Môj profil 
Predplatné
Trnava 20. júna (TASR) – Posledné dve časti severného obchvatu Trnavy odovzdali dnes do užívania motoristickej verejnosti. Dlho očakávaná cesta I/51 umožní tranzitnej doprave v smere z Českej republiky a Záhoria do Trnavy a na diaľnicu D1 obísť husto osídlený stred mesta a odľahčí v ňom cestnú dopravu.
Stavba obchvatu pozostávala z troch etáp. Prvý 1,7-kilometrový úsek funguje už od roku 2008. Realizovala ho spoločnosť Alpine, s.r.o., Bratislava za 14,6 milióna eur. Druhú etapu ukončil objednávateľ Slovenská správa ciest, a.s., Bratislava prostredníctvom realizátora TSS GRADE, a.s., v máji 2011, úsek však neotvorili. Tretiu etapu začali stavať v marci 2010. Dnes na obchvate slávnostne prestrihli pásku minister dopravy Ján Počiatek (nominant Smeru-SD), primátor Trnavy Vladimír Butko a zástupcovia realizátorov.
Minister dopravy vo svojom príhovore vyzdvihol, že pre obyvateľov Trnavy znamená severný obchvat kvalitatívny posun. "Dopravná situácia v meste dosahovala neúnosný rozmer a z dlhodobého pohľadu už bola neudržateľná," konštatoval Počiatek. Odklonenie tranzitujúcej dopravy cez obchvat je podľa jeho slov pre mesto úľavou.
Zdôraznil, že budovanie cestnej a diaľničnej siete je prioritou súčasnej vlády. "Otázkou, ako vždy, zostávajú financie. Verím, že tak, ako sa to podarilo v tomto prípade, že 23,5 milióna z celkových nákladov pokryli prostriedky Európskej únie, aj naďalej bude SR schopná nasadzovať dobré projekty, aby vyčerpala zdroje," avizoval Počiatek.
Primátor Butko dodal, že dlho stojace ľady v prípade obchvatu Trnavy sa začali hýbať po príchode automobilky PSA Peugeot Citroen Slovakia, ktorá na seba naviazala zvýšenú potrebu využívania cestnej infraštruktúry. Predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš poďakoval realizátorom, že výstavba obchvatu bola sprevádzaná minimálnymi obmedzeniami a nekomfortom pre občanov.
Výstavba 2. a 3. etapy severného obchvatu si vyžiadala náklady v celkovej výške 14,846 milióna eur. Na celej stavbe bolo postavených 59 objektov, druhý úsek má dĺžku 1,9 km a tretí spolu s prípojnými vetvami 2,078 km. Celková dĺžka obchvatu aj s fungujúcou prvou časťou je 4,5 kilometra. Cesta je riešená ako dvojpruhová komunikácia, ktorá však má možnosť neskoršieho rozšírenia.
V rámci odovzdávanej stavby bolo vybudovaných sedem mostov s dĺžkou 433 m. Jej súčasťou je aj protihluková stena v dĺžke 859,66 m, ktorá odhlučnila obytnú zónu Kopánka. Kvôli výstavbe novej cesty bolo potrebné na mnohých miestach preložiť inžinierske siete, vodovodné potrubia, plynovody, produktovody, telekomunikačné siete, energetické siete, zabezpečovacie káble aj trolejové vedenie ŽSR. Výstavba cesty si vyžadovala aj veľký objem zemných prác, keď bolo premiestnených celkom 375.864 m3 zeminy. Realizovala sa aj unikátna sanácia bývalej skládky stavebnej sute štrkovými vibropilótami. Nová cestná komunikácia je odkanalizovaná trativodmi a kanalizačnými stokami v dĺžke 3066 m. Okolo celej stavby bolo vysadených celkom 53.162 stromov a kríkov.
Na vyriešenie dopravne situácie v Trnave ešte mesto potrebuje aj južnú časť obchvatu. Projekt na túto stavbu je už pripravený a mesto hľadá podporu na ministerstve dopravy, aby sa našli zdroje na jeho realizáciu. Myšlienku obchvatu mesta začala Trnava presadzovať už v 70. rokoch 20. storočia, úspech však zaznamenala až po štyroch desiatkach rokov.
UPOZORNENIE:
.JPG)
.jpg)
