Traumatizácia v detstve a zdravie v dospelosti

Bratislava 31. mája 2021 (HSP/Foto:Pixabay)

Vysoký krvný tlak, obezita, migréna, ale aj bolesti chrbta, alergie, kožné problémy či astma, s ktorými bojujeme v dospelosti, môžu súvisieť s traumatizáciou v detstve. Vyplýva to z výsledkov výskumu, ktoré zazneli na odbornom seminári pre medicínske a pomáhajúce profesie. Spoluorganizátorom podujatia bolo Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia páchaného na deťoch (NKS) pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR

NKS v spolupráci s partnermi druhýkrát zorganizovalo odborný seminár pre lekárov, psychológov a ľudí z ďalších pomáhajúcich profesií. Traumatizácia v detstve a zdravie v dospelosti. Seminár nadväzoval na medzinárodnú konferenciu ešte zo septembra 2019. „Pandémia koronavírusu sa dotkla aj nás. Vlani  sme tento seminár zorganizovať nemohli, tento rok sme zvolili online formu,“ uviedla riaditeľka NKS Mária Vargová.

Na seminári s medzinárodnou účasťou sa zúčastnilo takmer 200 odborníkov z rôznych odvetví medicíny, psychológovia, psychiatri, sociálni pracovníci, policajti a pod. „Naším cieľom je zapojiť čo najviac lekárov do multidisciplinárnej spolupráce, keďže ich účasť v tímoch, ktoré spolupracujú na prípadoch týraných detí, je veľmi dôležitá. Snažíme sa preto prinášať aj pre nich atraktívnu tému a takto ich motivovať k spolupráci,“ priblížila angažovanie strediska jeho riaditeľka. 

 V úvode seminára vystúpila psychiatrička, psychoterapeutka a výskumníčka MUDr. Natália Kaščáková, PhD., ktorá vo svojej prednáške priblížila negatívne dopady traumy z detstva na  zdravie v dospelosti: „Výskumami sa potvrdzuje výrazná spojitosť včasnej traumatizácie so zhoršeným duševným a somatickým zdravím, a tiež s rizikovým správaním, ktoré vedie k zhoršenému zdraviu a včasnej úmrtnosti.“ O prejavoch traumy u detí a možnosti terapií hovorili psychologičky a psychoterapeutky Mgr. Jana Ashford a Mgr. Hanka Vojtová.

V rámci panelovej diskusie účastníci otvorili stále aktuálnu tému neprimeraných reakcií okolia na obete domáceho a sexuálneho násilia. Z praxe vyplýva, že častokrát dochádza k ignorovaniu zverejnených informácií a  dospelí sa snažia  deti umlčať. „Preto musíme hovoriť nielen o násilí, ale aj o jeho dôsledkoch, medzi ktoré trauma určite patrí, a vytvárať priestor pre prácu s traumatizovanými ľuďmi,“ vysvetlila Mária Vargová, riaditeľka NKS.

Jedným z najdôležitejších krokov v boji proti násiliu páchanom na deťoch je vytvárať pre ne také prostredie, v ktorom budú nielen pociťovať dostatok bezpečia a podpory, ale budú aj schopné hovoriť, ak sa stali obeťou nejakej formy násilia. „Prostredie nevytvára iba rodina a najbližší, ale každý, kto vstupuje do života dieťaťa. A práve preto sa takýmito podujatiami, vzdelávaním a vzájomnou výmenou skúseností snažíme nabádať zainteresované subjekty k spolupráci. Seminárom sme zdôraznili nielen potrebu identifikácie a pomoci dieťaťu v čo najskoršom veku, ale ponúkli sme účastníkom aj možnosti realizácie pomoci traumy v dospelom veku. Vzhľadom na veľký záujem o tieto témy plánujeme takéto odborné semináre aj do budúcnosti,“ uzavrela riaditeľka strediska Mária Vargová.

Na príprave odborného seminára, ktorý sa konal v utorok 25. mája 2021, sa podieľali: Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch pri MPSVR SR, Liga za duševné zdravie, Slovenská psychiatrická spoločnosť, Pro mente sana, Slovenská psychiatrická spoločnosť, Univerzita Palackého v Olomouci, Edisonline.

Redakciu informovala Michaela Slivková Kirňaková, hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.