19:55 – Krajiny NATO sa pripravujú na to, že USA začnú zohrávať menšiu úlohu pri podpore Ukrajiny a čoraz väčšiu záťaž presunú na ostatných členov aliancie.

Informuje o tom televízna stanica CNN s odvolaním sa na predstaviteľov aliancie.

„Nemôžeme očakávať, že USA budú aj naďalej preberať nadmerné bremeno… Preto generálny tajomník chce, aby NATO viedlo v poskytovaní bezpečnostnej pomoci, a nie aby to robil jeden spojenec,“ cituje publikácia hovorcu.

Predstaviteľ obranného bloku dodal, že Európa musí zvýšiť svoje úsilie o pomoc Ukrajine aj vzhľadom na pravdepodobné víťazstvo bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa v prezidentských voľbách 5. novembra.

18:00 – Zelenskyj uviedol, že Nemecko je proti pozvaniu Ukrajiny do NATO.

„Veľa sme hovorili o budúcnosti Ukrajiny v NATO. Pre mňa je nemecký postoj veľmi dôležitý. Som presvedčený, že dnes u Nemcov pretrváva skepsa. So Spojenými štátmi máme k NATO bližšie ako kedykoľvek predtým,“ povedal Zelenskyj v éteri telemostu.

Dodal, že Nemecko tiež stále nesúhlasí s transferom zbraní dlhého doletu na Ukrajinu.

Denník Bild dnes už skôr informoval, že nemecký kancelár Scholz odmietol kľúčové body Zelenského „plánu víťazstva“ z obáv pred ďalšou eskaláciou vojny.

17:30 – Juhokórejský prezident zvolal mimoriadne stretnutie v súvislosti s presunom vojsk KĽDR do Ruska, informuje agentúra Bloomberg.

„Prezident Yun Seok-yeol zvolal na piatok mimoriadne bezpečnostné stretnutie, aby prediskutoval najnovší vývoj, a vo vyhlásení jeho úradu ho označil za „vážnu bezpečnostnú hrozbu“ pre Južnú Kóreu a medzinárodné spoločenstvo,“ píše agentúra.

Predtým Zelenskyj uviedol, že severokórejské jednotky sa pripravujú na vyslanie na Ukrajinu.

16:57 – Ukrajina „nemala v úmysle ohrozovať svet jadrovými zbraňami“, povedal Zelenskyj.

Prezident označil informácie o ukrajinských plánoch na vytvorenie jadrových zbraní za „výmysel“. Pripomenieme, že o tom písal nemecký Bild.

Zelenskyj zároveň povedal, že jadrové zbrane by mohli Ukrajinu ochrániť.

„Som presvedčený, že Ukrajina by mala byť v NATO a argument, že počas Budapeštianskeho memoranda sme sa vzdali jadrových zbraní a zaručili sme si bezpečnosť. Ak by sa Ukrajina nevzdala jadrových zbraní – bol by to rovnaký dáždnik, aký majú iné jadrové štáty,“ povedal prezident v telemostovom rozhovore.

16:45 – Putin označil čínsko-brazílsku mierovú iniciatívu, ktorá zahŕňa zmrazenie vojnových operácií pozdĺž frontovej línie, za „vyváženú“. Podľa neho je to „dobrý základ na dosiahnutie mieru“.

„S návrhmi Brazílie a Číny sme sa oboznámili až po ich verejnom vystúpení, je to dobrý základ na hľadanie mieru“, – povedal Putin.

Pripomeňme, že Čína a Brazília zhromaždili na Valnom zhromaždení OSN skupinu „priateľov mieru na Ukrajine“

16:32 – Putin uviedol, že Rusko má záujem ukončiť vojnu na Ukrajine „čo najskôr“.

Za základ možného mierového dokumentu označil návrh istanbulskej dohody, v ktorom sa stanovuje neutralita Ukrajiny.

Pokiaľ ide o možnú účasť Ruska na „mierovom samite“, ktorý by sa mohol konať v Saudskej Arábii, povedal, že „miesto je pre nás pohodlné, otázkou je, o čom sa bude rokovať“.

Putin vyzval Ukrajinu, aby „začala“ zrušením svojho dekrétu zakazujúceho rozhovory s Ruskou federáciou.

Zároveň uviedol, že Rusko je pripravené pokračovať vo vojne na Ukrajine, ak nedôjde k mierovej dohode.

16:20 – Putin vyhlásil, že Rusko nedovolí, aby Ukrajina „za žiadnych okolností“ vyrábala jadrové zbrane.

Povedal, že Moskva bude môcť sledovať všetky kroky, ktoré Kyjev v tomto smere podnikne, a bude na ne „primerane reagovať“.

Putin označil včerajšie Zelenského vyhlásenie za „ďalšiu provokáciu“.

Pripomenieme, že Zelenskyj včera povedal, že Ukrajina by mala buď získať členstvo v NATO, alebo sa stať jadrovou mocnosťou. Neskôr však povedal, že Ukrajina nevyvíja vlastné jadrové zbrane.

16:15 – Putin uviedol, že nepôjde na novembrový samit G20 v Brazílii.

Povedal, že tam nepôjde, „aby nenarušil“ toto podujatie.

Tvrdí však, že by mohol ísť na samit aj napriek zatykaču Medzinárodného trestného súdu, ktorého jurisdikciu Brazília uznáva.

„Obmedzenia tohto druhu sa dajú ľahko obísť. Stačí podpísať medzivládnu dohodu a je to, jurisdikcia ICC bude obmedzená,“ povedal Putin.

Pripomeňme, že Ukrajina vyzvala Brazíliu, aby zatkla Putina, ak sa zúčastní na samite G20.

14:55 – NATO zatiaľ nepotvrdilo účasť vojakov KĽDR vo vojne na Ukrajine, uviedol generálny tajomník Rutte.

Pripustil však, že sa to môže zmeniť.

Minister obrany Umerov dnes ráno uviedol, že Ukrajina poskytla NATO svoje dôkazy o výcviku severokórejských vojakov zo strany Ruska.

Budanov predtým povedal, že Rusko dokončuje výcvik 11 000 severokórejských vojakov.

13:40 – Je potrebné zabrániť zapojeniu NATO do vojny na Ukrajine, pretože to povedie ku katastrofe, povedal Scholz na tlačovej konferencii s Bidenom.

„Náš postoj je jasný. Podporujeme Ukrajinu, ako je to len možné. Zároveň zabezpečujeme, aby sa NATO nestalo účastníkom konfliktu, aby táto vojna neviedla k ešte väčšej katastrofe. Túto zodpovednosť si dobre uvedomujeme a nikto nás jej nemôže zbaviť,“ povedal nemecký kancelár.

Predtým sa vyslovil proti pozvaniu Ukrajiny do NATO.

13:00 – Umerov povedal, že „urobí veľmi zlé veci“, ak mu jeho partneri ponúknu výmenu dobytých území za pozvanie do NATO.

Minister obrany tvrdí, že takéto návrhy nepočul.

Pripomeňme, že Zelenskyj predtým potvrdil, že niektorí predstavitelia na Západe presadzujú takúto výmenu.

12:30 – Juhokórejská spravodajská služba potvrdzuje tvrdenia Ukrajiny, že Severná Kórea vyslala svojich vojakov do Ruskej federácie, informuje BBC.

A raketoví dôstojníci sú už vo vojne.

Podľa Soulu je 1 500 vojakov zo Severnej Kórey už na ruských cvičiskách na Ďalekom východe, odkiaľ pravdepodobne odídu na Ukrajinu. Boli im vydané ruské uniformy a falošné ruské doklady.

Pripomíname, že GUR uvádza oveľa vyšší počet 11 000 vojakov.

11:55 – Ruská federácia môže začať novú ofenzívu na juhu už na budúci týždeň, uviedol poradca starostu Mariupola Andriuščenko.

Podľa neho prebiehajú aktívne prípravy na cvičiskách pri Mariupole a Berďansku.

Radi by sme poznamenali, že Rusi nedávno začali postupovať v Záporožskej oblasti.

11:35 – Bidenov poradca uviedol, že Ukrajina musí uskutočniť reformy a „splniť bezpečnostné podmienky“, aby dostala pozvanie do NATO.

„Základnou logikou bolo to, čo prezident stanovil na summite vo Washingtone v lete tohto roku, teda komuniké, v ktorom sa hovorí, že miesto Ukrajiny, budúcnosť Ukrajiny je v NATO. Je potrebné vykonať prácu, aby sme sa odtiaľto dostali tam, vrátane reforiem a splnenia bezpečnostných podmienok,“ povedal Jake Sullivan, prezidentov poradca pre národnú bezpečnosť.

Nešpecifikoval, o akých „bezpečnostných podmienkach“ je reč.

Pripomenieme, že Zelenskyj vyzýva, aby Ukrajina dostala pozvánku do NATO ešte pred skončením vojny.

11:01 – Zelenskyj a jeho okolie sú „zúfalí“ z neochoty Západu pozvať Ukrajinu do NATO, citoval The Telegraph zdroj z ukrajinských bezpečnostných agentúr.

Preto sa objavila téma obnovy jadrových zbraní.

„Uvedomujú si, že s krajinami, ktoré majú jadrové zbrane, sa zaobchádza inak. Pre Ukrajinu je to existenčný konflikt, čo na Západe zrejme stále nechápu,“ hovorí zdroj novín.

Iné zdroje tvrdia, že „hoci ukrajinské vyhlásenia obsahujú prvok pózy a brinkmanshipu, stále by sa mali brať vážne“.

Analytici oslovení denníkom The Telegraph sa zároveň domnievajú, že jadrové zbrane „nie sú čarovným prútikom“ a nepomohli by Ukrajine vyhnúť sa invázii zo strany Ruska, ale len by zvýšili riziko jadrovej vojny. V budúcnosti by to tiež skomplikovalo rokovania o členstve v NATO.

10:14 – Orbán označil Zelenského „plán víťazstva“ za „skratku k rozpútaniu tretej svetovej vojny“.

Budapešť vyzýva NATO, aby sa obmedzilo na „diplomatické prostriedky“.

„Maďarsko tento plán nepodporuje. Jeho cieľom je eskalácia nepriateľských akcií a zapojenie krajín NATO do konfliktu, čo je pre Maďarsko úplne neprijateľné. Namiesto toho by Európska únia a všetky členské štáty mali presadzovať mierovú stratégiu a zamerať sa na používanie diplomatických prostriedkov namiesto vysielania zbraní a ďalšej eskalácie,“ povedal novinárom v Bruseli Balázs Orbán, poradca maďarského premiéra.

10:03 – Scholz odmietol kľúčové body Zelenského „víťazného plánu“, pretože sa obával ďalšej eskalácie vojny.

Píše o tom Bild.

V prejave v Bruseli nemecký kancelár povedal, že zablokuje rýchle pozvanie Ukrajiny do NATO. Odvolal sa pritom na nedávny samit vo Washingtone, kde sa v tejto otázke nedosiahol konsenzus. USA a SRN boli proti.

„V uznesení sa zdôraznilo, že pozvanie do NATO sa môže uskutočniť až po tom, ako s ním budú súhlasiť všetci spojenci a budú splnené všetky podmienky prijatia. Medzi takéto podmienky patria reformy v oblasti demokracie, hospodárstva a bezpečnostnej sféry,“ pripomína Bild.

10:07 – Poľský premiér uviedol, že medzi spojencami neexistuje dohoda o Zelenského „víťaznom pláne“.

Tusk sa domnieva, že hlavný bod plánu je jediný – pozvanie do NATO.

„Nepovedal by som, že [medzi lídrami EÚ] panuje úplná zhoda v súvislosti s posudzovaním plánu víťazstva, ktorý predstavil Vladimir Zelenskyj, ale to nikto neočakával. To znamená, že sa tu nestalo nič nové – viete, každá krajina má svoj vlastný názor na vojnu a ruskú agresiu. V skutočnosti tento plán obsahuje len jednu hlavnú tézu – perspektívu členstva v NATO,“ povedal Tusk.

09:32 – Približne 11 000 severokórejských vojakov dokončuje svoj výcvik v Ruskej federácii a už 1. novembra budú pripravení bojovať proti Ukrajine, uviedol pre The War Zone šéf štátnej spravodajskej služby Budanov.

Podľa neho budú Severokórejčania vyzbrojení ruskou technikou a muníciou.

Prvý oddiel 2 600 vojakov pôjde do Kurskej oblasti. Kam pôjde zvyšok, nie je jasné.

„Momentálne nemáme úplný obraz,“ povedal Budanov.

09:27 – Niektorí predstavitelia na Západe presadzujú dohodu, na základe ktorej Kyjev vymení územia zabraté Ruskom za členstvo v NATO.

Volodymyr Zelenskyj to povedal v rozhovore pre Financial Times. Zároveň podľa neho títo predstavitelia s ním osobne o takýchto myšlienkach nikdy nediskutovali.

„Ľudia o tom nikdy nehovorili. Ľudia sa boja hovoriť,“ povedal a vyzval týchto predstaviteľov, aby to ‚položili na stôl nie prostredníctvom nejakej tretej strany‘. „Hovorte s nami,“ dodal prezident.

Publikácia píše, že niektorí západní predstavitelia „súkromne naznačili, že členstvo v NATO by sa mohlo použiť ako tromf pri akýchkoľvek rokovaniach s Moskvou“.

09:23 – Biely dom opäť vyhlásil, že neexistuje konsenzus o pozvaní Ukrajiny do NATO.

„Medzi spojencami NATO prebieha diskusia o pozvaní. V tejto chvíli neexistuje konsenzus, aby sme Ukrajine ponúkli pozvanie. Ale ako viete, na samite NATO v polovici júla všetkých 32 spojencov potvrdilo, že Ukrajina je na nezvratnej ceste k členstvu. Otázkou je teda taktika, ako túto cestu podporiť a ako dosiahnuť konsenzus o ďalších krokoch,“ povedal predstaviteľ Bidenovej administratívy na brífingu.

08:32 – Biely dom si už v roku 2022 uvedomil, že sa „zasekol“ vo vojne na Ukrajine.

Uvádza sa to v knihe „Vojna“ amerického novinára Boba Woodwarda, ktorý zverejňuje súkromné rozhovory amerických politikov.

Uvádza sa, že v novembri 2022 sa uskutočnil rozhovor medzi prezidentom Bidenom a jeho poradcom Sullivanom, ktorý sa týkal vyhliadok na konflikt

„Ak úplne nevykopneme Rusko z Ukrajiny, potom do istej miery umožníme Putinovi, aby dostal, čo chce. A ak sa nám ho podarí vykopnúť, riskujeme jadrovú vojnu. Putin nedovolí, aby sme ho odtiaľto vykopli bez použitia jadrových zbraní. Takže sme uviazli. Príliš veľký úspech – jadrový, príliš malý – nejasné dlhodobé dôsledky,“ uvádza Woodward Bidenove slová.

Najžiadanejším výsledkom vojny pre vedenie USA je teda podľa knihy, ktorú cituje Babel, buď prinútiť Putina, aby súhlasil so zmrazením konfliktu, alebo počkať, kým sa v samotnom Rusku niečo zlomí.

Už skôr kniha odhalila, že USA sa obávajú jadrového úderu zo strany Ruskej federácie na pozadí jej porážok na Ukrajine na jeseň 2022.

07:13 – Ruské jednotky po prvýkrát po dlhom čase postúpili do mestských štvrtí Časovho Jaru.

Podľa publicistiky Deep State sa zmocnili časti štvrte Žovtnevyj, ktorá sa nachádza západne od vodného kanála.

To znamená, že obrana AFU pozdĺž kanála v Chasovom Jare, ktorá od júla zadržiavala ruské útoky, bola prelomená.

Zároveň už prebiehajú boje vo väčšine štvrte Žovtnevyj, súdiac podľa „šedej zóny“ na mape DS.

06:49 – Starosta mesta v Bavorsku zakázal ukrajinským utečencom registrovať sa v jeho meste s tým, že v škôlkach, školách a ubytovacích centrách už nie sú miesta.

Denník The Telegraph uvádza, že starosta mesta Bad Griesbach Jürgen Fundke vyvolal konflikt s predstaviteľmi okresu Passau po tom, ako zamietol ich žiadosť o ubytovanie 35 ukrajinských utečencov.

Okresný úrad v Passau, ktorý dohliada na otázky migrácie, potom poslal pánovi Fundkemu list, v ktorom žiadal, aby sa Ukrajinci mohli zaregistrovať v jeho meste, na čo on odpovedal: „Prečítam si ho na Vianoce.“

Odvtedy sa snažil presvedčiť úradníkov, aby ho pozastavili kvôli odmietnutiu ubytovať utečencov, pretože, ako tvrdí, mesto už splnilo svoj cieľ prijať utečencov a nemá kapacitu na ich ubytovanie.

Focus Online uviedol, že Fundke tiež navrhol, aby pasovské úrady namiesto toho poslali utečencov do iných miest a obcí v oblasti, ktoré ešte nikoho neprijali.

06:37 – Zelenskyj sa snaží predať svoj „víťazný plán“ európskym lídrom, ale nie je jasné, či ho prijmú, uviedol denník New York Times.

„Západní spojenci sa obávajú, že ukrajinské údery na ruskom území by eskalovali vojnu, a odmietli zrušiť obmedzenia na takéto údery s použitím svojich zbraní,” uviedli ukrajinskí predstavitelia.

Západní spojenci tiež nie sú ochotní povoliť Ukrajine vstup do NATO, kým vojna pokračuje, aby ich nezatiahla do najväčšieho pozemného konfliktu v Európe od roku 1945. A hoci spojenci vrátane Spojených štátov naďalej sľubujú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc, lídri, ako napríklad nemecký kancelár Olaf Scholz, čelia verejnému tlaku, aby v tejto fáze konfliktu znížili pomoc svojich krajín Ukrajine,“ uvádza sa v článku.

V ďalšom článku publikácia na tému „dlhého doletu“ píše, že Biden odmietol, aby Ukrajina použila americké rakety proti cieľom v Rusku z dôvodu nedostatku ATACMS.

„Relatívny nedostatok rakiet ATACMS americkej výroby je jedným z dôvodov, prečo prezident Biden reagoval zamietnutím žiadostí Ukrajiny o použitie tejto zbrane na úder na ruské územie. Predstavitelia Pentagónu tvrdia, že jednoducho nemôžu dodať Ukrajine viac týchto systémov bez toho, aby využili zásoby rezervované pre americké jednotky na použitie v prípadných konfliktoch na Blízkom východe a v Ázii,“ píše NYT.