To najdôležitejšie z Ukrajiny: Spojenci začínajú novú fázu nátlaku na Ukrajinu

Kyjev 5. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Russian Defense Ministry Press Service via AP)

Aktualizované 5. októbra 18:47

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej strany, ako aj ďalších zahraničných médií

13:55 – Napriek prezentácii Zelenského „plánu víťazstva“ zostávajú detaily ďalšej stratégie Kyjeva „nejasné“, uviedol denník Washington Post s tým, že Ukrajina sa po Zelenského návšteve ocitla „v neistote“.

Zelenského cesta „nenašla vo Washingtone odozvu“. A „Zelenského výkyvy v Spojených štátoch zvýšili znepokojenie suspendovaného štátu“. Nie je totiž známe, ako dlho bude podpora Západu pokračovať. Aj „pozornosť venovaná vojne na Ukrajine sa vytráca s novou eskaláciou na Blízkom východe“.

„Ukrajina teraz rozhodne nepatrí medzi hlavné záujmy USA,“ uviedli pre publikáciu respondenti z Ukrajiny.

Medzi tým, čo môže Ukrajina v najbližšom období získať od Západu, noviny uvádzajú tému zbližovania sa s NATO. „Krajiny NATO zvažujú spôsoby, ako poskytnúť Ukrajine konkrétnejšie kroky pre budúce členstvo v aliancii,“ uviedol denník s odvolaním sa na západného diplomata. Spresňuje sa však, že pravdepodobne nepôjde o žiadne naliehavé kroky, o ktoré Kyjev žiada.

Ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že nadchádzajúce prezidentské voľby v USA – a nová administratíva bez ohľadu na ich výsledok – spochybňujú budúcu bezpečnostnú pomoc Ukrajine. Zelenského tím sa snažil presvedčiť Bidena, aby podporil plán víťazstva ako spôsob, ako upevniť Bidenov odkaz pred koncom jeho prezidentského mandátu. Je však nepravdepodobné, že by Biely dom teraz podnikol nejaké nepopulárne kroky, aby neohrozil kampaň Kamaly Harrisovej.

Hoci Zelenskyj a jeho vláda opakovane tvrdili, že odstúpenie ukrajinskej pôdy Rusku, ktoré teraz okupuje viac ako 20 % územia krajiny, by nemalo zmysel, bežní Ukrajinci čoraz viac súhlasia s rokovaniami, ktoré by zahŕňali dočasné kompromisy v oblasti územnej celistvosti – za predpokladu, že súčasťou dohody bude členstvo v NATO alebo bezpečnostné záruky od spojencov, hovorí Anton Grušeckij, riaditeľ Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu.

„Nenastane situácia, že by absolútna väčšina uznala okupáciu svojho územia,“ povedal Grušeckij. – „Ukrajinci sú však pripravení na formát, ktorý odloží úplný návrat niektorých území do budúcnosti, a to len za podmienky, že sa vytvorí určitý bezpečnostný faktor.

Nálady verejnosti sa menia, keďže Ukrajina v uplynulom roku bojovala na bojisku a ľudia ďaleko od frontovej línie znášajú výpadky elektriny spôsobené bombardovaním Moskvy, uviedla publikácia.

13:00 – „Preniesť vojnu do Bieloruska,“ vyzval poslanec za stranu Sluha ľudu Oleg Dunda.

„Je absolútne dôležité preniesť vojnu nielen na územie Brjanska, Kurskej oblasti, ale aj do Bieloruska. Som hlboko presvedčený, že po vstupe do Bieloruska s relatívne malými jednotkami bieloruská armáda zloží zbrane. To ani nie je istota, to je poznanie, tak by som to povedal,“ povedal na konferencii ruskej opozície, ktorá sa v týchto dňoch koná vo Vilniuse.

Podľa neho by to bola „veľká rana pod pás Moskve“.

„Ukázať, že ona tieto územia nekontroluje. Nie je pripravená brániť tieto územia. V skutočnosti je to príbeh a la Prigožin. To isté,“ dodal Dunda.

Zároveň namietol, že AFU „toto všetko ukázala už v Kursku“ a nič sa nezmenilo. Dunda odpovedal, že je to „normálna stratégia“ Ruska, ktoré sa tvári, že si to nevšimlo, ale „nemali by sme sa zastaviť“.

12:10 – Stratégiou Ukrajiny v Donbase je pomaly ustupovať a zvyšovať ruské straty, píše New York Times.

„Zámerom je použiť taktiku vyčerpania, ktorá umožní ruským silám útočiť, kým sa nevyčerpajú. Nie je však vôbec jasné, či ukrajinská stratégia bude fungovať,“ uviedol denník.

Noviny uvádzajú, že počas roka Ukrajina stratila v Doneckej oblasti množstvo miest, mestečiek a dedín od Avdejevky po Ugledar.

A hoci sa vonkajším pozorovateľom zdá, že „neustály ústup“ Ukrajiny je „začiatkom konca“, ukrajinskí velitelia s tým nesúhlasia. Tvrdia, že „teraz je to opotrebovávacia vojna, v ktorej sa každá strana snaží vyčerpať tú druhú spôsobením čo najväčších strát v nádeji, že naruší schopnosti nepriateľa“.

„Zámerom je ustúpiť z napadnutých miest po tom, čo Ruská federácia zaplatí najvyššiu cenu v podobe personálu a techniky,“ uvádza sa v článku.

Medzitým „niektorí ukrajinskí velitelia sa tiež rozhodli opustiť pozície, ak to zníži straty na personáli“.

Ale „Moskva stále dokazuje, že dokáže absorbovať svoje straty tým, že verbuje ďalších vojakov a zvyšuje výrobu zbraní, takže zostáva nejasné, koľko územia bude musieť Kyjev odovzdať, kým sa ruská armáda vyčerpá, ak sa vôbec vyčerpá.“

Situáciu zhoršuje aj to, že ofenzíva Ukrajiny v Kurskej oblasti „vyčerpala jej zdroje a ohrozila jej schopnosť uskutočniť kontrolovaný ústup v Donbase bez toho, aby sa zrútila frontová línia“.

Vojenský expert Pasi Paroinen sa domnieva, že od kurskej ofenzívy Rusko postupuje v Donbase tempom, aké nebolo vidieť od roku 2022. Za posledné dva mesiace sa Ruská federácia v oblasti zmocnila približne 270 štvorcových kilometrov, čo je približne trojnásobok množstva, ktoré získala v júni a júli.

Aby však Rusko dobylo celú Doneckú oblasť, muselo by sa zmocniť ďalších 4 000 štvorcových míľ ukrajinského územia, čo je približne päťkrát viac, ako získalo za posledný rok.

Takže „Ukrajina nakoniec dúfa, že rastúce straty Ruska spôsobia, že vojna sa stane pre Kremeľ neudržateľnou skôr, ako sa stane pre Kyjev“.

„Nakoľko je však táto stratégia realistická? Prezident Vladimir Putin postavil ekonomiku svojej krajiny na vojnový základ a nedal najavo, že je pripravený prestať bojovať. A zdá sa, že ruský ľud neochvejne podporuje vojnové úsilie,“ uvádza sa v článku.

A „prinajmenšom v súčasnosti ruská armáda zvyšuje počty vojakov a výrobu zbraní“.

11:15 – Spojenci začínajú novú fázu nátlaku na Ukrajinu, aby rokovala o ukončení vojny, píše španielsky denník El Pais.

„Najmenšia podpora Zelenského počas jeho cesty do Spojených štátov potvrdzuje zmenu tónu medzi partnermi v prospech rokovaní s Ruskom,“ uvádza sa v článku.

Publikácia pripomína, že Západ nesúhlasil so Zelenského „plánom víťazstva“ a „dlhodobým dosahom“ a Trump ukrajinského prezidenta v Spojených štátoch „ponížil“.

Ukrajinskí pozorovatelia zaznamenali zmenu nálad medzi spojencami Ukrajiny, medzi ktorými sa čoraz častejšie hovorí o „pragmatickom vystúpení z vojny“.

10:20 – Situácia na fronte 5. októbra 2024

9:35 – Bývalý hlavný veliteľ Zalužnyj sa vyslovil proti mobilizácii chlapcov vo veku 18-25 rokov.

„Kategória 18-25 rokov by sa mala čo najviac šetriť. Prečo som vždy protestoval, aby mobilizáciu nedostali ľudia mladší ako 25 rokov, keď som bol vo funkcii hlavného veliteľa, pretože Ukrajinu potrebujeme aj o 20 rokov, aj o 30 rokov. A tu je – teraz má 18 rokov. To sú úplne iní ľudia, ktorí zachránia túto krajinu,“ povedal Zalužnyj na stretnutí s ukrajinskými študentmi v Londýne.

Dodal, že v „krajnom prípade“ je potrebné mobilizovať mladých ľudí.

„Ak sa krajina dostane na takú hranicu, keď je ohrozená existencia štátu ako takého, môžu ju zachrániť len mladí ľudia vo veku 18 – 25 rokov,“ povedal.

8:40 – Ruské sily protivzdušnej obrany v noci zničili a zachytili 10 ukrajinských bezpilotných lietadiel.

8:30 – Zelenskyj sa počas prvých dní vojny skrýval v bunkri a západní predstavitelia sa k nemu len ťažko dostávali.

Uviedol to bývalý generálny tajomník NATO Stoltenberg v rozhovore pre Financial Times.

„Keď sa Zelenskyj pred ruskou inváziou ukryl v bunkri a unikol ruským atentátnikom, Stoltenberg s ním nemohol dva dni hovoriť. Keď sa konečne rozprávali, ‘tento telefonát bol dosť komplikovaný’,“ uvádza sa v článku, ktorý cituje bývalého generálneho tajomníka.

Rozhovor pozostával zo Zelenského požiadaviek na zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.

„Väčšina rozhovoru sa týkala bezletovej zóny. Chcel bezletovú zónu. A ja som mu nemohol poskytnúť bezletovú zónu,“ uviedol Stoltenberg.

8:15 – Viac informácií o vyhlásení bývalého generálneho tajomníka NATO Stoltenberga, ktorý opäť vyzval na ukončenie vojny na frontovej línii a prijatie do Aliancie len Kyjevom kontrolovanej časti Ukrajiny.

V rozhovore pre denník Financial Times uviedol, že po voľbách v USA nastane „nový impulz“ v otázke Ukrajiny.

„To môže zahŕňať spôsoby, ako sa pokúsiť dosiahnuť pohyb na bojisku v kombinácii s pohybom za rokovacím stolom. Ukrajina sa stále musí rozhodnúť [kedy bude rokovať]. Musíme však vytvoriť podmienky, ktoré im umožnia sadnúť si s Rusmi a získať niečo prijateľné… niečo, kde prežijú ako nezávislý národ,“ povedal bývalý tajomník NATO.

V tejto súvislosti ponúkol analógiu s Fínskom, ktoré sa v roku 1939 dostalo do vojny so ZSSR. Táto vojna „sa skončila tým, že sa vzdali 10 % svojho územia. Majú však bezpečné hranice.“

FT poukazuje na to, že Fínsko sa neskôr na dlhé desaťročia stalo neutrálnou krajinou. Na druhej strane Ukrajina požaduje členstvo v NATO.

Stoltenberg sa domnieva, že členstvo je možné, „ak existuje línia, ktorá nemusí byť nevyhnutne medzinárodne uznanou hranicou“.

„Opäť je vždy veľmi nebezpečné porovnávať, pretože žiadna paralela nie je stopercentne pravdivá, ale Spojené štáty majú bezpečnostné záruky pre Japonsko. Tie sa však nevzťahujú na Kurily, ktoré Japonsko považuje za japonské územie kontrolované Ruskom,“ hovorí.

„Západné Nemecko vnímalo východné Nemecko ako súčasť väčšieho Nemecka. Vo východnom Berlíne nemali veľvyslanectvo. Ale NATO, samozrejme, chránilo len západné Nemecko,“ dodáva bývalý generálny tajomník.

„Keď je vôľa, existujú spôsoby, ako nájsť riešenie. Potrebujete však hranicu, ktorá určí, kde funguje článok 5, a Ukrajina musí kontrolovať celé územie až po túto hranicu,“ uzavrel Stoltenberg.

7:20 – Jens Stoltenberg vyzval Kyjev, aby nasledoval príklad Fínska, ktoré sa po vojne so Sovietskym zväzom vzdalo 10 % svojho územia.

V rozhovore pre Financial Times bývalý generálny tajomník NATO uviedol, že v takom prípade by Ukrajina mohla zostať nezávislým štátom.

6:30 – Ukrajinský expert uviedol, že rok 2024 je vrcholom formovania bojových kapacít Ruska.

Podľa vedúceho ukrajinského Centra pre bezpečnosť a spoluprácu Serhija Kuzana Ruská federácia pripravovala hlavnú útočnú kampaň práve na leto 2024.

„Podľa všeobecných odhadov, vrátane ekonomickej situácie v Rusku, práve rok 2024 môže byť pre nás v tejto vojne najťažším,“ domnieva sa.