Vatikán tiež povedal, že deti alebo dospievajúci, ktorí majú problémy s transrodovou identitou, môžu tiež prijať krst, “ak sú na to pripravení a ak to sami chcú”.

Dokument, ktorý odpovedá na tieto a ďalšie sviatostné otázky pre tých, ktorí sa identifikujú ako transrodoví ľudia a homosexuáli, vznikol ako odpoveď na otázky, ktoré v júli položil na Dikastériu pre náuku viery (DDF) biskup Giuseppe (José) Negri zo Santo Amaro v Brazílii. Usmernenie prichádza uprostred prebiehajúcich diskusií v Katolíckej cirkvi o pastoračnej starostlivosti o LGBTQ komunitu vo svetle Františkovho zamerania na doprevádzanie a synodalitu.

Odpoveď dikastéria je datovaná 31. októbra a podpísali ju prefekt DDF kardinál Victor Fernández a pápež František. Je k dispozícii na webovej stránke Vatikánu v taliančine.

Vatikán odpovedal aj na otázky, či môžu byť krstnými rodičmi alebo svedkami manželstva osoby s transrodovou identitou alebo osoby v homosexuálnych vzťahoch a či môžu byť pokrstené deti adoptované alebo narodené prostredníctvom asistovanej reprodukcie párom rovnakého pohlavia.

Na poslednú otázku DDF citovalo paragraf 868 Kódexu kánonického práva a uviedlo, že “na to, aby dieťa mohlo byť pokrstené, musí existovať dostatočne zdôvodnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve”.

Vysvetlenie Vatikánu

K otázke tých, ktorí sa identifikujú ako transrodové osoby, a ich prijatiu sviatosti krstu dalo dikastérium niekoľko poznámok na zváženie, “najmä keď existujú určité pochybnosti o objektívnej morálnej situácii, v ktorej sa osoba nachádza, alebo o jej subjektívnej dispozícii k prijatiu tejto milosti”.

Ďalej vysvetlilo, že Katolícka cirkev učí, že krst prijatý bez pokánia za ťažké hriechy síce dáva nezmazateľný sviatostný charakter, ale neudeľuje posväcujúcu milosť.

Vatikán citoval Katechizmus Katolíckej cirkvi, svätého Tomáša Akvinského a svätého Augustína z Hippo, ktorý hovorí, že ak človek oľutuje všetky ťažké hriechy, sviatostný charakter krstu “je bezprostredným dôvodom, ktorý ho pozýva prijať milosť”.

“Môžeme teda pochopiť, prečo chcel pápež František zdôrazniť, že krst ‘je dverami, ktoré umožňujú aby Kristus Pán prebýval v našej osobe a aby sme boli ponorení do jeho Tajomstva’,” uviedla DDF, citujúc generálnu audienciu pápeža Františka z 11. apríla 2018.

Z  citácií Františkovej generálnej audiencie roku 2013 vyplýva, že “ani brány sviatostí by sa nemali zatvárať len tak z akéhokoľvek dôvodu. Platí to najmä o sviatosti, ktorá je sama o sebe ‘bránou’ – o krste. … Cirkev nie je mýtnica, je to dom Otca, kde je miesto pre každého so všetkými jeho problémami”.

DDF dospel k záveru, že aj keď existujú pochybnosti o objektívnej morálnej situácii človeka alebo o jeho subjektívnej náklonnosti k milosrdenstvu, nemalo by sa zabúdať na “vernosť Božej bezpodmienečnej lásky, ktorá je schopná vytvoriť nezvratnú zmluvu aj s hriešnikom”.

“V každom prípade by Cirkev mala vždy povzbudzovať, aby plne prežíval všetky dôsledky prijatého krstu, ktoré treba vždy chápať a rozvíjať v rámci celej cesty kresťana,” uvádza DDF.

Ďalšie súvisiace témy

Doktrinálny úrad uviedol, že osoba s transrodovou identitou, ktorá podstúpila hormonálnu liečbu alebo operáciu na zmenu pohlavia, môže “za určitých podmienok” plniť úlohu krstného otca alebo krstnej matky , ale dodal, že takáto úloha nie je právom a nemala by byť povolená, ak hrozí riziko vyvolania škandálu alebo nedorozumenia v cirkevnom spoločenstve.

Uviedol tiež, že v súčasnom cirkevnom práve nie je nič, čo by zakazovalo ľuďom, ktorí sa identifikujú ako transrodoví ľudia, alebo ľuďom žijúcim v homosexuálnom spolužití vystupovať ako svedkovia manželstva.

V odpovedi na otázku, či môže byť krstným rodičom aj homosexuál sa v dokumente cituje Kódex kánonického práva Cirkvi, paragraf 874, podľa ktorého sa krstným rodičom môže stať každý, kto má na to predpoklady a “vedie život viery v súlade s funkciou, ktorú má prevziať”. Uviedol, že homosexuálna osoba žijúca v “stabilnom spolužití manžela a manželky,  je iný prípad”.

Každý prípad si vyžaduje “pastoračnú opatrnosť”,  aby sa zachovala sviatosť krstu, a “je potrebné zvážiť skutočnú hodnotu, ktorú cirkevné spoločenstvo priznáva povinnostiam krstného otca a krstnej matky, úlohu, ktorú zohrávajú v spoločenstve, a ohľaduplnosť, ktorú prejavujú voči učeniu Cirkvi”.

DDF tiež uviedol, že je potrebné zohľadniť, či v širšej rodine existujú ďalšie osoby, ktoré môžu zaručiť riadne odovzdanie katolíckej viery pokrstenému bez toho, aby zastávali úlohu krstného rodiča.