NAŽIVO NAJČÍTANEJŠIE ROZHOVORY VIDEÁ

NAŽIVO

Podľa Petra Pavla má konflikt na Blízkom východe potenciál sa rozhorieť. Zdôraznil, že situácia ovplyvní bezpečnosť aj prosperitu ČR.

17:05

Čínsky minister zahraničia Wang I uviedol, že Peking je proti vojenským úderom na Irán.

17:04

Minister obrany Talianska je kritizovaný za svoju dovolenkovú cestu do Dubaja, ktorá sa časovo zhodovala so začiatkom útokov na Irán.

17:03

Nemecký rezort diplomacie si predvolal iránskeho veľvyslanca Madžída Nílího Ahmadabádího kvôli útokom Teheránu na Izrael a ďalšie krajiny.

17:00

Izrael a USA zasiahli pri útokoch aj budovu, kde sídli Zhromaždenie znalcov poverené voľbou nového najvyššieho vodcu Iránu.

16:32

Izrael otvoril hraničný priechod Kerem Šalom, aby umožnil dodávky humanitárnej pomoci.

16:22

Armáda Izraela spustila ďalšie útoky na infraštruktúru v Teheráne. Iránske médiá informovali, že na centrum zaútočili americké a izraelské sily.

16:02

Podľa Petra Pavla v súčasnosti neexistuje žiadny ospravedlniteľný dôvod na znižovanie výdavkov na obranu. Podľa neho je veľa dôvodov, aby ich vláda zvyšovala.

15:52

Podľa nórskeho ministra energetiky Terjeho Aaslanda by dopady vojenskej operácie v Iráne mohli v EÚ oživiť debatu o zákaze dovoz ruského zemného plynu.

15:31

Novým veliteľom Revolučných gárd sa stal  Ahmad Vahídí. Ten je hľadaný v súvislosti s bombovými útokmi na izraelské a židovské ciele.

15:27

tureckí predstavitelia a odborový zväz novinárov informovali, že v Izraeli zadržali dvoch tureckých reportérov, ktorí písali o vojne s Iránom.

15:25

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov uviedol, že približne 30 000 ľudí muselo kvôli stupňujúcej sa situácii na Blízkom východe opustiť svoje domovy v Libanone.

15:13

Trump na Truth Social napísal, že iránska protivzdušná obrana, letectvo, námorníctvo aj vedenie sú preč. Podľa neho je na rokovania už príliš neskoro.

14:40

Irán vyzval OSN, aby podnikla kroky na zastavenie vojny s Izraelom a USA. Iránska vláda informovala, že zakazuje vývoz potravín a poľnohospodárskych produktov.

14:39

V prieskume od agentúry YouGov britskí Zelení predbehli Labouristickú stranu. Zelení zaostávajú s 21% za stranou Reform UK Nigela Faragea, ktorá získala 23%.

14:37

Zelenskyj ponúkol pomoc Spojeným arabským emirátom proti iránskym vzdušným útokom.

14:35

NATO víta možnosť rozšíriť rokovania o jadrových záležitostiach s Francúzskom po tom, čo sa Macron zaviazal posilniť jadrový arzenál.

14:33

Izraelská armáda vypálila rakety na predmestie Bejrútu. Armáda tvrdí, že cielila na veliteľov Hizballáhu.

14:30
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Cez Noc kostolov narátali 28.000 návštevníckych vstupov

12. 06. 2012 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov |
▶ ❚❚ ↻
.

Trnava 12. júna (TASR/Foto:TASR) – Spolu 28.000 návštevníckych vstupov narátali počas tohtoročnej Noci kostolov v chrámoch Trnavskej arcidiecézy. Je to viac ako vo vlaňajšom prvom ročníku, keď sa arcidiecéza ako prvá na Slovensku zapojila do medzinárodného podujatia. V Trnave, Malom Ríme, čakali návštevníci desiatky minút, aby mohli využiť jedinečnú možnosť vyjsť na veže Baziliky sv. Mikuláša, do krypty Katedrály sv. Jána Krstiteľa či na vežu Evanjelického kostola a.v. Duchovným garantom Noci kostolov bol trnavský arcibiskup Róbert Bezák.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk


NAŽIVO

Podľa Petra Pavla má konflikt na Blízkom východe potenciál sa rozhorieť. Zdôraznil, že situácia ovplyvní bezpečnosť aj prosperitu ČR.

17:05

Čínsky minister zahraničia Wang I uviedol, že Peking je proti vojenským úderom na Irán.

17:04

Minister obrany Talianska je kritizovaný za svoju dovolenkovú cestu do Dubaja, ktorá sa časovo zhodovala so začiatkom útokov na Irán.

17:03

Nemecký rezort diplomacie si predvolal iránskeho veľvyslanca Madžída Nílího Ahmadabádího kvôli útokom Teheránu na Izrael a ďalšie krajiny.

17:00

Izrael a USA zasiahli pri útokoch aj budovu, kde sídli Zhromaždenie znalcov poverené voľbou nového najvyššieho vodcu Iránu.

16:32

Izrael otvoril hraničný priechod Kerem Šalom, aby umožnil dodávky humanitárnej pomoci.

16:22

Armáda Izraela spustila ďalšie útoky na infraštruktúru v Teheráne. Iránske médiá informovali, že na centrum zaútočili americké a izraelské sily.

16:02
Zobraziť všetky
.

NAJČÍTANEJŠIE










.
.

ĎALŠIE Z HS

.

VOJNY A KONFLIKTY
.

Blogy

Matej Michalička

Rastislav Vasilišin

Gustáv Murín

Miroslav Iliaš

Milan Šupa

Marek Brna

.

KOMENTÁRE

„Sopliak, zasran.” Na výbore to iskrilo, ako ešte nikdy
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Galko-jd2026030201

Mrazivé scenáre, ako by mohla skončiť agresia proti Iránu
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Irán-jd2026030230

Kde vedenie Iránu pochybilo a aké má šance odraziť agresiu?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Akých chýb sa Irán dopustil? Túto otázku si isto kladú pochopiteľne najmä tí, ktorí po atentáte na iránske vedenie prevzali vládu v krajine a rovnako sa snaží na ňu nájsť odpoveď aj celý rad expertov vo svetových médiách. Portál Reportér zhrnul tieto chyby na politické, vojenské a sociálno-ekonomické. Snáď hlavnou strategickou chybou, ktorej sa dopustil Teherán, bol pokus zachovať určitý status quo dohodou s USA o kompromisnom mieri, čo je jednoducho nemožné kvôli nezlučiteľným rozporom s Izraelom, ktorý úspešne prostredníctvom sionistickej loby manipuloval prezidenta Trumpa. Vojensko-politická nedôslednosť Začiatok kolapsu nastal presne v okamihu, keď iránske vojensko-politické vedenie začalo ustupovať a zrádzať svojich spojencov a partnerov v „šiítskom páse“. Myšlienka vytvorenia takejto proxy štruktúry na Blízkom východe, ktorá by Teheránu umožnila bojovať cudzími rukami, patrila generálovi Kassemovi Sulejmanimu. Ten však bol zabitý počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa na jeho osobný príkaz, čo republikán vtedy komentoval takto: „Suleimani organizoval hrozivé útoky na amerických diplomatov a vojenských predstaviteľov, ale my sme ho chytili pri čine a ukončili to. Urobili sme to, aby sme zabránili vojne.” Ako cynicky to teraz znie! Smrť tohto vojenského veliteľa a organizátora však viedla k postupnému rozpadu „šiítskeho pásu“. Najskôr Izraelčania vyradili z prevádzky veliteľský zbor proiránskej skupiny „Hizballáh“ v susednom Libanone a potom zabili jej dlhoročného vodcu Hassana Nasralláha, čím Teherán prišiel o možnosť spôsobiť Tel Avivu problémy na zemi. Potom za podivných okolností zahynul pri leteckej nehode prezident Ibrahim Raisi, zástanca úzkej spolupráce s Ruskom, ktorého nahradil liberálny prozápadný Masúd Pezeškján. Ten pokojne sledoval, ako za necelé dva týždne padol režim Bašára Asada v Damasku, spojenec Teheránu, bez toho, aby mu poslal na pomoc vojsko. Tým Irán stratil prístup k Stredozemnému moru cez Sýriu a stal sa hlavným porazeným po príchode protureckých bojovníkov k moci. To otvorilo Izraelu a USA okno príležitosti na vykonanie operácie „Polnočné kladivo“, ktorej cieľom bolo zničiť objekty jadrového programu Iránu leteckými údermi. Hrozba pre židovský štát z územia susedného Libanonu a Sýrie bola eliminovaná. Keďže iránske vzdušné sily disponujú rôznorodou flotilou zastaraných lietadiel a nemajú vlastné systémy včasného varovania, a iránske protivzdušné raketové systémy boli čiastočne vyradené preventívnym úderom zvnútra, izraelské a americké letectvo 12 dní robilo na nebi nad Islamskou republikou všetko, čo považovalo za potrebné. Teheránu zjavne chýbal vzdušný systém protivzdušnej obrany. Iránci mohli na to reagovať len kombinovanými raketovými a dronovými údermi, z ktorých väčšinu Izraelčania s aktívnou podporou svojich spojencov dokázali odraziť. Na 12. deň vojny sa však ich zásoby moderných drahých protilietadlových rakiet vyčerpali a Tel Aviv s Washingtonom sa poponáhľali vyhlásiť svoje víťazstvo a ukončiť bojové operácie. Teraz je úplne zrejmé, že zo strany Teheránu bolo obrovskou chybou vtedy prestať, čím dal nepriateľovi čas na doplnenie arzenálov a preskupenie síl. Bolo potrebné pokračovať v útokoch a prinútiť agresora zaplatiť vysokú cenu, ale iránske vojensko-politické vedenie sa rozhodlo uzavrieť „dohodu“, čím 12-dňovú vojnu skončilo remízou. Teraz za túto strategickú chybu zaplatia oveľa vyššiu cenu. Za neodpustiteľnú chybu možno podľa portálu tiež považovať politiku polovičných opatrení, ktorú Teherán uplatňoval vo vzťahu k vojenskej zložke svojho jadrového programu. Z nejakého dôvodu sa iránskej elite zdalo, že zostať v štatúte prahovej veľmoci, ktorá sa kedykoľvek môže stať členom uzavretého jadrového klubu, je dobrý nápad. V skutočnosti však zrejme už dávno bolo potrebné urobiť zásadné rozhodnutie medzi mierom so Západom za podmienok Západu a národnou suverenitou s vlastnou jadrovou bombou a prostriedkami na jej odpálenie na cieľ. Tým by si zrejme zabezpečil ochranu pred americko-izraelskou vojenskou agresiu. Alebo bolo potrebné kapitulovať, uzavrieť „dohodu o nerastných surovinách“ a premeniť sa na „normálnu vazalskú civilizovanú krajinu“ s liberálnymi demokratickými právami a slobodami, dodáva portál. Polovičné opatrenia však zriedka vedú k dobrému koncu! Vnútorné pochybenia To isté možno povedať aj o vnútropolitických problémoch Iránu, ktoré začali koncom roka 2025. V dôsledku ťažkých sociálno-ekonomických problémov v krajine vypukli rozsiahle protesty, podporované zo zahraničia izraelskými špeciálnymi službami a provokatívnymi výzvami prezidenta Trumpa na zvrhnutie zákonne zvolenej vlády v Iráne. Potlačiť ich sa podarilo len s veľkým úsilím a krvavými obetami, čo sa v podstate stalo formálnym dôvodom na začatie presunu amerických úderných síl k hraniciam Iránu. Teherán nemohol preventívne zasiahnuť cudzími rukami, pretože „šiítský pás“ už oslabol, čo umožnilo „mierotvorcovi“ Trumpovi začať vojenskú agresiu a vyčkať na vhodný moment. Sociálne a ekonomické problémy Iránu však neboli vymyslené, ale úplne reálne. Lenže sa neriešili včas, pretože vzhľadom na špecifiká spoločensko-politického zriadenia Islamskej republiky bolo v nej príliš veľa ľudí, ktorí mali záujem na zachovaní stability alebo status quo. Aké má Irán šance odolať agresii? Iránci vedia, čo to znamená trpieť. Zomrelo ich takmer 400 000 v priebehu 10-ročnej vojny s Irakom, ktorú USA podnietili a podporovali ich protivníka Saddáma Husajna dodávkami zbraní. Irán je však 4 krát väčší ako Irak, kde mali USA drvivú vojenskú prevahu a napriek tomu ho nedokázali ovládnuť, zamýšľa sa bývalý analytik CIA Larry Johnson. Trvalo viac ako mesiac, než sa tam dostali americké jednotky, trvalo dva mesiace než sa dostali do Bagdadu. Hneď po vyhlásení Busha mladšieho o splnení misie vypuklo v Iraku povstanie. Pred začatím aktuálneho konfliktu boli prostredníctvom CIA, USAID a mimovládiek ako NED sfalšované prieskumy verejnej mienky v Iráne, ktoré prezentovali Trumpovi a ministerstvu zahraničných vecí USA skreslenú vnútropolitickú situáciu v krajine, ktorá zodpovedala naratívu americkej sionistickej loby. Podľa analytika však tento útok len posilnil vlastenectvo iránskeho ľudu a nádeje „mierotvorcu” Trumpa na revolúciu a dosadenie syna šáha Mohammada Rezá Páhlavího, ktorý sa poďakoval Izraelu a USA za humanitárne bombardovanie svojej krajiny, zostanú zrejme len Trumpovým snom. Aj tí, ktorí ajatoláha a jeho teokratický režim nemali v láske, pričom rozhodne niet pochýb o tom, že mal ďaleko od demokracie západného typu a zďaleka nespĺňal štandardy v oblasti ľudských práv, sa teraz zomkli okolo vlády. Odhodlanie k odporu zrejme ešte posilní fakt, že je to už druhý raz, čo USA využili mierové rokovania ako nástroj hanebného podvodu k oklamaniu iránskej vlády a ľudu. Aké sú šance agresora? Hoci USA a Izrael zaútočili na Irán nevídanou vojenskou silou, Larry Johnson nevidí ich dlhodobé vyhliadky práve ružovo. Problém je, že USA ani Izrael nemajú dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany na vedenie dlhej ofenzívy a Irán sa ich teraz zrejme snaží vyčerpať aj slepými strelami a dronmi. USA nie sú pripravené na dlhodobý opotrebovací konflikt. Ročne vyrobia približne len 700 až 800 rakiet Patriot. Na jeden dron Šáhid sú potrebné dve rakety Patriot. Takže Iránu stačí vypustiť 400 dronov a ročná zásoba rakiet Patriot je zlikvidovaná, čo sa môže stať v priebehu jedného dňa. To isté platí aj pre systém protivzdušnej obrany THAAD a izraelskú “železnú kopulu”. Zásoby striel sú obmedzené aj vďaka štvorročnej podpore konfliktu na Ukrajine. Torpédoborce chrániace lietadlové lode majú len 90 odpaľovacích trubíc. Ich vyčerpanie môže donútiť USA k ústupu. Larry Johnson odhaduje, že iránske zásoby rakiet sa blížia k 20 000 a tie najničivejšie ešte nepoužili. Irán disponuje ponorkami a fregatami. Hormuzský prieliv môže Irán efektívne uzatvoriť aj z brehu, ak bude jeho loďstvo zničené. Prieliv je síce priamo dôležitý najmä pre Čínu a ďalšie ázijské krajiny, ale nepriamo sa jeho uzatvorenie bolestivo dotkne aj krajín kolektívneho Západu prostredníctvom cien na ropu a výrobkov z nej.
.

VOJNY A KONFLIKTY
.

Šport

.

Armáda, konflikty, analýzy, história, vojenská technika

Zábava

.

Putin je „jediným zjavným víťazom vojny s Iránom”

Putin je „jediným zjavným víťazom vojny s Iránom“, píše komentátor Bloombergu

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Putin telefonoval s Orbánom, pochválil ho za principiálny postoj k Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin a maďarský premiér Viktor Orbán spolu v utorok telefonovali o Ukrajine, zajatých etnických Maďaroch, ako aj…

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Kto sa snaží zatiahnuť do vojny arabských susedov Iránu?

Píše o tom exminister Juraj Draxler na sociálnej sieti. Jeho status vám prinášame v plnom znení 

03. 03. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov

Ukrajina sa správa nečestne a my máme právo cítiť sa oklamaní

V diskusnej relácii Téma na TA3 s opozičným poslancom Jurajom Krúpom Marián Kéry (Smer-SSD) jasne pomenoval fakty, ktoré sa niekomu…

03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Všetko je inak. Orbán vytiahol satelitné snímky

Maďarský premiér Viktor Orbán zverejnil satelitné snímky prečerpávacej stanice ropy Brody, ktoré podľa jeho názoru naznačujú prevádzkyschopnosť ropovodu Družba

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Blíži sa akcia ku Dňu žien: Získajte Office 2021 Pro za zvýhodnenú cenu 30,25€ a Windows 11 Pro za 13,25€!

Godeal24 spustil kampaň ku Dňu žien – Women’s Day Sale – so zľavou až 180€ na MS Office, pričom sa…

03. 03. 2026 | Ekonomika | PR článok | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Ekonomika | PR článok | 4 min. čítania | 0 komentárov

Jeremyho farma nejen zvířat – až prasata budou lítat

Kniha „Jeremyho farma nejen zvířat – až prasata budou lítat“ od britského autora Jeremy Clarkson prináša vtipný a zároveň realistický…

03. 03. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov

NAŽIVO o dianí na Blízkom východe – Jedným z dôvodov začatia amerických útokov na Irán boli kroky Izraela

Aj dnes sledujeme aktuálnu situáciu na Blízkom východe po sobote , kedy Spojené štáty americké a Izrael zaútočili na Irán

03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov

Rusko mení taktiku. Ukrajina hľadá odpoveď

Rusko začalo používať „Šahídy“ v extrémne nízkych výškach, informoval veliteľ Syrskyj

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Veľká razia: Inšpekcia zatýka čurillovcov a prokurátora Šúreka. “Prišla armáda kukláčov,” tvrdí Kubina

Policajná inšpekcia dnes ráno rozbehla veľkú akciu. Zadržala viacero policajtov bývalej NAKA. Podľa zistení Aktuality.sk by medzi nimi mali byť…

03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Opozícia panikári. Boja sa o čurillovcov a odplaty

V súvislosti so zadržaním viacerých policajtov z tímu okolo Jána Čurillu, ako aj prokurátora Michala Šúreka je potrebné všimnúť si…

03. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Glück a Melicher pre HS: Niekto klame. Prokurátor nie je hospodársky audítor. Má skúmať, či bol porušený zákon

Minulý piatok v NR SR zasadal brannobezpečnostný výbor, ktorý sa zaoberal zastavením trestného stíhania v prípade darovania našej obrannej techniky…

03. 03. 2026 | Rozhovory | 14 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Rozhovory | 14 min. čítania | 0 komentárov

Trump na pozadí vojny v Iráne vyhlásil, že USA premrhali svoje zbrane pre Ukrajinu a posmešne sa vyjadril o Zelenskom

„Spiaci Joe Biden premrhal všetok čas a peniaze našej krajiny, keď dal všetko P. T. Barnumovi z Ukrajiny – stovky…

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Vláde už nič nedarujú. Opozícia po víkende prešla do veľkého protiútoku

Víkendový úder západnej koalície na Irán možno v očiach verejnosti zatienil tlačovku SMERu na tému požadovaných zmien v inštitúte kajúcnika,…

03. 03. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

Zelenskyj povedal, že Fico súhlasil s príchodom na Ukrajinu. A potom zrazu hovoril o stretnutí v EÚ

Slovenský premiér Robert Fico údajne súhlasil s príchodom na rokovania na Ukrajinu, hoci neskôr uviedol, že súhlasil so stretnutím v…

03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny – V Dnepre sa pripravujú na útok

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

Ruské sily začali proti ukrajinskej armáde používať novú krídlatú raketu

Rusko, 3. marca 2026 - V otvorených zdrojoch sa raketa uvádza pod názvom „Izdelije-30“. Nosné prostriedky - strategické bombardéry Tu-95…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

NAŽIVO

Podľa Petra Pavla má konflikt na Blízkom východe potenciál sa rozhorieť. Zdôraznil, že situácia ovplyvní bezpečnosť aj prosperitu ČR.

17:05

Čínsky minister zahraničia Wang I uviedol, že Peking je proti vojenským úderom na Irán.

17:04

Minister obrany Talianska je kritizovaný za svoju dovolenkovú cestu do Dubaja, ktorá sa časovo zhodovala so začiatkom útokov na Irán.

17:03

Nemecký rezort diplomacie si predvolal iránskeho veľvyslanca Madžída Nílího Ahmadabádího kvôli útokom Teheránu na Izrael a ďalšie krajiny.

17:00

Izrael a USA zasiahli pri útokoch aj budovu, kde sídli Zhromaždenie znalcov poverené voľbou nového najvyššieho vodcu Iránu.

16:32

Izrael otvoril hraničný priechod Kerem Šalom, aby umožnil dodávky humanitárnej pomoci.

16:22

Armáda Izraela spustila ďalšie útoky na infraštruktúru v Teheráne. Iránske médiá informovali, že na centrum zaútočili americké a izraelské sily.

16:02

Podľa Petra Pavla v súčasnosti neexistuje žiadny ospravedlniteľný dôvod na znižovanie výdavkov na obranu. Podľa neho je veľa dôvodov, aby ich vláda zvyšovala.

15:52

Podľa nórskeho ministra energetiky Terjeho Aaslanda by dopady vojenskej operácie v Iráne mohli v EÚ oživiť debatu o zákaze dovoz ruského zemného plynu.

15:31

Novým veliteľom Revolučných gárd sa stal  Ahmad Vahídí. Ten je hľadaný v súvislosti s bombovými útokmi na izraelské a židovské ciele.

15:27

tureckí predstavitelia a odborový zväz novinárov informovali, že v Izraeli zadržali dvoch tureckých reportérov, ktorí písali o vojne s Iránom.

15:25

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov uviedol, že približne 30 000 ľudí muselo kvôli stupňujúcej sa situácii na Blízkom východe opustiť svoje domovy v Libanone.

15:13

Trump na Truth Social napísal, že iránska protivzdušná obrana, letectvo, námorníctvo aj vedenie sú preč. Podľa neho je na rokovania už príliš neskoro.

14:40

Irán vyzval OSN, aby podnikla kroky na zastavenie vojny s Izraelom a USA. Iránska vláda informovala, že zakazuje vývoz potravín a poľnohospodárskych produktov.

14:39

V prieskume od agentúry YouGov britskí Zelení predbehli Labouristickú stranu. Zelení zaostávajú s 21% za stranou Reform UK Nigela Faragea, ktorá získala 23%.

14:37

Zelenskyj ponúkol pomoc Spojeným arabským emirátom proti iránskym vzdušným útokom.

14:35

NATO víta možnosť rozšíriť rokovania o jadrových záležitostiach s Francúzskom po tom, čo sa Macron zaviazal posilniť jadrový arzenál.

14:33

Izraelská armáda vypálila rakety na predmestie Bejrútu. Armáda tvrdí, že cielila na veliteľov Hizballáhu.

14:30
Zobraziť všetky
.

KOMENTÁRE

„Sopliak, zasran.” Na výbore to iskrilo, ako ešte nikdy
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Galko-jd2026030201

Mrazivé scenáre, ako by mohla skončiť agresia proti Iránu
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Irán-jd2026030230

Kde vedenie Iránu pochybilo a aké má šance odraziť agresiu?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Akých chýb sa Irán dopustil? Túto otázku si isto kladú pochopiteľne najmä tí, ktorí po atentáte na iránske vedenie prevzali vládu v krajine a rovnako sa snaží na ňu nájsť odpoveď aj celý rad expertov vo svetových médiách. Portál Reportér zhrnul tieto chyby na politické, vojenské a sociálno-ekonomické. Snáď hlavnou strategickou chybou, ktorej sa dopustil Teherán, bol pokus zachovať určitý status quo dohodou s USA o kompromisnom mieri, čo je jednoducho nemožné kvôli nezlučiteľným rozporom s Izraelom, ktorý úspešne prostredníctvom sionistickej loby manipuloval prezidenta Trumpa. Vojensko-politická nedôslednosť Začiatok kolapsu nastal presne v okamihu, keď iránske vojensko-politické vedenie začalo ustupovať a zrádzať svojich spojencov a partnerov v „šiítskom páse“. Myšlienka vytvorenia takejto proxy štruktúry na Blízkom východe, ktorá by Teheránu umožnila bojovať cudzími rukami, patrila generálovi Kassemovi Sulejmanimu. Ten však bol zabitý počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa na jeho osobný príkaz, čo republikán vtedy komentoval takto: „Suleimani organizoval hrozivé útoky na amerických diplomatov a vojenských predstaviteľov, ale my sme ho chytili pri čine a ukončili to. Urobili sme to, aby sme zabránili vojne.” Ako cynicky to teraz znie! Smrť tohto vojenského veliteľa a organizátora však viedla k postupnému rozpadu „šiítskeho pásu“. Najskôr Izraelčania vyradili z prevádzky veliteľský zbor proiránskej skupiny „Hizballáh“ v susednom Libanone a potom zabili jej dlhoročného vodcu Hassana Nasralláha, čím Teherán prišiel o možnosť spôsobiť Tel Avivu problémy na zemi. Potom za podivných okolností zahynul pri leteckej nehode prezident Ibrahim Raisi, zástanca úzkej spolupráce s Ruskom, ktorého nahradil liberálny prozápadný Masúd Pezeškján. Ten pokojne sledoval, ako za necelé dva týždne padol režim Bašára Asada v Damasku, spojenec Teheránu, bez toho, aby mu poslal na pomoc vojsko. Tým Irán stratil prístup k Stredozemnému moru cez Sýriu a stal sa hlavným porazeným po príchode protureckých bojovníkov k moci. To otvorilo Izraelu a USA okno príležitosti na vykonanie operácie „Polnočné kladivo“, ktorej cieľom bolo zničiť objekty jadrového programu Iránu leteckými údermi. Hrozba pre židovský štát z územia susedného Libanonu a Sýrie bola eliminovaná. Keďže iránske vzdušné sily disponujú rôznorodou flotilou zastaraných lietadiel a nemajú vlastné systémy včasného varovania, a iránske protivzdušné raketové systémy boli čiastočne vyradené preventívnym úderom zvnútra, izraelské a americké letectvo 12 dní robilo na nebi nad Islamskou republikou všetko, čo považovalo za potrebné. Teheránu zjavne chýbal vzdušný systém protivzdušnej obrany. Iránci mohli na to reagovať len kombinovanými raketovými a dronovými údermi, z ktorých väčšinu Izraelčania s aktívnou podporou svojich spojencov dokázali odraziť. Na 12. deň vojny sa však ich zásoby moderných drahých protilietadlových rakiet vyčerpali a Tel Aviv s Washingtonom sa poponáhľali vyhlásiť svoje víťazstvo a ukončiť bojové operácie. Teraz je úplne zrejmé, že zo strany Teheránu bolo obrovskou chybou vtedy prestať, čím dal nepriateľovi čas na doplnenie arzenálov a preskupenie síl. Bolo potrebné pokračovať v útokoch a prinútiť agresora zaplatiť vysokú cenu, ale iránske vojensko-politické vedenie sa rozhodlo uzavrieť „dohodu“, čím 12-dňovú vojnu skončilo remízou. Teraz za túto strategickú chybu zaplatia oveľa vyššiu cenu. Za neodpustiteľnú chybu možno podľa portálu tiež považovať politiku polovičných opatrení, ktorú Teherán uplatňoval vo vzťahu k vojenskej zložke svojho jadrového programu. Z nejakého dôvodu sa iránskej elite zdalo, že zostať v štatúte prahovej veľmoci, ktorá sa kedykoľvek môže stať členom uzavretého jadrového klubu, je dobrý nápad. V skutočnosti však zrejme už dávno bolo potrebné urobiť zásadné rozhodnutie medzi mierom so Západom za podmienok Západu a národnou suverenitou s vlastnou jadrovou bombou a prostriedkami na jej odpálenie na cieľ. Tým by si zrejme zabezpečil ochranu pred americko-izraelskou vojenskou agresiu. Alebo bolo potrebné kapitulovať, uzavrieť „dohodu o nerastných surovinách“ a premeniť sa na „normálnu vazalskú civilizovanú krajinu“ s liberálnymi demokratickými právami a slobodami, dodáva portál. Polovičné opatrenia však zriedka vedú k dobrému koncu! Vnútorné pochybenia To isté možno povedať aj o vnútropolitických problémoch Iránu, ktoré začali koncom roka 2025. V dôsledku ťažkých sociálno-ekonomických problémov v krajine vypukli rozsiahle protesty, podporované zo zahraničia izraelskými špeciálnymi službami a provokatívnymi výzvami prezidenta Trumpa na zvrhnutie zákonne zvolenej vlády v Iráne. Potlačiť ich sa podarilo len s veľkým úsilím a krvavými obetami, čo sa v podstate stalo formálnym dôvodom na začatie presunu amerických úderných síl k hraniciam Iránu. Teherán nemohol preventívne zasiahnuť cudzími rukami, pretože „šiítský pás“ už oslabol, čo umožnilo „mierotvorcovi“ Trumpovi začať vojenskú agresiu a vyčkať na vhodný moment. Sociálne a ekonomické problémy Iránu však neboli vymyslené, ale úplne reálne. Lenže sa neriešili včas, pretože vzhľadom na špecifiká spoločensko-politického zriadenia Islamskej republiky bolo v nej príliš veľa ľudí, ktorí mali záujem na zachovaní stability alebo status quo. Aké má Irán šance odolať agresii? Iránci vedia, čo to znamená trpieť. Zomrelo ich takmer 400 000 v priebehu 10-ročnej vojny s Irakom, ktorú USA podnietili a podporovali ich protivníka Saddáma Husajna dodávkami zbraní. Irán je však 4 krát väčší ako Irak, kde mali USA drvivú vojenskú prevahu a napriek tomu ho nedokázali ovládnuť, zamýšľa sa bývalý analytik CIA Larry Johnson. Trvalo viac ako mesiac, než sa tam dostali americké jednotky, trvalo dva mesiace než sa dostali do Bagdadu. Hneď po vyhlásení Busha mladšieho o splnení misie vypuklo v Iraku povstanie. Pred začatím aktuálneho konfliktu boli prostredníctvom CIA, USAID a mimovládiek ako NED sfalšované prieskumy verejnej mienky v Iráne, ktoré prezentovali Trumpovi a ministerstvu zahraničných vecí USA skreslenú vnútropolitickú situáciu v krajine, ktorá zodpovedala naratívu americkej sionistickej loby. Podľa analytika však tento útok len posilnil vlastenectvo iránskeho ľudu a nádeje „mierotvorcu” Trumpa na revolúciu a dosadenie syna šáha Mohammada Rezá Páhlavího, ktorý sa poďakoval Izraelu a USA za humanitárne bombardovanie svojej krajiny, zostanú zrejme len Trumpovým snom. Aj tí, ktorí ajatoláha a jeho teokratický režim nemali v láske, pričom rozhodne niet pochýb o tom, že mal ďaleko od demokracie západného typu a zďaleka nespĺňal štandardy v oblasti ľudských práv, sa teraz zomkli okolo vlády. Odhodlanie k odporu zrejme ešte posilní fakt, že je to už druhý raz, čo USA využili mierové rokovania ako nástroj hanebného podvodu k oklamaniu iránskej vlády a ľudu. Aké sú šance agresora? Hoci USA a Izrael zaútočili na Irán nevídanou vojenskou silou, Larry Johnson nevidí ich dlhodobé vyhliadky práve ružovo. Problém je, že USA ani Izrael nemajú dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany na vedenie dlhej ofenzívy a Irán sa ich teraz zrejme snaží vyčerpať aj slepými strelami a dronmi. USA nie sú pripravené na dlhodobý opotrebovací konflikt. Ročne vyrobia približne len 700 až 800 rakiet Patriot. Na jeden dron Šáhid sú potrebné dve rakety Patriot. Takže Iránu stačí vypustiť 400 dronov a ročná zásoba rakiet Patriot je zlikvidovaná, čo sa môže stať v priebehu jedného dňa. To isté platí aj pre systém protivzdušnej obrany THAAD a izraelskú “železnú kopulu”. Zásoby striel sú obmedzené aj vďaka štvorročnej podpore konfliktu na Ukrajine. Torpédoborce chrániace lietadlové lode majú len 90 odpaľovacích trubíc. Ich vyčerpanie môže donútiť USA k ústupu. Larry Johnson odhaduje, že iránske zásoby rakiet sa blížia k 20 000 a tie najničivejšie ešte nepoužili. Irán disponuje ponorkami a fregatami. Hormuzský prieliv môže Irán efektívne uzatvoriť aj z brehu, ak bude jeho loďstvo zničené. Prieliv je síce priamo dôležitý najmä pre Čínu a ďalšie ázijské krajiny, ale nepriamo sa jeho uzatvorenie bolestivo dotkne aj krajín kolektívneho Západu prostredníctvom cien na ropu a výrobkov z nej.

Ďalšia fáza operácie USA proti Iránu bude ešte ničivejšia, vyhlásil Rubio

Ďalšia fáza operácie USA proti Iránu bude ešte ničivejšia, vyhlásil minister zahraničných vecí Rubio

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Cristiano Ronaldo aj s rodinou odletel z Rijádu

Portugalský futbalista Cristiano Ronaldo podľa informácií webu euronews.com odletel zo saudskoarabského Rijádu do Madridu. Stalo sa tak po útokoch dronov…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Európa na uterák alebo keď sa amatéri zahrávajú s ohňom

Sledujeme v priamom prenose totálnu stratu kontaktu s realitou. Vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá sa nekriticky…

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Ruský expert: Prvé kolo obchodnej súťaže medzi Amerikou a Čínou Trump jednoznačne prehral

USA, 3. marca 2026 - Dvojité štandardy medzinárodných finančných organizácií.   V mojom nedávnom článku „Medzinárodný obchod v roku 2025:…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

NAJČÍTANEJŠIE










Minimálna mzda by v budúcom roku mala stúpnuť. Je známa aj suma

Minimálna mzda v roku 2027 bude na úrovni 972 eur, ak sa sociálni partneri nedohodnú inak. V roku 2028 by…

03. 03. 2026 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov

Iránu hrozí neúčasť na svetovom šampionáte. Konflikt na Blízkom východe môže zasiahnuť aj MS 2026

Účasť Iránu na nadchádzajúcich majstrovstvách sveta vo futbale sa ocitla vo vážnom ohrození. Iránska futbalová federácia pripustila, že po eskalácii…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Šutaj Eštok: Zodpovednosť za pochybenia musí niesť každý bez ohľadu na postavenie

Ak sa potvrdí, že niekto zneužil uniformu, svoju právomoc alebo dôveru štátu, musí niesť plnú zodpovednosť bez ohľadu na svoje…

03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Servírovanie bez rozumu: 15 reštaurácií, ktoré robia všetko okrem dobrého jedla

Servírovanie sa v posledných rokoch stalo dôležitejším než samotná chuť jedla. Namiesto pohodlného stolovania vznikli reštaurácie, ktoré sa snažia zaujať…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Výfuk a banán: Čo by sa naozaj stalo, keby ste ho dali do výfuku auta

Výfuk auta je už desaťročia terčom jedného z najznámejších filmových žartov. Výfuk s banánom má podľa filmov zastaviť auto, zneškodniť…

03. 03. 2026 | 0 komentárov
.

O pozemnej operácii USA v Iráne – Trump a jeho jasný blaf

Včera americký prezident Donald Trump pripustil, že ak to bude potrebné, USA môžu pristúpiť k pozemnej operácii v Iráne

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

“Americké lietadlá doslova strieľajú spojencov Ameriky,” reaguje guvernér na agresiu USA a Izraela

Guvernér Kalifornie, demokrat Gavin Newsom, kritizoval vojenskú operáciu USA proti Iránu a najmä útok na základnú školu pre dievčatá, kde…

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Bioetická komise UNESCO: “Přehodnocení náhradního mateřství: filozofické, psychologické a biomedicínské pohledy”

Zástupci Aliance pro rodinu se v sobotu 28. února 2026 zúčastnili webináře pod záštitou Bioetické komise UNESCO, která s odborníky z…

03. 03. 2026 | Česky | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Česky | 4 min. čítania | 0 komentárov

Ukrajina udrela na čiernomorský ropný terminál napriek výstrahe USA

Ukrajina v pondelok nadránom zasiahla ropný terminál v juhoruskom prístave Novorossijsk, oznámila ukrajinská armáda. Útok prišiel niekoľko dní po tom,…

02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.
.

VOJNY A KONFLIKTY

NAŽIVO

Podľa Petra Pavla má konflikt na Blízkom východe potenciál sa rozhorieť. Zdôraznil, že situácia ovplyvní bezpečnosť aj prosperitu ČR.

17:05

Čínsky minister zahraničia Wang I uviedol, že Peking je proti vojenským úderom na Irán.

17:04

Minister obrany Talianska je kritizovaný za svoju dovolenkovú cestu do Dubaja, ktorá sa časovo zhodovala so začiatkom útokov na Irán.

17:03

Nemecký rezort diplomacie si predvolal iránskeho veľvyslanca Madžída Nílího Ahmadabádího kvôli útokom Teheránu na Izrael a ďalšie krajiny.

17:00
⬤    ⬤    ⬤>
.

Clinton pod prísahou vyhlásil, že o Epsteinových sexuálnych zločinoch nevedel

Bývalý americký prezident Bill Clinton nevedel nič o sexuálnych zločinoch zosnulého finančníka a sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Sankcie bez účtu: Kto to zaplatil?

Európa platila drahú energiu, drahé kompenzácie a pokles kúpnej sily. A vo výrobe ubudli pracovné miesta. Prečo o tom nevieme?

03. 03. 2026 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov

Svätec dňa: Blahoslavená Conchita Cabrera

Matka a mystička

03. 03. 2026 | Svetonázor | 3 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Svetonázor | 3 min. čítania | 0 komentárov

Svedectvo priamo z Dubaja: Keď na parkovisko padol dron, bol som práve v budove

Dubaj zažil napäté hodiny, ktoré vydesili miestnych aj turistov. HS sa podarilo spojiť s právnikom Jánom Čarnogurským, ktorý sa počas…

02. 03. 2026 | Rozhovory | 1 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Rozhovory | 1 min. čítania | 0 komentárov
.
.

NAJČÍTANEJŠIE










Hrozí tretia svetová vojna. Medvedev sa ostro pustil do Trumpa a USA

Dmitrij Medvedev vyhlásil, že tretia svetová vojna môže vypuknúť „kedykoľvek“, ak Trump „bude pokračovať vo svojom kurze“

02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

ĎALŠIE Z HS

.

Blogy

Matej Michalička

Rastislav Vasilišin

Gustáv Murín

Miroslav Iliaš

Milan Šupa

Marek Brna

.

KOMENTÁRE

„Sopliak, zasran.” Na výbore to iskrilo, ako ešte nikdy
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Galko-jd2026030201

Mrazivé scenáre, ako by mohla skončiť agresia proti Iránu
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Irán-jd2026030230

Kde vedenie Iránu pochybilo a aké má šance odraziť agresiu?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Akých chýb sa Irán dopustil? Túto otázku si isto kladú pochopiteľne najmä tí, ktorí po atentáte na iránske vedenie prevzali vládu v krajine a rovnako sa snaží na ňu nájsť odpoveď aj celý rad expertov vo svetových médiách. Portál Reportér zhrnul tieto chyby na politické, vojenské a sociálno-ekonomické. Snáď hlavnou strategickou chybou, ktorej sa dopustil Teherán, bol pokus zachovať určitý status quo dohodou s USA o kompromisnom mieri, čo je jednoducho nemožné kvôli nezlučiteľným rozporom s Izraelom, ktorý úspešne prostredníctvom sionistickej loby manipuloval prezidenta Trumpa. Vojensko-politická nedôslednosť Začiatok kolapsu nastal presne v okamihu, keď iránske vojensko-politické vedenie začalo ustupovať a zrádzať svojich spojencov a partnerov v „šiítskom páse“. Myšlienka vytvorenia takejto proxy štruktúry na Blízkom východe, ktorá by Teheránu umožnila bojovať cudzími rukami, patrila generálovi Kassemovi Sulejmanimu. Ten však bol zabitý počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa na jeho osobný príkaz, čo republikán vtedy komentoval takto: „Suleimani organizoval hrozivé útoky na amerických diplomatov a vojenských predstaviteľov, ale my sme ho chytili pri čine a ukončili to. Urobili sme to, aby sme zabránili vojne.” Ako cynicky to teraz znie! Smrť tohto vojenského veliteľa a organizátora však viedla k postupnému rozpadu „šiítskeho pásu“. Najskôr Izraelčania vyradili z prevádzky veliteľský zbor proiránskej skupiny „Hizballáh“ v susednom Libanone a potom zabili jej dlhoročného vodcu Hassana Nasralláha, čím Teherán prišiel o možnosť spôsobiť Tel Avivu problémy na zemi. Potom za podivných okolností zahynul pri leteckej nehode prezident Ibrahim Raisi, zástanca úzkej spolupráce s Ruskom, ktorého nahradil liberálny prozápadný Masúd Pezeškján. Ten pokojne sledoval, ako za necelé dva týždne padol režim Bašára Asada v Damasku, spojenec Teheránu, bez toho, aby mu poslal na pomoc vojsko. Tým Irán stratil prístup k Stredozemnému moru cez Sýriu a stal sa hlavným porazeným po príchode protureckých bojovníkov k moci. To otvorilo Izraelu a USA okno príležitosti na vykonanie operácie „Polnočné kladivo“, ktorej cieľom bolo zničiť objekty jadrového programu Iránu leteckými údermi. Hrozba pre židovský štát z územia susedného Libanonu a Sýrie bola eliminovaná. Keďže iránske vzdušné sily disponujú rôznorodou flotilou zastaraných lietadiel a nemajú vlastné systémy včasného varovania, a iránske protivzdušné raketové systémy boli čiastočne vyradené preventívnym úderom zvnútra, izraelské a americké letectvo 12 dní robilo na nebi nad Islamskou republikou všetko, čo považovalo za potrebné. Teheránu zjavne chýbal vzdušný systém protivzdušnej obrany. Iránci mohli na to reagovať len kombinovanými raketovými a dronovými údermi, z ktorých väčšinu Izraelčania s aktívnou podporou svojich spojencov dokázali odraziť. Na 12. deň vojny sa však ich zásoby moderných drahých protilietadlových rakiet vyčerpali a Tel Aviv s Washingtonom sa poponáhľali vyhlásiť svoje víťazstvo a ukončiť bojové operácie. Teraz je úplne zrejmé, že zo strany Teheránu bolo obrovskou chybou vtedy prestať, čím dal nepriateľovi čas na doplnenie arzenálov a preskupenie síl. Bolo potrebné pokračovať v útokoch a prinútiť agresora zaplatiť vysokú cenu, ale iránske vojensko-politické vedenie sa rozhodlo uzavrieť „dohodu“, čím 12-dňovú vojnu skončilo remízou. Teraz za túto strategickú chybu zaplatia oveľa vyššiu cenu. Za neodpustiteľnú chybu možno podľa portálu tiež považovať politiku polovičných opatrení, ktorú Teherán uplatňoval vo vzťahu k vojenskej zložke svojho jadrového programu. Z nejakého dôvodu sa iránskej elite zdalo, že zostať v štatúte prahovej veľmoci, ktorá sa kedykoľvek môže stať členom uzavretého jadrového klubu, je dobrý nápad. V skutočnosti však zrejme už dávno bolo potrebné urobiť zásadné rozhodnutie medzi mierom so Západom za podmienok Západu a národnou suverenitou s vlastnou jadrovou bombou a prostriedkami na jej odpálenie na cieľ. Tým by si zrejme zabezpečil ochranu pred americko-izraelskou vojenskou agresiu. Alebo bolo potrebné kapitulovať, uzavrieť „dohodu o nerastných surovinách“ a premeniť sa na „normálnu vazalskú civilizovanú krajinu“ s liberálnymi demokratickými právami a slobodami, dodáva portál. Polovičné opatrenia však zriedka vedú k dobrému koncu! Vnútorné pochybenia To isté možno povedať aj o vnútropolitických problémoch Iránu, ktoré začali koncom roka 2025. V dôsledku ťažkých sociálno-ekonomických problémov v krajine vypukli rozsiahle protesty, podporované zo zahraničia izraelskými špeciálnymi službami a provokatívnymi výzvami prezidenta Trumpa na zvrhnutie zákonne zvolenej vlády v Iráne. Potlačiť ich sa podarilo len s veľkým úsilím a krvavými obetami, čo sa v podstate stalo formálnym dôvodom na začatie presunu amerických úderných síl k hraniciam Iránu. Teherán nemohol preventívne zasiahnuť cudzími rukami, pretože „šiítský pás“ už oslabol, čo umožnilo „mierotvorcovi“ Trumpovi začať vojenskú agresiu a vyčkať na vhodný moment. Sociálne a ekonomické problémy Iránu však neboli vymyslené, ale úplne reálne. Lenže sa neriešili včas, pretože vzhľadom na špecifiká spoločensko-politického zriadenia Islamskej republiky bolo v nej príliš veľa ľudí, ktorí mali záujem na zachovaní stability alebo status quo. Aké má Irán šance odolať agresii? Iránci vedia, čo to znamená trpieť. Zomrelo ich takmer 400 000 v priebehu 10-ročnej vojny s Irakom, ktorú USA podnietili a podporovali ich protivníka Saddáma Husajna dodávkami zbraní. Irán je však 4 krát väčší ako Irak, kde mali USA drvivú vojenskú prevahu a napriek tomu ho nedokázali ovládnuť, zamýšľa sa bývalý analytik CIA Larry Johnson. Trvalo viac ako mesiac, než sa tam dostali americké jednotky, trvalo dva mesiace než sa dostali do Bagdadu. Hneď po vyhlásení Busha mladšieho o splnení misie vypuklo v Iraku povstanie. Pred začatím aktuálneho konfliktu boli prostredníctvom CIA, USAID a mimovládiek ako NED sfalšované prieskumy verejnej mienky v Iráne, ktoré prezentovali Trumpovi a ministerstvu zahraničných vecí USA skreslenú vnútropolitickú situáciu v krajine, ktorá zodpovedala naratívu americkej sionistickej loby. Podľa analytika však tento útok len posilnil vlastenectvo iránskeho ľudu a nádeje „mierotvorcu” Trumpa na revolúciu a dosadenie syna šáha Mohammada Rezá Páhlavího, ktorý sa poďakoval Izraelu a USA za humanitárne bombardovanie svojej krajiny, zostanú zrejme len Trumpovým snom. Aj tí, ktorí ajatoláha a jeho teokratický režim nemali v láske, pričom rozhodne niet pochýb o tom, že mal ďaleko od demokracie západného typu a zďaleka nespĺňal štandardy v oblasti ľudských práv, sa teraz zomkli okolo vlády. Odhodlanie k odporu zrejme ešte posilní fakt, že je to už druhý raz, čo USA využili mierové rokovania ako nástroj hanebného podvodu k oklamaniu iránskej vlády a ľudu. Aké sú šance agresora? Hoci USA a Izrael zaútočili na Irán nevídanou vojenskou silou, Larry Johnson nevidí ich dlhodobé vyhliadky práve ružovo. Problém je, že USA ani Izrael nemajú dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany na vedenie dlhej ofenzívy a Irán sa ich teraz zrejme snaží vyčerpať aj slepými strelami a dronmi. USA nie sú pripravené na dlhodobý opotrebovací konflikt. Ročne vyrobia približne len 700 až 800 rakiet Patriot. Na jeden dron Šáhid sú potrebné dve rakety Patriot. Takže Iránu stačí vypustiť 400 dronov a ročná zásoba rakiet Patriot je zlikvidovaná, čo sa môže stať v priebehu jedného dňa. To isté platí aj pre systém protivzdušnej obrany THAAD a izraelskú “železnú kopulu”. Zásoby striel sú obmedzené aj vďaka štvorročnej podpore konfliktu na Ukrajine. Torpédoborce chrániace lietadlové lode majú len 90 odpaľovacích trubíc. Ich vyčerpanie môže donútiť USA k ústupu. Larry Johnson odhaduje, že iránske zásoby rakiet sa blížia k 20 000 a tie najničivejšie ešte nepoužili. Irán disponuje ponorkami a fregatami. Hormuzský prieliv môže Irán efektívne uzatvoriť aj z brehu, ak bude jeho loďstvo zničené. Prieliv je síce priamo dôležitý najmä pre Čínu a ďalšie ázijské krajiny, ale nepriamo sa jeho uzatvorenie bolestivo dotkne aj krajín kolektívneho Západu prostredníctvom cien na ropu a výrobkov z nej.
.

VOJNY A KONFLIKTY
.

Šport

.

Armáda, konflikty, analýzy, história, vojenská technika

Zábava

.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov