10:30 – Vzdušné sily hlásia, že dnes ráno zostrelili 30 rakiet zo 43 a 47 dronov zo 74.

Ďalších 27 bezpilotných lietadiel „nedosiahlo svoje ciele (stratili sa z dôvodu lokalizácie)“.

„Nie všetky rakety nezahrnuté do štatistiky zostrelených rakiet dosiahli svoje ciele. Nepriateľ útočil na ukrajinské energetické zariadenia, najmä na plynovú infraštruktúru v Charkovskej, Ľvovskej a Ivanofrankovskej oblasti. Žiaľ, v dôsledku ruského útoku došlo k zásahu týchto zariadení,“ informovali ozbrojené sily.

10:00 – Rusi za posledných 10 dní získali 11 osád na Donbase, vyplýva zo správ Deep State.

09:25 – Počas minulého týždňa, keď boli na vývoz ruskej ropy tankermi uvalené veľké sankcie zo strany USA, objem dodávok podľa údajov agentúry Bloomberg nijako zvlášť neklesol.

Sankcie boli uvalené 10. januára. V týždni od 6. do 12. januára 27 tankerov naložilo 21,06 mil. barelov ruskej ropy. Týždeň predtým to bolo 21,18 mil. barelov na 28 plavidlách.

Denné dodávky sa prakticky nezmenili. Pokles dodávok z ruských prístavov v Baltskom a Tichom mori bol kompenzovaný nárastom dodávok z Čierneho mora.

Dôvodom je, že samotné sankcie v skutočnosti nebudú fungovať okamžite, keďže americké ministerstvo financií udelilo prechodné obdobie do 12. marca.

India, ktorá je významným odberateľom ruskej ropy, už oznámila, že tankerom, na ktoré sa vzťahujú čiastočné sankcie a ktoré si ich rezervovali do 10. januára, umožní vykládku vo svojich prístavoch do 12. marca. Teda do konca prechodného obdobia.

Indickí rafinéri pritom očakávajú, že tento vplyv môže byť dočasný, keďže Moskva hľadá východiská. Očakávajú tiež, že Trumpova administratíva zaujme miernejší postoj.

08:55 – Mapa nočného raketového útoku.

Cieľom útoku bola západná Ukrajina.

08:20 – Zelenskyj dnes navštívi Varšavu, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na úrad premiéra Tuska.

Publikácia uvádza, že návšteva prichádza po tom, čo Poľsko „označilo za prelom v historickom spore medzi spojencami o exhumácie“ obetí volyňskej tragédie.

07:00 – Stali sa protiruské sankcie Bidenovým “jedovatým kalichom” pre Trumpa?

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov 14. januára na tlačovej konferencii v Moskve vyzdvihol výsledky diplomatického úsilia svojej krajiny v uplynulom roku.

USA sa snažia vytlačiť Rusko z trhu s uhľovodíkmi, hovorí bruselský analytik medzinárodných vzťahov a ruských záležitostí Gilbert Doctorow, keď komentuje Lavrovove vyjadrenia o snahách USA odstaviť nedávno zasiahnutý plynovod TurkStream. Doctorow poznamenáva, že Washingtonu sa už podarilo “do značnej miery nahradiť Rusko ako dodávateľa energie do Európy” a teraz sa snaží “dosiahnuť úplné odstránenie ruských dodávok z európskych trhov.” Profesor Stevan Gajić z Inštitútu európskych štúdií v Belehrade dokonca tvrdí, že cieľom USA je “dosiahnuť čo najväčšiu závislosť európskych krajín od ich skvapalneného zemného plynu a ropy, aby Spojené štáty kontrolovali dodávky energetických zdrojov pre EÚ, a tým oslabili Úniu,” naznačuje profesor Gajić. Čerstvá dávka sankcií zameraných na ruský energetický sektor, ktorú nedávno zaviedla Bidenova administratíva, má byť pre Trumpa príslovečným “otráveným kalichom”, vysvetľuje.

“Cieľom sankcií voči Rusku je znemožniť Trumpovi začať rokovania s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine a revízii bezpečnostnej architektúry v Európe,” vysvetľuje.

Eurázijské partnerstvo a vznik “makroregiónov” po celom svete Eurázijské partnerstvo Ruska, ktoré podľa Lavrova umožňuje Rusku pripraviť pôdu pre efektívnejšie cesty hospodárskej výmeny, a eurázijské integrácie sú “integráciami budúcnosti”, tvrdí Gajič. Podľa Gajiča sa po celom svete vytvárajú “makroregióny”, pričom jedným z príkladov sú vyhlásenia Donalda Trumpa o Grónsku, Kanade a Paname.

Aj keď Trump doslova neintegruje tieto regióny do Spojených štátov, profesor predpokladá, že „na americkom kontinente bude vyššia úroveň integrácie“.

„Myslím si, že formovanie makroregiónov, panafrických integrácií, paneuroázijských integrácií a panamerických integrácií je cesta, ktorou sa svet v tejto chvíli uberá – veľké regióny sa konsolidujú,“ uvažuje Gajič.

V aké bezpečnostné záruky môže Kyjev dúfať?

Vojenské víťazstvo Ruska bude jediným riešením ukrajinského konfliktu vzhľadom na ochotu Kyjeva „uskutočňovať teroristické útoky na ľudí“ a na „kritickú infraštruktúru“ na Ukrajine aj v zahraničí, tvrdí Gajič.

Aj Doctorow sa zdá byť skeptický, pokiaľ ide o vyhliadky Lavrova „vynaložiť veľa duševnej energie na vymýšľanie bezpečnostných záruk pre Kyjev“.

„Takéto záruky môžu pôsobiť len proti národným záujmom Ruska,“ tvrdí Doctorow.

Obaja vedci sa takto vyjadrili, keď komentovali nedávnu Lavrovovu tlačovú konferenciu, na ktorej ruský minister zahraničných vecí spomenul, že Moskva je pripravená začať diskutovať o bezpečnostných zárukách pre Kyjev v konflikte a o ponuke Turecka na sprostredkovanie jeho riešenia.

06:50 – O nasadení zahraničných vojsk na Ukrajine sa nediskutovalo, uviedol nemecký minister obrany Pistorius po stretnutí so Zelenským.

„Dnes sme o tom nediskutovali, pretože na to nie je čas. Ak by sme o tom hovorili, nehovorili by sme o tom verejne, pretože je to otázka rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a ďalšími krajinami. Nebolo by veľmi múdre hovoriť o našich pozíciách dopredu. Zvažujeme všetky nastavenia, ale nehovoríme o tom,“ povedal minister.

06:40 – Celá frontová línia je teraz „v prdeli“, povedal veliteľ brigády 3. OšBr Andrij Biletskyj.

Podľa Biletského by úlohu pridelenú jeho brigáde, ktorá má 3 – 5 tisíc mužov, mala plniť divízia so 6 – 25 tisíc vojakmi.

„Ak sa krájajú neadekvátne úlohy – potom by sme nemali byť prekvapení neadekvátnymi výsledkami,“ povedal.

„Naši náčelníci radi „žiadajú podľa stanov“, ale úlohy stanovujú absolútne nie podľa stanov. Brigáda drží prakticky 50 kilometrov frontu. Na celé toto územie útočia dve divízie dvoch rôznych nepriateľských armád,“ dodal Biletskyj.

06:30 – Vo vojne by mali zomierať obyčajní ľudia, nie elita, povedal ukrajinský novinár Vitalij Portnikov.

„Teraz počúvame od ľudí, že poslanci by mali ísť do vojny, a potom pôjdu. Nie, ľudia, toto je demokratický štát. V demokratickom štáte obyčajný človek zomiera za krajinu. Ak chceme, aby za štát umierali aristokrati, musíme žiť vo feudálnej krajine, ako to bolo pred Veľkou francúzskou revolúciou,“ povedal Portnikov