To najdôležitejšie z Ukrajiny: Trpezlivosť medzinárodných veriteľov Ukrajiny “začína dochádzať”

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej strany, ako aj ďalších zahraničných médií

05. 05. 2024 | Zo zahraničia | 7 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke z dronu, ktorú získala americká agentúra Associated Press, zničená obec Oèeretyne, ktorá je cieľom ostreľovania ruskej armády v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny

Kyjev 5. mája 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Kherson/Green)

Aktualizované 5. mája 2024

▶ ❚❚ ↻

18:24 – Pápež František bol pozvaný na samit o Ukrajine vo Švajčiarsku. Zatiaľ však nie je známe, či sa na samite zúčastní.

Hostiteľka samitu, švajčiarska prezidentka Viola Amherdová, o pozvaní povedala:

„S pápežom som mala zaujímavý rozhovor v srdečnej atmosfére. Hovorili sme najmä o vojne na Ukrajine a ďalších horúcich miestach vo svete,“ povedala.

Na otázku, či pápež dal svoj súhlas, odpovedala: „Pozvali sme Svätú stolicu. Vatikán sa k mierovej konferencii stavia veľmi pozitívne.“

17:29 – Bývalý predstaviteľ Pentagónu a vojenský expert Stephen Bryen vo svojom článku pre Asian Time tvrdí, že Francúzsko tajne vyslalo svoju armádu na Ukrajinu.

Má na mysli vojakov Cudzineckej légie z 3. francúzskeho pešieho pluku, ktorí boli podľa jeho slov umiestnení v Slovjansku na podporu 54. brigády AFU.

Táto skupina má približne 100 mužov, ktorí sa venujú delostrelectvu a pozorovaniu. Celkovo sa na Ukrajinu plánuje vyslať približne 1 500 legionárov.

Brian neobjasňuje, kto je zdrojom týchto informácií. Stojí však za zmienku, že v tomto prípade takmer úplne opakuje podobné fámy o Francúzoch v Slavjansku, ktoré kolovali v ruskej vojenskej verejnosti začiatkom apríla.

Oficiálne však prítomnosť Francúzov v Donbase nepotvrdila ani jedna strana.

14:19 – To hlavné z brífingu ruského ministerstva obrany:

– Ruské ozbrojené sily v priebehu dňa zničili sklad raketových zbraní západnej výroby v Odese, ako aj sklad paliva a dielne na výrobu raketového paliva;

– Ruské sily protivzdušnej obrany zostrelili 20 ukrajinských bezpilotných lietadiel a dve navádzané bomby Hammer;

– Skupina ruských ozbrojených síl Západ zlepšila svoju frontovú líniu a odrazila šesť útokov ukrajinských ozbrojených síl;

– Zoskupenie Dnepr zasiahlo tri sústredenia vojsk brigády AFU a odrazilo jeden protiútok;

– zoskupenie Vostok obsadilo výhodnejšie pozície, pričom straty AFU dosiahli 135 vojakov;

– Južné zoskupenie ruských ozbrojených síl zaujalo výhodnejšie pozície, pričom straty AFU dosiahli až 290 vojakov.

10:41 – Rusko pripravuje sabotáže v Európe, uviedol denník Financial Times s odvolaním sa na zistenia spravodajských služieb troch nemenovaných krajín.

Podľa britského denníka vlády EÚ už takéto varovania dostali.

Rusko “naberá kurz permanentného konfliktu so Západom” a “už začalo aktívnejšie pripravovať tajné bombové útoky, podpaľačské útoky a poškodzovanie infraštruktúry na európskom území”.

Vysokopostavený európsky vládny predstaviteľ uviedol, že prostredníctvom bezpečnostných služieb NATO sa šírili informácie o “jasných a presvedčivých ruských akciách, koordinovaných a rozsiahlych”.

Predstaviteľ spravodajských služieb uviedol, že stupňovanie aktivít odráža snahu Ruska vyvíjať maximálny tlak “na všetkých frontoch”.

10:25 – Macron opäť povedal, že jeho slová o vstupe vojsk na Ukrajinu boli pokusom o vytvorenie “strategickej nejednoznačnosti” pre Rusko.

“Strategická nejednoznačnosť spočíva v tom, že nebudeme uvádzať príliš veľa konkrétností (o tom, či budú vojská nasadené – pozn. red.). Rusko ako strategická mocnosť nám už neposkytuje žiadnu transparentnosť (o svojich plánoch – pozn. red.),” vysvetlil francúzsky prezident.

Podľa neho je “slabosťou” načrtnúť v tomto konflikte rámec, ktorý ničí “odstrašujúci potenciál”.

“Ak Rusko zvíťazí, v nasledujúcej sekunde už nebude existovať žiadna bezpečnosť v Rumunsku, Poľsku, Litve ani v našej krajine. Schopnosti a dosah ruských balistických rakiet nás všetkých obnažujú,” dodal Macron v rozhovore pre La Tribune.

10:19 – Ak Ukrajina neobnoví splácanie dlhu zahraničným veriteľom, môže do jesene zlyhať, uviedol denník Wall Street Journal.

Hovoríme o dohode, ktorú ponúkli zahraničné investičné fondy – aby Ukrajina obnovila platenie úrokov zo svojich dlhov výmenou za odpísanie časti svojho dlhopisového dlhu (ide o 20 mld. dolárov).

Ak sa dohoda neuzavrie, Ukrajina môže zlyhať – keďže v auguste vypršia prázdniny na obsluhu dlhu, ktoré zaviedli zahraničné fondy po úplnom napadnutí Ruska.

Americké orgány a ďalšie západné krajiny sú zároveň znepokojené požiadavkami veriteľov. Obávajú sa, že peniaze pridelené Ukrajine ako pomoc budú použité na zaplatenie úrokov, uviedol WSJ. Samotné tieto krajiny poskytli Kyjevu úverové prázdniny do roku 2027.

09:49 – Na stretnutí Macrona a Si Ťin-pchinga, ktoré sa uskutoční vo Francúzsku, sa bude diskutovať o “olympijskom prímerí” na Ukrajine.

Francúzsky prezident to povedal v rozhovore pre denník La Tribune.

“Olympijské prímerie by malo slúžiť ako odkaz svetu. Je to jedna z tém, o ktorých budem v pondelok a utorok rokovať s čínskym prezidentom,” povedal Macron.

“Budeme sa snažiť dosiahnuť ho pre všetky vojnové oblasti,” dodal francúzsky prezident a na spresňujúcu otázku, či sa to týka aj Ukrajiny, odpovedal kladne.

09:22 – Zahraniční veritelia tlačia na Ukrajinu, aby po dlhej prestávke obnovila splácanie dlhu, uviedol denník Wall Street Journal.

Ide o ukrajinských držiteľov dlhopisov vrátane investičných spoločností BlackRock a Pimco. Podľa zdrojov vytvárajú komisiu a najímajú konzultantov na rokovania o obnovení platieb, ktoré boli pozastavené od začiatku vojny na Ukrajine.

Trpezlivosť medzinárodných veriteľov Ukrajiny “začína dochádzať”, uvádza sa v publikácii.

Chcú, aby ukrajinské orgány podpísali dohodu, na základe ktorej by začali opäť platiť úroky z úverov – výmenou za odpísanie “značnej časti” dlhu.

Takýto návrh už vraj ukrajinským orgánom odznel.

08:24 – Ukrajina sa bude snažiť začať novú protiofenzívu v roku 2025. Tento názor vyjadril Bidenov poradca Jake Sullivan na FT Weekend vo Washingtone.

Sullivan povedal, že stále očakáva “ruskú ofenzívu v nasledujúcom období”. Uviedol však, že s novou pomocou Washingtonu bude mať Kyjev možnosť “udržať frontovú líniu” a “zabezpečiť, aby Ukrajina dokázala odolať ruskému útoku” počas roka 2024.

Poradca uviedol, že Ukrajina má v úmysle “na budúci rok postúpiť vpred a získať späť územie, ktoré jej Rusi vzali”.

Denník Financial Times poukazuje na to, že ide o “zatiaľ najjasnejšie vyhlásenie o tom, ako Biely dom vidí vývoj konfliktu v prípade, že prezident Joe Biden vyhrá novembrové voľby”.

Publikácia však uvádza poznámku, že Trumpov nástup k moci by mohol znamenať pokusy o “rýchle ukončenie konfliktu a snahu o rokovanie o urovnaní”.

FT tiež pripomína, že akákoľvek nová ukrajinská ofenzíva v roku 2025 bude závisieť od zvýšeného financovania zo strany Kongresu, ktorý súčasnú pomoc schvaľuje s veľkými ťažkosťami a oneskorením.

07:00 – Kyjev môže požiadať o vyslanie európskych jednotiek na Ukrajinu, ak nebude mať dostatok vlastných síl.

Uviedol to poslanec Oleksij Hončarenko vo vysielaní francúzskej televízie LCI.

“Ak nám situácia na fronte ukáže, že Ukrajina nedokáže zastaviť Putina sama, bez európskej vojenskej podpory a jednotiek, áno, myslím si, že je absolútne možné, že môžeme požiadať,” – povedal.

06:30 – Pokiaľ ide o postoj Poľska k vyslaniu vojsk na Ukrajinu.

Minister zahraničných vecí Sikorski sa vyhol odpovedi na túto otázku.

Predtým však bol konkrétnejší námestník poľského ministra obrany Pawel Zalewski.

Povedal, že Varšava reagovala odmietnutím na návrh Francúzska vyslať na Ukrajinu vojakov.

Podľa Zalewského diskutoval s francúzskym ministrom obrany Sebastienom Lecornuom o vyhlásení prezidenta Emmanuela Macrona, že “Paríž urobí všetko pre to, aby Moskva ‘nevyhrala vojnu'”.

“Lecornu nehovoril o tom, že by sa vojaci krajín NATO vrhali na front, ale o tom, že vojaci krajín NATO budú môcť podporovať ukrajinských vojakov v tyle,” povedal Zalewski 30. apríla v poľskej televízii.

Podľa neho však Varšava odmietla aj túto možnosť. Ako povedal námestník ministra, Poľsko by mohlo urobiť oveľa viac tým, že by na Ukrajinu poslalo zbrane, muníciu, vybavenie a vycvičilo ukrajinských vojakov, čo sa v krajine aj deje.

“Pritom o vyslaní poľských vojakov nemôže byť ani reči, a to je zrejmé,” povedal Zalewski.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Slovenské firmy majú záujem o potenciál Kirgizska. Zhodnotil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Rastislav Chovanec po štvrtkovom (16. 1.) stretnutí s veľvyslancom Kirgizskej republiky pre SR so sídlom vo Viedni Tolendym Makeyevom. Informoval o tom tlačový odbor MZVEZ.