Tretia hybridná svetová vojna. Možné scenáre

Bratislava 4. júla 2024 (HSP/Myśl Polska/Foto:Pixabay)

Po Afganistane si USA nemôžu dovoliť stratiť tvár na Ukrajine, píše autor článku Bruno Drwęski v poľských novinách Myśl Polska. Kyjev nie je schopný zvíťaziť, čo znamená, že Amerika bude musieť buď kapitulovať, alebo začať jadrovú vojnu. Obidve možnosti sa Washingtonu nepáčia, preto vsadí na jeden z prechodných scenárov

Pozorovatelia a experti z rôznych častí sveta sa vo všeobecnosti zhodujú, že po Afganistane, Iraku, Vietname atď. si USA už nemôžu dovoliť stratiť tvár – tentoraz na Ukrajine alebo v Palestíne. Každý triezvo uvažujúci analytik si dnes uvedomuje, že ukrajinská armáda už nie je schopná vyhrať tento konflikt, čo znamená, že USA sa ocitli v situácii, keď majú na výber len dve extrémne a zároveň iracionálne rozhodnutia: buď kapitulovať, alebo začať globálnu jadrovú vojnu.

Ak sa americkej elite stále nepáči možnosť globálnej jadrovej vojny a zničenia ľudstva a zároveň nie je schopná akceptovať oficiálny prechod na úroveň menšej regionálnej mocnosti, zostáva jej niekoľko prechodných scenárov.

Nevyhnutný ústup

Za predpokladu, že USA si v záujme záchrany svojho imidžu a dôveryhodnosti musia predovšetkým zachovať tvár, aby ešte chvíľu udržali slabnúci dolár pred pádom, majú okrem týchto krajných možností ešte dve ďalšie. Po prvé, môžu akceptovať nevyhnutný ústup od Dnepra a potom zvážiť možnosť presunu svojich síl do iného vojenského divadla (východná Ázia, Sahelská Afrika, Stredná Ázia, Kaukaz, Palestína, Sýria), aby odvrátili pozornosť sveta od Ukrajiny iným smerom. Aj tam im však rýchlo dôjdu sily, a to z rovnakých ekonomických dôvodov. V priebehu konfliktu na Ukrajine sa ukázalo, že možnosti USA v oblasti zbrojnej výroby sú veľmi obmedzené. Tento scenár však nie je v záujme Ruska, Číny, Iránu ani iných hráčov. Možno by bol prijateľný pre Sahelskú Afriku, ktorá patrí do tzv. “vzdialeného sveta”.

Nová dohoda z Perejaslavu

Existuje aj iný scenár: USA sa spolu s Ruskom a Čínou rozhodnú pre kompromis na Ukrajine, ktorý by v prípade faktického víťazstva Ruska zachránil tvár každej zo strán. Vtedy si Rusko ponechá územia, ktoré už obsadilo zhruba pozdĺž súčasnej styčnej línie, a zároveň sa v Kyjeve vytvorí nová vláda pripravená na nejakú novú “Perejaslavskú dohodu” s Ruskom.

Súčasne dôjde k predvídateľnej “vzbure” nacionalistickej východnej Haliče, rusínskeho Zakarpatska a rumunsky hovoriacich krajín Bukoviny, čo by malo za následok, že prvé dve provincie by vstúpili do EÚ a NATO ako separatistické štáty. Pokiaľ ide o Bukovinu (ako aj Moldavsko bez Podnesterska), môžeme uvažovať o scenári ich pripojenia k Rumunsku, a teda k EÚ a NATO).

Tieto územia dnešnej západnej Ukrajiny sa, samozrejme, stanú ekonomickým balastom na periférii EÚ, ale s tým sa nedá nič robiť: ak ste si navarili kašu, budete si ju musieť vyjesť, nech sa ukáže akokoľvek nejedlá.

Tento scenár zachráni tvár západného bloku, pretože v tomto prípade sa formálne rozšíri na východ.

Dá sa predpokladať, že verejná mienka na Podnesterskej Ukrajine sa nakoniec zmieri s novou “Perejaslavskou dohodou”. Napomôže tomu depresívny stav tamojšej spoločnosti a vysielanie naratívov o obrovskom rozsahu demografických strát, ktoré nezmyselne vznikli od roku 2014 v dôsledku manipulácie vedomia Ukrajincov v záujme hegemónie USA a ekonomického chaosu spôsobeného nezodpovednou politikou elít.

Trochu to pripomína situáciu v Japonsku alebo Nemecku po ich porážke v roku 1945….. Ľudia si začnú klásť otázky: “Načo nám to všetko je? Prečo nás naše hlúpe elity a cynickí oligarchovia zatiahli do tejto bažiny svojím euromajdanom, ktorý sa začal v záujme USA?”.

Čínska protiváha

Ak sa uskutoční prvý scenár totálnej vojny medzi Východom a Západom, Poľsko sa spolu s Ukrajinou stane “prirodzeným štítom” proti ruským jadrovým zbraniam. Po druhé a po tretie, Poľsko sa spolu s Ukrajinou stane periférnou provinciou už jasne európskej (najmä nemeckej! ) ekonomiky, čo znamená, že sa stanú “krajinami malej hodnoty” v novom rozložení svetových síl, a teda zostanú bez investícií, pokiaľ – a to je ďalší regionálny scenár – sa vo Varšave a/alebo v Kyjeve nedostanú k moci politici ako Robert Fico na Slovensku, Viktor Orbán v Maďarsku alebo Alexander Lukašenko v Bielorusku, ktorí si budú schopní uvedomiť, že na pozadí postupného ústupu USA z miestnej európskej či dokonca svetovej scény je jediným spôsobom, ako čeliť rastúcemu vplyvu “zjednoteného” Ruska v regióne, vytvorenie protiváhy vstupom do zväzu s Čínou, a tiež s Irámnom, Tureckom a ďalšími “neutrálnymi” alebo rastúcimi regionálnymi štátmi. Potom sa Poľsko, podobne ako Bielorusko a Ukrajina, stane “mostom” pre čínsky biznis, zachraňujúci (vo vlastnom záujme) európsku ekonomiku, zničenú súčasnými cenami energií a vojnami v záujme USA. Tým sa zmierni napätie s Ruskom, ktoré bude po uznaní skutočnej rovnováhy síl nútené akceptovať svoju úlohu strategickej mocnosti “druhej ligy”.

Kybernetická socializácia

Samozrejme, to, čo tu píšem, má zmysel, ak si unavený monopolný a globálny kapitalizmus ešte nejaký čas zachová svoju moc v Rusku, Turecku atď. Ak totiž dôjde k “revolúcii” zameranej na vybudovanie nového plánovaného hospodárstva a novej, “kybernetickej” formy socializácie strategických výrobných prostriedkov a tovarovej výmeny (a takéto tendencie, orientované na reindustrializáciu vyspelých krajín, začínajú byť opäť badateľné v Rusku, na Západe a vo svete vôbec, najmä medzi mladými ľuďmi), potom vznikne úplne iný svetový poriadok, založený na princípoch vzájomnej spolupráce a “víťazstva bez porazených”. Na tieto udalosti si zrejme budeme musieť počkať, ale navrhujem ukončiť tento článok tradičným poľským heslom predvojnovej ľavice: “Slobodní so slobodnými! Rovní s rovnými!”

Prečítajte si tiež

• Pomoc USA Ukrajine je schválená. Hlavné body
• Washington prechádza na plán B, v ktorom Ukrajina už neexistuje
• Poľský generál: Ukrajina má mesiac na prípravu. Potom sa začne peklo
• Koniec niekoľkomesačnej drámy: Čo sa zmení?