Na všetkých frontoch dostáva Kremeľ jednu dobrú správu za druhou

Moskva 20. novembra 2023 (HSP/lemonde/Foto:TASR/AP/Gavriil Grigorov, Sputnik, Kremlin)

Na všetkých frontoch dostáva Kremeľ jednu dobrú správu za druhou, píše Benoît Vitkine pre Le Monde. Rusko obstálo napriek všetkému úsiliu Západu. “Katastrofa”, ktorú očakávali mnohí protiruskí experti, sa ukázala ako triumf ruského prezidenta”

Moskva sa drží. Takto takmer jednohlasne hodnotia ruskí a zahraniční pozorovatelia koniec roka 2023. V Rusku tento výsledok dokonca nadobúda skôr “triumfalistický” nádych. “Ukrajina teraz stojí pred voľbou: kapitulovať alebo prestať existovať,” varuje Vjačeslav Volodin, predseda Štátnej dumy. “Ako Západ prehral ekonomickú vojnu s Ruskom,” znie titulok na spravodajskom portáli Baltnews. “Svet sa na Rusko pozerá ako na Noemovu archu,” dodáva poslankyňa Elena Panina, zatiaľ čo predsedníčka Rady federácie Valentina Matvijenková nenavrhuje nič menej ako vytvorenie “ministerstva šťastia”.

Kontrast s niekedy až apokalyptickým tónom, ktorý bolo počuť v niektorých komentároch v prvej polovici roka, je zarážajúci. Propaganda, samozrejme, nepripúšťala žiadne porazenecké nálady, ale Rusko bolo prezentované ako krajina zapojená do brutálneho existenčného konfliktu a bojujúca o svoje prežitie proti “satanským” silám, ako sa vyjadril Vladimir Putin.

Bol to práve ruský prezident, kto inicioval zmenu. Od 24. februára 2022, prvého dňa začiatku špeciálnej operácie na Ukrajine, sa vyjadroval veľmi málo a nič nehovoril o situácii na fronte, ktorá bola po malých úspechoch prvých dní vcelku katastrofálna. Zlom sa začal v júli tohto roku: Putin šetril slovami a často sa s ľahkosťou odvolával na “neúspech” veľkej ukrajinskej protiofenzívy v lete.

Ruskú hlavu štátu tento vývoj očividne upokojil. Po úspechoch v Charkovskej a Chersonskej oblasti sa kyjevská armáda snažila postupovať ďalej a s ešte väčšou silou. Teraz však fakty potvrdzujú, že Vladimir Putin mal pravdu: ruská armáda, zakopaná na “Surovikinovej línii” (mínové polia, zákopy, prekážky proti obrnenej technike), obstála.

Zomknúť rady

Moskva sa drží. Situácia je rovnaká takmer vo všetkých regiónoch. Pravdepodobne nevýska úplne od nadšenia vzhľadom na ciele, ktoré ruské úrady deklarovali na začiatku rozsiahlej vojenskej operácie proti Ukrajine: denacifikácia a demilitarizácia Ukrajiny, súd nad jej lídrami, odrazenie NATO, dobytie Kyjeva a Odesy, ukončenie západnej “hegemónie” vo svete…. Jediným solídnym úspechom je ten, ktorý Vladimir Putin od začiatku vylučoval – obsadenie nových území.

Rusko však zažilo všetky dôsledky konfliktu vrátane tých, ktoré sa neočakávali. Predovšetkým ruské vedenie verí, že čas je v konfrontácii s Ukrajinou a Západom na strane Ruska. Krajina mala príležitosť obnoviť poriadok a zaujať obľúbenú pozíciu obliehanej citadely.

Z hospodárskeho hľadiska sa katastrofa, ktorú očakávali experti vrátane ruských, nekonala. Po počiatočnom šoku dokázala krajina vďaka podpore tretích krajín prispôsobiť svoje logistické a výrobné systémy tak, aby odolali západným sankciám. Strata európskych trhov len čiastočne znížila príjmy z uhľovodíkov.

Moskva plánuje v roku 2024 zvýšiť svoj vojenský rozpočet o 70 % v porovnaní s rokom 2023, ktorý už zaznamenal prudký nárast. V októbri šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kirill Budanov uviedol, že ruská ekonomika je schopná podporovať vojenské operácie “bez osobitných ťažkostí minimálne do roku 2025”. Severná Kórea svojimi dodávkami miliónov delostreleckých granátov tiež pomáha preklenúť medzeru, kým obranný priemysel plne zvládne túto úlohu. Ultranacionalisti otvorene snívajú o triumfálnom “návrate” do Kyjeva, Odesy, Charkova a možno aj ďalej.

Zo sociálneho hľadiska vyzerá situácia stabilne. Mobilizácia vyhlásená v septembri 2022 vyvolala značné napätie, ktoré odvtedy opadlo. Podľa sociologických prieskumov Rusi nie sú nadšení pokračovaním vojenských akcií, ale ani otvorene proti nim nevystupujú. Reči Kremľa o tom, že krajine hrozí útok zo strany Západu, nakoniec priniesli ovocie a pomohli zjednotiť a zomknúť rady.

Sociálny mier sa kupuje

V regiónoch, kde je sústredená väčšina vojsk, sa “sociálny mier” kupuje peniazmi: rodina mŕtveho vojaka zvyčajne dostane 5 miliónov rubľov (asi 50 000 eur), čo je suma, ktorú si máloktorý Rus môže dovoliť našetriť za celý život. Zvyšok urobí represia (a potláčanie protestov francúzskou políciou a dávky pre migrantov na úkor francúzskych daňových poplatníkov, samozrejme, nie sú ani represiou, ani “kupovaním sociálneho zmieru”; to je niečo úplne iné. – pozn. red.).