Bratislava 3. októbra 2024 (HSP/Foto:Pixabay)
Na pretrase v parlamente je v týchto dňoch konsolidačný balíček, ako sa tomu splácaniu dlhu občanmi vyrobeného predošlými vládami hovorí. SNS je pyšná na to, že vybojovala nižšiu daň na knihy a na ubytovacie služby. Lenže to sú drobné, v porovnaní s dopadom zavedenia dane s transakcií pre podnikateľov. Avšak tu zrazu pravičiari v súčasnej vláde, čo sa na tlačovkách bijú za podnikateľov, mlčia
Takto sa to robí do psej matere
Počas tlačovej konferencie, na ktorej minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SSD) predstavil verejnosti konsolidačný balíček, najväčšiu pozornosť médií, koaličných aj opozičných politikov si vyslúžilo zdôvodnenie navrhovaného zvýšenia DPH na knihy na 23 % ministrom. Médiá ako aj verejnosť pobúrilo vyhlásenie, že knihy si na Slovensku kupujú viac bohatší ľudia, takže najväčšia záťaž padne na nich.
Do role záchrancu „chudobných“ čitateľov kníh sa postavili predstavitelia SNS. Pre nich sa stalo vybojovanie „lacných“ kníh“ a ubytovacích služieb politickou trofejou na stabilizáciu padajúcich preferencií.
Vďaka tejto premyslenej komunikácii neupútalo pozornosť verejnosti ani médií zavedenie dane z transakcií. Neskôr premiér na TK po stretnutí s lídrami opozície oznámil, že otvorenou časťou konsolidačného balička je daň na knihy a daň z ubytovacích služieb. A že tam sú autori balíčka pripravení podporiť poslanecký pozmeňujúci návrh, ktorý by DPH na tieto položky znížil.
SNS voličom na tlačovkách predala svoje víťazstvo. Daň na knihy nebude vyššia, ale naopak nižšia (5 %). Rovnaký víťazný boj „zviedla“ SNS za nižšiu DPH na ubytovacie služby. A spokojní zostali aj autori balíčka. Robili to tak predošlé vlády a robí to žiaľ aj ta súčasná. Najskôr poriadne pritiahnu ľuďom opasok a dopredu si pripravia, kde ho povolia. Tú dierku na opasku dajú do pozornosti verejnosti. Nájdu sa hrdinovia, ktorí za toto uvoľnenie zabojujú. A potom opasok povolia práve v tejto veci. Na konci dňa sú za dobrých a spokojní sú aj bojovníci za to zdanlivé uvoľnenie. Tým to prihrá politické body.
Transakčná daň, resp. daň z bankového prevodu
To za čo SNS mala a nebojovala, je nedovoliť autorom konsolidačných opatrení zaviesť transakčnú v daň v takej podobe, ako ju zavádzajú. Hoci sa zavádza „len“ na právnické osoby a ZSČO. Minister financií si na TK dal veľmi záležať, aby odznelo, že táto daň sa nebude vzťahovať na bežných ľudí. Mne z toho vyplýva, že aj to je už pripravené. Ani opozícia nenamietala zavedenie transakčnej dane tak hlasno, ako by mala.
Od budúceho roka si vláda z bankového prevodu, ktorý podnikateľ (právnická osoba alebo živnostník) uskutoční, zoberie z každej platby 0,4 % (maximálne 40 EUR). Ak si podnikateľ vyberie z bankomatu alebo na pobočke hotovosť, tak túto štát zaťaží poplatkom 0,8 %. Vláda sa nijako netají tým, že po zvýšenej DPH na 23 % je táto daň najväčším prínosom v konsolidačnom balíčku. Očakáva z nej výnos 700 mil. EUR.
Transakčnú daň majú zavedenú už aj iné krajiny, avšak v eurozóne ju zavedenú nemá nikto. Navyše skôr ako daň z transakcií by sa tá slovenská mala volať daň z bankových platieb podnikateľov (zatiaľ). Bude sa totiž vzťahovať na odchádzajúce bankové platby – úhrady z účtov, výber hotovosti aj na používanie platobnej karty (2 Eurá ročne).
Aby mohli podnikatelia (právnické osoby a SZČO) túto daň odvádzať, musia mať do 31.3.2025 v banke zriadený tzv. transakčný účet, prostredníctvom ktorého budú vykonávať len finančné transakcie súvisiace s výkonom ich činnosti. Pri právnických osobách alebo organizačných zložkách zahraničných osôb ide o všetky firemné bankové účty. V prípade fyzických osôb – podnikateľov ide o platobné účty, na ktorých sú vykonávané finančné transakcie súvisiace s ich podnikaním.
Zdaňovať sa nebudú úhrady daní, odvodov, príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie, niektoré platobné operácie na účte obchodníka s cennými papiermi, finančné transakcie daňovníka vykonávané medzi jeho vlastnými účtami v rámci jednej banky.
Čím viac faktúr jednému dodávateľovi podnikateľ uhradí naraz, tým menšiu daň zaplatí. Avšak pri kumulatívnych platbách za viacero faktúr jedným bankovým prevodom sa budú musieť dodávateľ aj odberateľ vysporiadať s párovaním úhrad na základe variabilného symbolu v účtovníctve.
Zdanenie bankových prevodov podnikateľom nadobudne účinnosť k 1.4.2025.
Daň z transakcií dopadne na všetkých
Podnikateľom, teda daňovníkom v súlade s Obchodným zákonníkom, na ktorý sa odvoláva Dôvodová správa k zákonu o konsolidácii verejných financií schválenom vládou SR je:
– osoba zapísaná v Obchodnom registri,
– osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
– osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia (teda aj psychológovia, lekári, advokáti, notári, finanční sprostredkovatelia, umelci, spisovatelia a pod.),
– fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu.
Platiteľom dane budú v podstate banky. Teda organizácie, ktoré poskytujú Daňovníkom platobné služby. Banky budú zodpovedné za výpočet dane na konci každého zdaňovacieho obdobia (prvým je apríl 2025) a jej odvedenie správcovi dane (štátu) do konca nasledujúceho zdaňovacieho obdobia (koniec mája).
Na novú daň doplatíme všetci, nielen podnikatelia, hoci sa vťahuje len na podnikateľov. Kam sa v konečnom dôsledku premietne ak sa podnikateľom bude zdaňovať takmer každá debetná banková operácia, ktorú podnikateľ na Slovensku vykoná? Okrem platenia faktúr, výberov z bankomatu a požívania platobných kariet, sa budú podnikateľom zdaňovať aj prevody výplat na účty, splátky úverov, či nákup cenných papierov.
Nová daň sa dotkne aj výplat tých, ktorých vláda od transakčnej dane zatiaľ „oslobodila“, teda zamestnacov. Za poslanie každej výplaty, či dohodnutej zrážky na sporenie na dôchodok, alebo úveru zaplatí Váš zamestnávateľ viac, takže každý zamestnanec ho bude stáť viac. Jeho ochota zvýšiť Vám mzdu od 1.4.2025 bude menšia. Naopak náklady sa každý podnikateľ bude snažiť ušetriť, hoci aj tým, že počet zamestnancov zníži s tým, že na tých zostávajúcich naloží viac.
Dá sa nová daň obísť?
Je pochopiteľné, že podnikatelia už dnes hľadajú spôsoby ako túto daň obísť. Odborníci upozorňujú, že založiť si účet v zahraničí stačiť nebude.
„Založením firemného účtu v zahraničí neobídeme daň z finančných transakcií. Naopak, dotyčný sa tým nielen obabre, ale okrem podmienky zaplatiť daň s tým bude mať aj kopec práce navyše,“ hovorí pre Forbes autor a zakladateľ blogu o daniach, podnikateľských zákonoch, hekoch a podnikaní s názvom Ľudskou rečou, Peter Furmaník.
Podľa navrhovaného znenia zákona bude v prípade slovenských bánk vypočítavať, zrážať a odvádzať daň štátu priamo banka. V prípade zahraničných účtov to bude musieť robiť na mesačnej báze sám majiteľ účtu. „Keď si napríklad založím Revolut alebo Wise, každý mesiac si k tomu budem musieť sadnúť do stanoveného termínu buď ja ako podnikateľ, alebo môj účtovník. Budem to musieť vypočítať, vykázať a poslať. Nielenže tým neobídem daň z finančných transakcií, ale ešte aj zaplatím niečo navyše za administráciu.“, pridáva Furmaník.
Daň s finančných transakcii po slovensky
Slovenská „sociálna“ vláda, ktorá je tu podľa Hlasu-SD pre ľudí, poňala daň z finančných transakcií (DFT) novátorsky, po svojom. Úplne iný úmysel mala Európska komisia, keď vnímala potrebu jej zavedenia bezprostredne po finančnej kríze 2008. Odôvodnenie je možné nájsť aj dnes na stránkach EÚ:
Z toho jasne vyplýva, že cieľom tejto dane v EÚ je zaťažiť finančný sektor, nie všetkých podnikateľov. DFT má zdaňovať hodnotu každej finančnej transakcie týkajúcej sa:
– akcií,
– dlhopisov,
– mien,
– derivátov.
Hlavným dôvodom zavedenia tejto dane mala byť skutočnosť, že finančnú krízu v roku 2008 spôsobil finančný sektor, nie podnikatelia, nie občania. Aj keď na ich plecia zachraňovanie bánk spadlo. Finančný sektor spôsobil v tom čase rozvrat verejných financií vo svete aj na Slovensku. Pamätáme si ich zachraňovanie cez tzv. šrotovné, ktoré malo motivovať dopyt po nových automobiloch.
Slovenskí podnikatelia a občania by sa mali vlády (koalície) pýtať, prečo by krízu, ktorú nespôsobili mali sanovať oni a nie tí, čo za ňu nesú zodpovednosť, teda finančníci.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
