Bratislava 29. apríla 2024 (HSP/Vz/Foto:TASR/AP-Ciro De Luca)
Nikto z najvyšších čínskych predstaviteľov nešiel na letisko odprevadiť amerického ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena, ktorý tak neslávne ukončil svoju návštevu Číny. Prečo sa najdôležitejšie rokovania pre Washington skončili neúspechom, čo Blinken požadoval od Číny v súvislosti so vzťahmi s Ruskom – a aké problémy bránia USA vyvíjať tlak na Čínu? Gevorg Mirzajan odpovedá v článku ruských novín Vzgljad
Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken absolvoval tento týždeň trojdňovú návštevu Číny. Dňa 24. apríla pricestoval do Šanghaja (kde sa stretol s miestnymi straníckymi predstaviteľmi a americkými expatriantmi) a potom odcestoval do hlavného mesta na rokovania so svojím čínskym náprotivkom Wangom I, ako aj s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom.
Obe strany nakoniec „dosiahli konsenzus v piatich bodoch“, ako to uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí. Medzi nimi je záväzok tvrdo pracovať na zlepšení vzťahov, pokračovať v komunikácii, viesť diskusie a dialógy o rôznych otázkach, rozšíriť kultúrne výmeny a posilniť väzby medzi osobitnými vyslancami oboch krajín.
Preložené z diplomatického do ľudského jazyka: Washington a Peking sa nedohodli na ničom vážnom. Ani nemohli. A to predovšetkým preto, že Spojené štáty nemajú náladu rokovať s Čínou.
„Kľúčovým problémom v čínsko-amerických vzťahoch je, že Spojené štáty majú stále nesprávny názor na Čínu. Vnímajú ju skôr ako súpera a nepriateľa než ako partnera,“ píše čínsky denník The Global Times.
A predsa Čína navrhla inú cestu. „Navrhol som, aby tromi hlavnými zásadami boli vzájomný rešpekt, mierové spolunažívanie a obojstranne výhodná spolupráca. Tie sú poučením z minulosti a zároveň návodom pre budúcnosť,“ povedal Si Ťin-pching. Vysvetlil, že inak nebude nič fungovať. USA a Čína „môžu ísť stabilne správnym smerom, teda vpred, alebo sa vrátiť k zostupnej špirále vzťahov,“ vysvetlil Wang I. Túto zostupnú špirálu dokonca trochu demonštroval – prostredníctvom testu balistickej rakety krátko pred návštevou.
Američania však tieto signály nečítajú. Jednoducho sa k Číne nemôžu správať inak – nevedia ako a (súdiac podľa toho, že súčasná administratíva trvá na zachovaní unipolárneho sveta) ani nechcú. Čínu vnímajú len ako súpera, ktorého treba zadržať a skrotiť.
V skutočnosti Blinken prišiel do Číny práve s hrozbami. „Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken priniesol Pekingu ďalšie vážne varovanie. To predchádzajúce vážne priniesla nedávno ministerka financií Janet Yellenová. Pohrozila novými hospodárskymi a finančnými sankciami, ak sa Peking nezbaví ‘nadbytočných kapacít’, ktoré vytláčajú Spojené štáty z dominantných výšin v oblasti priemyslu, technológií a obchodu,“ píše ruský špecialista na Čínu Jurij Tavrovskij.
Blinken zase požadoval, aby Peking prestal pomáhať Moskve. „Vidíme, že Čína sa delí o obrábacie stroje, polovodiče a ďalšie položky dvojakého použitia, ktoré pomohli Rusku obnoviť jeho obrannú priemyselnú základňu,“ hneval sa štátny tajomník na stretnutí ministrov zahraničných vecí G7. Podľa neho takéto konanie Pekingu vedie k ohrozeniu „Ukrajiny aj medzinárodného mieru a bezpečnosti“.
Nevedno, čo presne mu súdruh Si odpovedal, ale po stretnutí s čínskymi partnermi štátny tajomník povedal, že „ak Peking neprijme opatrenia na riešenie tejto otázky, urobí to Washington“. „Už sme uvalili sankcie na viac ako 100 čínskych podnikov – prostredníctvom kontroly vývozu a tak ďalej. Tak ako v minulosti, sme pripravení prijať ďalšie opatrenia, čo som na dnešných stretnutiach dal jasne najavo,“ povedal.
Súdiac podľa slov ministra zahraničných vecí, USA a Čína sa ani v tejto otázke nedohodli. „Z čoho môžeme vyvodiť záver – Peking sa nechystá riešiť ‚problém‘ podpory Ruska.“ Blinken verejne upadol do hystérie,“ zhrnul ruský expert na Čínu Nikolaj Vavilov.
Podľa experta sa neúspech rokovaní vysvetľuje okrem iného aj osobnosťou štátneho tajomníka. „Blinkenove návštevy sú preceňované. Je to slabý vyjednávač – všetci jeho námestníci pre Čínu sú rovnako slabí vyjednávači. Nevedia, ako vyvíjať tlak na Čínu, nemajú jasné pokyny a nerozumejú regiónu,“ píše Nikolaj Vavilov. Okrem toho sa však neúspech vysvetľuje aj inými aspektmi čínsko-amerických vzťahov.
Ide o to, že k hrozbám treba pridať koncovku „a ak nie, tak…“. Zdá sa, že hrozivé pozadie návštevy malo hrať v prospech Blinkena. USA práve prijali zákony o pomoci Taiwanu a o možnosti zákazu čínskej siete Tik-Tok (v prípade, že ju Číňania nepredajú západnej spoločnosti). A, samozrejme, obviňujú Čínu z predaja fentanylu, syntetickej látky používanej pri výrobe drog, mexickým drogovým kartelom.
USA však pri realizácii svojich hrozieb – vrátane sankcií – voči Číne čelia minimálne trom problémom.
Po prvé, vyhrážanie sa Číne hospodárskymi sankciami je nebezpečné pre samotné USA. Ekonomiky oboch krajín sú úzko previazané a Číňania sú najväčším držiteľom amerických dlhových aktív. Pokusy o obchodné vojny s Pekingom zvyčajne viedli len k problémom, nie k riešeniam.
Po druhé, pre Bidena je veľmi nevýhodné, aby sa ekonomické problémy objavili v najbližších šiestich mesiacoch – keď v Štátoch prebieha volebná kampaň. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že republikánski a demokratickí kandidáti sú na dostrel a americkí voliči sa pri svojich volebných preferenciách vždy zameriavajú na ekonomiku.
A ak budú USA čeliť hospodárskej kríze v dôsledku rozpadu vzťahov s Čínou, voliči to Bidenovi neodpustia.
Čínska strana v skutočnosti netuší, či súčasná administratíva zostane pri moci aj o povestných šesť mesiacov. To znamená, že – a to je tretia vec – súdruh Si považuje Blinkena aj Bidena za chromé kačice, s ktorými nemá zmysel uzatvárať akékoľvek dlhodobé dohody. Na rozdiel napríklad od Vladimíra Putina, ktorý bol práve znovuzvolený na ďalšie funkčné obdobie a čoskoro navštívi Peking. A určite ho Si privíta so všetkou úctou.
A Blinken opustil ČĽR ako sirota. Nikto z miestnych predstaviteľov štátneho tajomníka nevyprevádzal – iba americký veľvyslanec Nicholas Burns s napätým úsmevom podal ruku svojmu šéfovi na letisku pred odletom.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
