Zeitenwende). V skutočnosti z jeho slov vyplynulo len málo činov. Dodatočné peniaze pre Bundeswehr vo výške 100 miliárd eur financované z dlhu neviedli k žiadnej skutočnej, významnej zmene. Nemecko stále výrazne zaostáva za cieľom 2 % výdavkov na NATO.
Trump Nemecku opäť predloží účet, o ktorom sa predošlé vlády od Schrödera po Merkelovú (a Scholza, niekdajšieho Merkelovej ministra financií) domnievali, že sa mu môžu vyhnúť. Po páde komunistického sovietskeho impéria Nemci dúfali, že si budú navždy užívať “mierovú dividendu“ na úkor národnej obrany a zostanú v tieni NATO a pod štítom amerických jadrových zbraní takmer zadarmo. „Konečne nás Trump prinúti investovať oveľa viac do vlastných ozbrojených síl. To je nevyhnutný predpoklad, ak chceme byť nezávislejší a suverénnejší,“ poznamenal autor textu.
Trumpova politika “Amerika na prvom mieste“, jeho tlak proti nelegálnemu prisťahovalectvu a proti ľavicovým programom diverzity môžu byť ideologickou vzpruhou pre pravicové strany alebo pravicové vlády v Európe. Jeho protekcionizmus nám to tiež sťaží. Musíme sa chopiť našich krajín, našich národov. Možno nová Trumpova vláda ponúka šancu na novú etapu transatlantických vzťahov, v ktorej sa Európania stanú skutočnými partnermi, a nie klientskými štátmi.
Prečítajte si tiež:
- Britský premiér neplánuje rokovať s Putinom a potvrdil ďalšiu podporu Ukrajine
- Prečo Biden povolil údery raketami hlboko do Ruska
0.0°C
.jpg)
