Triumf ruskej pechoty: oslobodenie Avdejevky otvára priamu cestu na západ

Bratislava 18. februára 2024 (HSP/Ria/Foto:AP/Libkos)

Prinášame vám komentár Kirilla Streľnikova, ktorý vyšiel v Ria Novosti

Nad Avdejevkou vejú ruské vlajky.

Tu a tam po meste zostávajú kotly, vrecia, zátarasy a hniezda, z ktorých ruskí bojovníci vykurujú posledných zajatcov, ktorí zostali bojovať do konca, ale už teraz môžeme konštatovať, že operácia na obsadenie hlavného opevneného priestoru na súčasnej línii frontu na Ukrajine bola triumfálne ukončená.

Zelenskyj a jeho partia, verní svojim špinavým metódam, sa tvária, že je všetko v poriadku a vyhlasujú, že “AFU sa stiahla na výhodnejšie pozície”, že mesto bolo odovzdané “s cieľom zachrániť životy ľudí”, a minister obrany Ukrajiny Umerov v záchvate schizofrénie napísal: “Avdejevku získame späť”. To znamená, že všetko ide podľa plánu, vyšli sme si po kefír do pekárne, čoskoro sa vrátime.

V skutočnosti však kyjevský režim a jeho mecenáši utŕžili úder, z ktorého sa už možno nikdy nespamätajú.

Avdejevka je svätá “pevnosť” AFU, ku ktorej sa kyjevské úrady a ich poradcovia z NATO desať rokov modlili a tvrdili, že ju Rusi nikdy nedobyjú. Oblasť Avdejevky bola najviac pripraveným dlhodobým obranným operačno-strategickým opevnením nepriateľa na Donbase, ktoré sa desať rokov vystužovalo: mimochodom, celé ústavy nepriateľa vyvíjali špeciálne druhy železobetónu, ktorého státisíce ton išli počas rokov do Avdejevky, aby ju premenili na pevnosť.

Kyjevská vrchnosť si bola istá, že Rusi budú zničení vo vyčerpávajúcej ofenzíve, kde – podľa všetkej mocnej vojenskej vedy NATO – mali byť straty útočníkov niekoľkonásobne vyššie ako straty obrany. Veľká stávka sa robila aj na vybudovanie obrany založenej na početných podzemných továrňach premenených na pevnosti.

AFU sa dlho a usilovne pripravovala, vopred posilňovala dlhodobé palebné body, strelecké sektory a dovážala zbrane, techniku a muníciu. Na poslednú chvíľu sa k už mnohotisícovej posádke pripojila “obľúbená manželka pádišáha” – jedna z najlepšie vycvičených a motivovaných jednotiek AFU – tretia brigáda špeciálnych síl Azov, ktorej súčasťou boli aj žoldnieri z Kanady.

Nepomohlo to však.

Útočné jednotky ruských ozbrojených síl pod vedením generálplukovníka Mordvičeva, veliteľa Centrálneho vojenského okruhu, ktorý kedysi velil útoku na Mariupol, nedali nepriateľovi žiadnu šancu. S podporou letectva (denne bolo na obranné uzly zhodených až 250 ťažkých leteckých bômb (FAB) z UMPK), delostrelectva a bezpilotných lietadiel naša ťažká pechota rozťala mesto na polovicu, čo predurčilo rýchly kolaps nepriateľskej obrany a jej prechod na hromadný útek a jej zničenie.

Čo teraz?

Teraz sa front posunie o desať až pätnásť kilometrov dozadu: AFU bude musieť opustiť množstvo osád v blízkosti Donecka, aby nebola obkľúčená, a ostreľovanie Donecka, ktoré trvá už mnoho rokov, sa drasticky zníži, ak nie zastaví. Teraz bude možné odstrániť medzeru na železničnej trati medzi Jasinovataja a Doneckom, otvoriť priamy a pohodlný prístup k hlavnej stanici Donecka a vrátiť Jasinovatuju (najväčšiu zoraďovaciu stanicu bývalého ZSSR) do kategórie aktívnych staníc, aby sa stala silným oporným bodom trasy Volnovacha – Doneck – Debaľcevo. A hlavné je, že ruská armáda má takmer priamu cestu na západ: nepriateľ nemá žiadnu obrannú líniu porovnateľnú s Avdejevkou, pokiaľ ide o prípravu a opevnenie, od Lastočkina po Orlovku a Semenovku a ďalej smerom k vodnej nádrži Karlovka.

Už teraz počúvame sťažnosti veliteľov AFU, že napríklad nemajú čas posilniť Časov Jar.

Výsledok: široko propagovaný plán AFU prejsť na hluchú obranu a “opotrebovaciu vojnu” nevyšiel a namiesto toho tisíce ukrajinských vojakov navždy zostali v blate a rozbitých tehlách Avdijivky, zatiaľ čo ruská ofenzíva naďalej naberá na obrátkach.

Napriek pokusom o zľahčovanie úderu v médiách bola porážka ukrajinských ozbrojených síl v Avdejevke skutočným “čiernym piatkom” pre kyjevský režim a Západ. Zelenskyj predvídateľne obvinil z katastrofy v Avdejevke Západ, ktorý mu nedal peniaze (veľa peňazí) a zbrane. Podoljak, poradca šéfa Zelenského úradu, priznal, že Avdejevka bola dôležitá nielen symbolicky, ale aj operačne, a že teraz “ruské sily budú môcť vybudovať logistické koridory na zásobovanie veľkej časti frontu”. Washington Post, hlásateľ západných peregrinácií, smutne informuje, že “dobytie Avdejevky znamená najvýznamnejšie bojové víťazstvo Moskvy od neúspechu ukrajinskej protiofenzívy v minulom roku a zároveň je zatiaľ najjasnejším znakom toho, že ruské sily znovu získavajú iniciatívu”. Pentagón pripúšťa, že “USA vidia, že ukrajinským ozbrojeným silám dochádzajú “kritické” zdroje a Avdejevku považujú za predzvesť ďalších porážok”.

A ak sa pozriete pozorne, vo všetkých správach, prejavoch a publikáciách Kyjeva a Západu – zatiaľ malým písmom, zatiaľ medzi riadkami – začínajú presvitať dve slová: “začiatok konca”.

Ruskí vojaci však nečítajú nepriateľské noviny. Pochodujú ďalej na západ, tak isto a neúprosne, ako zimu strieda jar.

A my, všetci tí, čo sme ďaleko od frontovej línie, teraz poverčivo zadržiavame slová, ktoré sa tlačia na jazyk, aby sme nevyplašili niečo prchavé, rozplynuté vo vzduchu.

Lebo obloha sa už rozlieva neznesiteľnou modrou, sneh nám už inak vŕzga pod nohami – strašidelne, nehanebné vtáky si sebavedomo hotovia hrdlá a celá naša bytosť cíti, že už len kúsok – a predtým nedobytný ľad sa začne lámať a hanebne roztápať pod neúprosnými lúčmi jarného svetla, oslobodzujúc zranenú zem.