To najdôležitejšie z Ukrajiny

Kyjev 5. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Russian Defense Ministry Press Service via AP)

Aktualizované 5. októbra 8:59

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej strany, ako aj ďalších zahraničných médií

8:40 – Ruské sily protivzdušnej obrany v noci zničili a zachytili 10 ukrajinských bezpilotných lietadiel.

8:30 – Zelenskyj sa počas prvých dní vojny skrýval v bunkri a západní predstavitelia sa k nemu len ťažko dostávali.

Uviedol to bývalý generálny tajomník NATO Stoltenberg v rozhovore pre Financial Times.

„Keď sa Zelenskyj pred ruskou inváziou ukryl v bunkri a unikol ruským atentátnikom, Stoltenberg s ním nemohol dva dni hovoriť. Keď sa konečne rozprávali, ‘tento telefonát bol dosť komplikovaný’,“ uvádza sa v článku, ktorý cituje bývalého generálneho tajomníka.

Rozhovor pozostával zo Zelenského požiadaviek na zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.

„Väčšina rozhovoru sa týkala bezletovej zóny. Chcel bezletovú zónu. A ja som mu nemohol poskytnúť bezletovú zónu,“ uviedol Stoltenberg.

8:15 – Viac informácií o vyhlásení bývalého generálneho tajomníka NATO Stoltenberga, ktorý opäť vyzval na ukončenie vojny na frontovej línii a prijatie do Aliancie len Kyjevom kontrolovanej časti Ukrajiny.

V rozhovore pre denník Financial Times uviedol, že po voľbách v USA nastane „nový impulz“ v otázke Ukrajiny.

„To môže zahŕňať spôsoby, ako sa pokúsiť dosiahnuť pohyb na bojisku v kombinácii s pohybom za rokovacím stolom. Ukrajina sa stále musí rozhodnúť [kedy bude rokovať]. Musíme však vytvoriť podmienky, ktoré im umožnia sadnúť si s Rusmi a získať niečo prijateľné… niečo, kde prežijú ako nezávislý národ,“ povedal bývalý tajomník NATO.

V tejto súvislosti ponúkol analógiu s Fínskom, ktoré sa v roku 1939 dostalo do vojny so ZSSR. Táto vojna „sa skončila tým, že sa vzdali 10 % svojho územia. Majú však bezpečné hranice.“

FT poukazuje na to, že Fínsko sa neskôr na dlhé desaťročia stalo neutrálnou krajinou. Na druhej strane Ukrajina požaduje členstvo v NATO.

Stoltenberg sa domnieva, že členstvo je možné, „ak existuje línia, ktorá nemusí byť nevyhnutne medzinárodne uznanou hranicou“.

„Opäť je vždy veľmi nebezpečné porovnávať, pretože žiadna paralela nie je stopercentne pravdivá, ale Spojené štáty majú bezpečnostné záruky pre Japonsko. Tie sa však nevzťahujú na Kurily, ktoré Japonsko považuje za japonské územie kontrolované Ruskom,“ hovorí.

„Západné Nemecko vnímalo východné Nemecko ako súčasť väčšieho Nemecka. Vo východnom Berlíne nemali veľvyslanectvo. Ale NATO, samozrejme, chránilo len západné Nemecko,“ dodáva bývalý generálny tajomník.

„Keď je vôľa, existujú spôsoby, ako nájsť riešenie. Potrebujete však hranicu, ktorá určí, kde funguje článok 5, a Ukrajina musí kontrolovať celé územie až po túto hranicu,“ uzavrel Stoltenberg.

7:20 – Jens Stoltenberg vyzval Kyjev, aby nasledoval príklad Fínska, ktoré sa po vojne so Sovietskym zväzom vzdalo 10 % svojho územia.

V rozhovore pre Financial Times bývalý generálny tajomník NATO uviedol, že v takom prípade by Ukrajina mohla zostať nezávislým štátom.

6:30 – Ukrajinský expert uviedol, že rok 2024 je vrcholom formovania bojových kapacít Ruska.

Podľa vedúceho ukrajinského Centra pre bezpečnosť a spoluprácu Serhija Kuzana Ruská federácia pripravovala hlavnú útočnú kampaň práve na leto 2024.

„Podľa všeobecných odhadov, vrátane ekonomickej situácie v Rusku, práve rok 2024 môže byť pre nás v tejto vojne najťažším,“ domnieva sa.