Kyjev 3. decembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Evgeniy Maloletka, Telegram)
Aktualizované 3. decembra 18:44
V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej strany, ako aj ďalších zahraničných médií
18:44 – Členstvo v NATO výmenou za územia – tento „mierový vzorec“ navrhla nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková po Zelenskom, informovala agentúra Bloomberg.
Baerbocková uviedla, že členstvo Ukrajiny v NATO by mohlo byť súčasťou potenciálnej mierovej dohody s Ruskom, ktorá by mohla zahŕňať aj odstúpenie niektorých dobytých ukrajinských území.
„Existujú rôzne prvky mierovej dohody: politické a materiálne bezpečnostné záruky, členstvo v NATO, medzinárodná prítomnosť na udržanie prímeria, stiahnutie vojsk, územné otázky, rekonštrukcia, urovnanie sankcií. Ukrajina sa sama rozhodne, s akými cieľmi si sadne za rokovací stôl,“ povedala.
Pripomeňme, že včera nemecký kancelár Olaf Scholz vystúpil v Kyjeve proti rýchlemu prijatiu Ukrajiny do NATO.
13:43 – USA, Nemecko, Maďarsko, Belgicko, Slovinsko, Slovensko, Španielsko a Nemecko sú proti pozvaniu Ukrajiny do NATO, informoval denník Le Monde.
Francúzsko a Veľká Británia sú za.
Biden takéto rozhodnutie do konca svojej kadencie odmieta a Trump túto myšlienku „nikdy nepodporil“.
Pripomeňme, že Zelenskyj vyslovil vstup do NATO ako podmienku, aby Ukrajina zastavila vojnu na frontovej línii.
13:32 – Ruská armáda postupuje v Kurachove a obsadzuje väčšinu dominantných pozícií, hlási ukrajinský vojenský dôstojník Stanislav Bunjatov.
„Žiaľ, úplné obsadenie Kurachova je otázkou času,“ píše.
Ruské jednotky za posledných 24 hodín postúpili aj v dedine Staré Terny, ktorá je kľúčová pre obranu Kurachova. Súdiac podľa mapy Deep State, boje už prebiehajú v celej dedine a jej časť bola dobytá.
Ako už ukrajinská armáda opakovane napísala, pád Starého Terného, z ktorého je výhľad na priehradu Kurašovskej TPP, mimoriadne skomplikuje obranu priemyselnej zóny elektrárne. So stratou priemyselnej zóny bude s najväčšou pravdepodobnosťou stratená aj samotná Kurachovská elektráreň.
11:06 – „Všetci intrigujú proti Zelenskému“. Ako Trumpovo víťazstvo spôsobilo politický chaos na Ukrajine
V kruhoch v opozícii voči tímu prezident Zelenského sa aktivita dramaticky zvýšila.
Dokonca aj Igor Kolomojskij, ktorý bol poslaný do vyšetrovacej väzby, vzniesol priame obvinenia proti Zelenskému, na ktorého nástupe k moci sa kedysi veľkou mierou podieľal.
A to je len jeden príklad.
„Teraz všetci začali priateľsky intrigovať proti Zeliemu (Zelenskému – pozn. red.), hľadať vývody na blízke okolie Trumpa. Kolomojskij napríklad nadviazal kontakt s Borisom Epsteinom (Trumpovým spolupracovníkom – pozn. red.). Vytvárajú sa spojenectvá, plánujú sa mediálne kampane a politické projekty. Cítia, že čoskoro príde k zmene moci,“ povedal Strane zdroj z politických kruhov.
Hlavným dôvodom je Trumpovo víťazstvo v prezidentských voľbách v USA, ktoré zintenzívnilo reči o blížiacom sa konci vojny. Koniec vojny znamená vymenovanie prezidentských a parlamentných volieb, ktorých výsledky, ako očakávajú Zelenského oponenti, ho porazia a príde o moc. Súčasná sociológia dáva dôvody na takéto nádeje. Ukazuje, že Zelenskyj prehrá voľby s bývalým šéfom ukrajinských ozbrojených síl Valerijom Zalužným, ak sa rozhodne kandidovať.
V tejto súvislosti opozícia čoraz častejšie vyzýva na skoré zastavenie vojny na frontovej línii.
10:44 – Podľa zdrojov agentúry Reuters je nepravdepodobné, že by NATO na dnešnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí vypočulo výzvu Ukrajiny na vstup do aliancie.
Podľa publikácie „neexistuje žiadny náznak potrebného konsenzu“ medzi 32 členmi NATO, čo „znižuje nádeje Kyjeva na politickú podporu“.
„Dosiahnutie konsenzu potrvá týždne a mesiace. Nemyslím si, že sa to stane zajtra, bol by som veľmi prekvapený,“ povedal deň predtým vysokopostavený diplomat NATO.
Vysokopostavený americký predstaviteľ uviedol, že stretnutie sa zameria na posilnenie podpory pre Ukrajinu, aby mala budúci rok čo najsilnejšiu pozíciu „pri vstupe do prípadných rokovaní“.
„Najlepším spôsobom, ako to urobiť, je výrazne zvýšiť financovanie, muníciu a mobilizáciu,“ povedal úradník.
10:15 – Generálny tajomník NATO uviedol, že otázka členstva Ukrajiny je teraz druhoradá, píše Financial Times.
„Najdôležitejšie je teraz zabezpečiť, aby kedykoľvek sa Zelenskyj rozhodne začať mierové rokovania, mohol to urobiť z pozície sily. Pre mňa je to teraz priorita číslo jeden,“ povedal Mark Rutte.
Podľa jeho slov spojenci neustále diskutujú o možnosti pozvať Ukrajinu.
„Ale keď sa ma pýtajú, vždy im odpovedám: dobre, všetko je v poriadku a musíme o tom diskutovať, ale v blízkej budúcnosti je najdôležitejšie poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc, najmä zariadenia protivzdušnej obrany, ako aj útočné systémy potrebné na vedenie vojny,“ – povedal generálny tajomník.
09:59 – Zelenskyj „mení rétoriku“ a hovorí, že je pripravený ukončiť vojnu na frontovej línii výmenou za pozvanie do NATO.
Podľa denníka The Wall Street Journal je však pozvanie do aliancie v súčasnosti nepravdepodobné: „predstavitelia vo Washingtone, Berlíne a ďalších hlavných mestách sa obávajú, že zblíženie Ukrajiny s alianciou by mohlo vystupňovať konfrontáciu Západu s Moskvou“.
Podľa zdrojov denníka Ukrajina presviedča ministrov zahraničných vecí aliancie, ktorí dnes majú summit, aby odporučili svojim lídrom pozvať Ukrajinu do aliancie.
Niektorí ukrajinskí predstavitelia zároveň uznávajú, že alternatívou k NATO by bolo, keby spojenci poskytli Ukrajine vojenskú podporu, ktorú bude v nasledujúcich rokoch potrebovať, aby bola schopná zadržiavať Rusko.
Konkrétne jeden z predstaviteľov anonymne uviedol, že Ukrajina potrebuje na rok 2025 vojenskú pomoc vo výške približne 126 miliárd eur, „aby vykompenzovala prudko rastúce vojenské výdavky Ruska“.
Samotní západní predstavitelia už viac ako 18 mesiacov diskutujú o možnosti uzavretia určitej dohody o vzorci „bezpečnosť za územie“. Trumpovo zvolenie tieto procesy len zintenzívnilo. V Zelenského tíme je „určitá nervozita“, ale zdá sa, že ukrajinskí predstavitelia „sa vyrovnávajú s potrebou prispôsobiť sa Trumpovmu tímu, ktorý sa zameriava na ukončenie vojny“.
09:05 – Zdá sa, že Rusi vytlačili AFU za hranice v Gluškovskom okrese Kurskej oblasti Ruskej federácie.
Od polovice septembra až do včerajška sa tam na mape Deep State zobrazovala sivá zóna (t. j. územie nebolo nikým kontrolované), postupne sa zmenšovala a dnes úplne zmizla.
08:30 – Ukrajina nebude súhlasiť so žiadnymi inými alternatívnymi bezpečnostnými zárukami ako s plným členstvom v NATO, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí pri príležitosti 30. výročia podpísania Budapeštianskeho memoranda, ktoré bolo distribuované na ministerskom stretnutí krajín NATO.
„Sme presvedčení, že jedinou skutočnou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu, ako aj odstrašujúcim prostriedkom proti ďalšej ruskej agresii voči Ukrajine a iným štátom, je len plné členstvo Ukrajiny v NATO. Keďže máme za sebou trpkú skúsenosť s Budapeštianskym memorandom, nebudeme súhlasiť so žiadnymi alternatívami, náhradami alebo substitútmi plného členstva Ukrajiny v NATO,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Ukrajina vyzýva USA a Spojené kráľovstvo, ktoré podpísali Budapeštianske memorandum, Francúzsko a Čínu, ktoré k nemu pristúpili, ako aj všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, aby ju pozvali do Aliancie.
08:00 – Americká administratíva zavedie nové sankcie proti Rusku ešte pred svojou januárovou rezignáciou, uviedol prezidentov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
07:30 – Ukrajina pozve Rusko na druhý „mierový summit“, uviedol Zelenskyj v rozhovore pre Kyodo News.
07:00 – Ukrajinské ozbrojené sily dostali rozkaz, aby sa v Kurskej oblasti zdržali až do Trumpovej inaugurácie, informovala BBC.
„Vyčerpaní ukrajinskí vojaci v Rusku dostali rozkaz vydržať a počkať na Trumpa,“ uvádza sa v titulku článku publikácie.
BBC uvádza, že „textové správy od vojakov, ktorí tam bojujú, vykresľujú pochmúrny obraz bitky, ktorej plne nerozumejú a obávajú sa, že ju môžu prehrať“.
Podľa publikácie ukrajinskí vojaci „hovoria o drsných poveternostných podmienkach a chronickom nedostatku spánku spôsobenom neustálym bombardovaním z Ruska vrátane použitia desivých 3 000 kg plánovacích bômb. Ukrajinské jednotky ustupujú a ruské sily postupne získavajú späť územie“.
„Tento trend bude pokračovať. Je to len otázka času,“ napísal bojovník Pavlo 26. novembra BBC.
Pavel tiež opísal obrovskú únavu, nedostatočnú rotáciu a príchod jednotiek zložených prevažne z mužov v strednom veku priamo z iných frontov, ktorí majú málo času na odpočinok alebo ho nemajú vôbec.
„Správy, ktoré dostávame, sú takmer vždy pochmúrne a naznačujú, že problémom je motivácia. Niektorí sa pýtajú, či sa podarilo dosiahnuť jeden z pôvodných cieľov operácie – odkloniť ruských vojakov od východného frontu Ukrajiny. Hovorí sa, že teraz je rozkazom udržať tento malý kúsok ruského územia, kým koncom januára nenastúpi do Bieleho domu nový americký prezident s novou politikou,“ uvádza sa v článku.
06:30 – Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó odcestoval na rokovania do Moskvy. S ruskými predstaviteľmi diskutoval o dodávkach energie pre Maďarsko po sankciách USA a vojne na Ukrajine.
Informoval o tom samotný Szijjártó na Facebooku.
Konkrétne sa stretol s ruským vicepremiérom Alexandrom Novakom, ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a šéfmi miestnych energetických spoločností.
Počas rozhovorov s Lavrovom Szijjártó povedal, že „najmä prišiel s mierovou misiou“. Minister uviedol, že Budapešť zastáva pozíciu rokovaní o ukončení vojny a rozvíjaní spolupráce s Moskvou „vo všetkých nesankčných oblastiach“.
„Za posledných tisíc dní nebolo nebezpečenstvo eskalácie vojny na Ukrajine nikdy také vážne. Preto je potrebné ešte viac posilniť úsilie maďarskej mierovej misie,“ zdôraznil Szijjártó.
Po stretnutí s vicepremiérom Novakom šéf maďarskej diplomacie uviedol, že Rusko „je naďalej odhodlané zabezpečiť dodávky energie pre Maďarsko“ napriek sankciám USA, ktoré dostali Budapešť do „zložitej situácie“.
Dodal, že právni experti už pracujú na riešení platobných problémov, ktoré vznikli v dôsledku reštrikcií voči Gazprombank, ktorá zabezpečuje operácie spojené s dodávkami energie.
„Nie je to politická otázka ani voľba, je to vec fyzickej reality diktovanej infraštruktúrou,“ povedal Szijjártó a ubezpečil, že Budapešť nemá v úmysle upustiť od tejto spolupráce s Ruskom.
.jpg)
