Môj profil 
Predplatné
Nie? Máte pravdu, nikdy sa nič také nestalo. Napriek tomu, že vládne strany s ich názormi väčšinou ostro nesúhlasili, ani im nenapadlo obmedzovať právo poslancov opozície ako legitímne zvolených zástupcov ľudu zúčastňovať sa na práci slovenských či medzinárodných orgánov.
Zato táto vládna moc, ktorá tvrdí, že si ctí demokraciu a tie správne európske a civilizačné hodnoty, sa ani len netají, ba dokonca sa ešte aj chvastá (!) tým, že vôbec nemieni pripustiť k politickej diskusii na relevantných platformách popredného predstaviteľa druhej najsilnejšej parlamentnej strany, legitímneho a výrazného predstaviteľa socialistických ideálov, ktoré tvoria jeden zo základov politickej architektúry Európy. Človeka bez akýchkoľvek káuz, ktorý sa previnil jedine tým, že má opačné názory ako nové „demokratické“ panstvo, ktoré si myslí, že teraz už môže všetko.
„Koalícia úplne odstrihla Ľuboša Blahu od slovenskej zahraničnej politiky, vyradila ho aj z delegácie v Rade Európy“, konštatuje dokonca aj Denník N. Smer-SD nominoval Blahu do troch stálych parlamentných delegácií: pri Rade Európy, pri OBSE a pri NATO. Koaličníci ho nepustili do žiadnej z nich.
Blaha bol v uplynulom volebnom období predsedom výboru Národnej rady pre európske záležitosti a bol aj vedúcim delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Z titulu týchto funkcií sa zúčastnil mnohých zahraničných pracovných výjazdov, nadobudol tam kontakty, budoval osobné vzťahy, získal prehľad o rôznych problematikách. Ako člen delegácie by nepochybne mohol byť aj teraz užitočný a ako nominant strany, ktorá vo voľbách získala pätinu voličských hlasov, má stopercentný demokratický mandát sa zúčastňovať diskusií aj na medzinárodných fórach.
Ľudia, ktorí si o sebe myslia, že sú demokrati a dnes nadšene tlieskajú, ako koaliční páni toho Blahu konečne odstavili, majú teraz jedinečnú príležitosť sa pozrieť do zrkadla a trochu sa nad sebou zamyslieť. Lebo komu ani teraz nedocvakne, o čo tu ide, tomu už asi niet pomoci. Krajšia ukážka toho, čo sú totalitné spôsoby, sa totiž len tak hocikedy nevidí.
Ale na druhej strane, našu novú, demokratickú verchušku neradno podceňovať; ktovie, čím nás ešte prekvapí.
Ivan Lehotský
.jpg)
.jpg)
