Washington 6. marca 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Manuel Balce Ceneta, AP/Meg Kinnard)
Donald Trump prekonal predposlednú prekážku na ceste k pomste – teraz, aby sa vrátil do Bieleho domu, musí len prežiť do volieb. Až do pondelka “washingtonská bažina” formálne stále dúfala, že Trumpovi jednoducho zabráni účasť vo voľbách – nie celonárodne, ale v niektorých štátoch. V pondelok však Najvyšší súd USA zakázal štátom zamedziť bývalému prezidentovi prístup k voľbám, píše v článku pre Ria Novosti Petr Akonov
Takýto pokus sa už uskutočnil v Colorade: tamojší súd rozhodol, že Trumpovi by nemalo byť umožnené zúčastniť sa na republikánskych primárkach a bez účasti v nich sa jeho meno nebude nachádzať na hlasovacom lístku pre novembrové prezidentské voľby. Štát sa odvolával na 14. dodatok k americkej ústave, ktorého tretí článok zakazuje zastávať funkciu každému, kto sa “zúčastnil na vzbure alebo povstaní”. Rovnakou cestou sa chceli vydať aj ďalšie demokratmi ovládané štáty, napríklad Illinois a Maine. Najvyšší súd však rozhodnutie coloradských sudcov zrušil, a to jednomyseľne, to znamená, že zaň hlasovali nielen konzervatívni sudcovia (tí majú na Najvyššom súde väčšinu), ale aj liberálni sudcovia.
Najvyšší súd potvrdil právo štátov nepúšťať kandidátov do miestnych volieb, ale nie do federálnych volieb, pretože tie sú v kompetencii Kongresu, nie štátov. Vďaka tomuto rozhodnutiu Trump vyhrá primárky v Colorade – a zastaví pokusy zabrániť mu kandidovať v iných štátoch. V júli ho zjazd Republikánskej strany nominuje na prezidenta – a v novembri vyhrá prezidentské voľby. Vyhrá, pretože všetky prieskumy už teraz ukazujú, že vedie vo všetkých kľúčových, tzv. swing states, a práve tieto štáty rozhodujú o výsledku volieb. Všetky ostatné štáty (absolútna väčšina – štyri pätiny) tradične volia buď demokratov, alebo republikánov – a všetci ich volitelia idú za kandidátom, ktorý v danom štáte zvíťazí, takže volebný boj v nich má formálny charakter.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo očakávané a nejde ani o to, že Trump nebol uznaný vinným zo “vzbury” (čo sa snažia vydávať za “útok” na Kapitol 6. januára 2021), ale o to, že ak by štáty mali možnosť neumožniť prezidentským kandidátom účasť vo voľbách, bol by to sedem míľový krok k rozpadu USA. Neprítomnosť Trumpovho mena na hlasovacom lístku v novembri by viedla k tomu, že republikánske štáty by sa snažili odstrániť Bidena (alebo kohokoľvek, kto by bol namiesto neho demokratickým kandidátom) z hlasovacieho lístka, a čo je dôležitejšie, jednoducho by neuznali výsledky volieb, ak by ich nevyhral Trump. A demokratické štáty by podobne neuznali výsledky volieb s odvolaním sa na skutočnosť, že Trump v ich štáte ani nebol na hlasovacom lístku.
To znamená, že sudcovia Najvyššieho súdu jednoducho odmietli dať zelenú najnebezpečnejšiemu scenáru, ktorý otvoril cestu k dvojvládiu (t. j. vyhláseniu dvoch prezidentov USA naraz v januári 2025 alebo neuznaniu výsledkov volieb niektorými štátmi). Znamená to však, že tomu úplne zabránili? Samozrejme, že nie, pretože to nie je v ich moci a nikto nebráni štátom, aby spochybnili výsledky volieb a neuznali víťaza.
Teraz však americký establišment nemá možnosť zastaviť Trumpa pred voľbami – neexistuje spôsob, ako ho odstrániť. Stále existujú určité nádeje, že ho možno zažalovať, teda uznať za vinného (je proti nemu veľa otvorených prípadov), pričom sa počíta s tým, že to odradí od voľby “zločinca” časť jeho voličov a povedie k porážke bývalého prezidenta. Je to veľmi slabá stávka, ale je to to posledné, čo má “washingtonská bažina” v zálohe. Ani tu sa však veci nevyvíjajú dobre: Najvyšší súd sa zaoberá Trumpovou žalobou, v ktorej žiada uznať jeho prezidentskú imunitu. Ak mu bude vyhovené, všetky procesy proti Trumpovi budú zmrazené – a on bude pokojne viesť svoju volebnú kampaň bez toho, aby ho rozptyľovali súdy.
Ešte naivnejšia je snaha zastaviť Trumpa obrovskými súdnymi pokutami: napríklad newyorský súd mu už nariadil zaplatiť 355 miliónov dolárov za podvody pri činnosti jeho developerskej spoločnosti Trump Organisation. Trumpovi právnici toto rozhodnutie napadli a vo všeobecnosti sa bývalého prezidenta nepodarí zruinovať (aspoň do volieb). Nehovoriac o tom, že to v žiadnom prípade neovplyvní jeho volebnú kampaň: Američania mu ochotne darujú peniaze.
Ukazuje sa teda, že Trumpa nie je možné zastaviť? Áno, ale “washingtonská bažina” to jednoducho nemôže uznať. Ľudia, ktorí sú presvedčení o svojej moci a možnostiach vládnuť svetu (teda riadiť ho správnym smerom), sa nedokážu zmieriť s myšlienkou, že s drzým výrastkom, ktorý už raz vstúpil do Bieleho domu, nemôžu nič urobiť. Budú sa snažiť zastaviť Trumpa za každú cenu, ale problém je v tom, že v súčasnej situácii je to takmer nemožné.
Teoreticky je možné zmeniť celú intrigu tým, že namiesto Bidena postavia proti Trumpovi iného kandidáta. Takého, ktorý by Trumpa v novembri porazil, ale demokrati takú osobnosť jednoducho nemajú. Všetci profesionálni demokratickí politici sa na to nehodia, Barack Obama nesmie kandidovať na tretie funkčné obdobie – a tak sa chytajú fantastických možností, ako je Michelle Obamová (fantastických preto, lebo populárna bývalá prvá dáma kategoricky kandidovať nechce a neexistuje záruka, že Trumpa porazí). Zostáva veriť v “ruku Božiu” alebo vôľu náhody – teda v to, čo sa za ňu dá vydávať.
Hovoríme o fyzickej likvidácii Trumpa, t. j. o jeho zavraždení. Skúsenosti s elimináciou veľmi nebezpečných prezidentských kandidátov (a nielen úradujúcich prezidentov) sú v Spojených štátoch bohaté: v roku 1935 bol zavraždený najpopulárnejší senátor Hugh Long, charizmatický muž z Louisiany, ktorý sa odvážil vyzvať prezidenta Franklina Roosevelta z radov vlastnej Demokratickej strany. Ale ešte pred začiatkom kampane, približne rok pred voľbami, bol zastrelený v louisianskom Kapitole. Roosevelt vyhral primárky aj voľby. A v roku 1968 bol zavraždený ďalší veľmi populárny senátor Robert Kennedy na ceste k víťazstvu v primárkach a k nominácii Demokratickej strany, ktorá bola vtedy tiež pri moci a ktorú viedol prezident Johnson (ktorý nastúpil po zavraždenom Robertovom staršom bratovi Johnovi F. Kennedym).
V súčasných voľbách sa mimochodom zúčastňuje Robert Kennedy – najmladší, Robertov syn. Vzdal sa snahy bojovať proti Bidenovi z vnútra Demokratickej strany a ide ako nezávislý kandidát, pričom odoberá hlasy súčasnému prezidentovi a vymieňa si vzájomné “mrknutia” s Trumpom. Kennedyho mladšieho nezabijú, ale scenár atentátu na jeho otca sa môže zopakovať v prípade Trumpa.
Robert Kennedy bol zastrelený počas kalifornských primárok 5. júna 1968 – v deň prvého výročia začiatku šesťdňovej vojny Izraela s Arabmi. Atentátnik, mladý Palestínčan Sirhan Bishara Sirhan, to údajne urobil kvôli Robertovým proizraelským postojom, ale tomu verí len málokto. (Sirhan si, mimochodom, stále odpykáva doživotný trest.) Trump je pravdepodobne najproizraelskejší prezident v dejinách USA (veď práve za jeho vlády Washington uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela), tak prečo by ho nejaký moslim pobúrený tým, čo sa deje v Gaze, nezabil? Napríklad 7. októbra – v deň prvého výročia útoku Hamasu na Izrael (a zároveň v deň narodenín Vladimira Putina, ktorého washingtonská bažina už dlho vykresľuje ako “Trumpovho bábkovodiča”) a mesiac pred prezidentskými voľbami.
Znie to fantasticky? Nie, oveľa reálnejšie ako víťazstvo Joea Bidena 5. novembra 2024.
Prečítajte si tiež
- Trump porazil Haleyovú v primárkach v Michigane
- V hre je takmer pol miliardy dolárov. Trump sa odvoláva
- Trump by porazil Bidena v piatich zo šiestich kľúčových štátov, ukazuje prieskum
0.0°C
.jpg)
