Slovenské firmy majú záujem o potenciál Kirgizska. Zhodnotil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Rastislav Chovanec po štvrtkovom (16. 1.) stretnutí s veľvyslancom Kirgizskej republiky pre SR so sídlom vo Viedni Tolendym Makeyevom. Informoval o tom tlačový odbor MZVEZ.
20:23
Najvyšší súd Spojených štátov nezablokoval zákon, ktorý zakazuje TikTok v krajine, ak ho jeho čínsky vlastník ByteDance nepredá. To znamená, že populárna aplikácia na zdieľanie krátkych videí by v USA mohla skončiť už v nedeľu (19. 1.). Informuje o tom správa CNBC.
20:21
Bývalá fínska premiérka Sanna Marinová si v piatok zabezpečila súdny príkaz, ktorý 36-ročnému mužovi zakazuje kontaktovať ju, sledovať ju alebo ju pozorovať počas obdobia jedného roka. Informuje o tom tlačová agentúra DPA.
Sociálna demokratka Marinová (39) vykonávala premiérsky úrad v rokoch 2019 až 2023 a v určitých obdobiach bola najmladšou predsedníčkou vlády na svete.
20:12
Americký prezident Joe Biden v piatok zmiernil tresty takmer 2500 ľuďom odsúdeným za nenásilné drogové trestné činy. Biely dom to označil za najväčší jednodňový akt milosti v histórii Spojených štátov a dodal, že za svoje funkčné obdobie Biden zmiernil tresty a udelil milosť viac osobám než akýkoľvek americký prezident pred ním. Informujú o tom správy agentúr Reuters a AFP a webu spravodajskej televízie CNN.
20:11
Inaugurácia staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa sa pre predpokladané nízke teploty pod bodom mrazu presúva z exteriéru do rotundy budovy Kapitolu. Prezidentský pochod sa uskutoční v neďalekej športovej aréne Capitol One. V piatok večer o tom informoval Trump na svojej sociálnej sieti Truth.
Nemecký kancelár Olaf Scholz sa na budúci týždeň v stredu stretne v Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Rokovať budú dva dni po inaugurácii staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa, oznámil v piatok Berlín. Informovala o tom agentúra AFP.
Macron a Scholz si pripomenú výročie Elyzejskej zmluvy z roku 1963, ktorú podpísali západonemecký kancelár Konrad Adenauer a francúzsky prezident Charles de Gaulle.
20:00
Únik dokumentov o izraelskom útoku v Iráne: Asif Rahman, analytik CIA, ktorý pracoval na veľvyslanectve USA v Kambodži, sa dnes na súde priznal k dvom prípadom poskytnutia citlivých informácií o národnej bezpečnosti.
Rahman sa rozhodol priznať vinu po úniku dokumentov opisujúcich izraelské prípravy na útok na Irán v októbri.
Očakávaný trest: až 20 rokov väzenia.
19:53
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v piatok na tlačovej konferencii v Berlíne vyhlásil, že Európa je “pod útokom Ruska” vo forme politických vrážd, kybernetickej hrozby či sabotážnych činov a podpaľačstva. Zároveň Európu vyzval, aby sa seriózne začala zaoberať svojou vlastnou obranou. Informovala o tom agentúra DPA.
18:56
Katolícka cirkev v USA vyplatila za posledné dve desaťročia približne päť miliárd amerických dolárov v súvislosti s prípadmi sexuálneho zneužívania duchovnými. Vyplýva to zo štúdie Centra pre aplikovaný výskum v apoštoláte (CARA) pri Georgetownskej univerzite vo Washingtone, ktorá vyšla v januári 2025. Informuje o tom správa zverejnená na portáli rakúskej verejnoprávnej televízie ORF.
18:55
Pozvanie vystúpiť na inaugurácii novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa prijala disko skupina Village People, ako aj country speváčka Carrie Underwoodová. Inaugurácia sa bude konať tradične 20. januára vo Washingtone, informuje agentúra AFP.
Medzi hviezdami, ktoré verejne odmietli vystúpiť, sú Moby, Kiss, Idina Menzelová a Charlotte Churchová, dopĺňa denník The Guardian.
18:53
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok pricestoval do Libanonu na stretnutia s predstaviteľmi novej vlády vrátane prezidenta Džúzífa Awna. Macron zároveň oznámil, že Paríž bude v najbližších týždňoch hostiť medzinárodnú konferenciu o obnove Libanonu po vojne medzi proiránskym militantným hnutím Hizballáh a Izraelom. Informovali o tom správy agentúr AFP, Reuters a AP.
18:50
Výstavba nových domov v Spojených štátoch zaznamenala v poslednom mesiaci minulého roka prudký rast, ktorý niekoľkonásobne prekonal aj očakávania trhov. Naopak, počet vydaných stavebných povolení mierne klesol. Piatkové údaje amerického ministerstva obchodu zverejnil portál RTTNews.
16:14
Republikán Donald Trump sa v pondelok 20. januára po zložení prísahy oficiálne stane v poradí 47. prezidentom Spojených štátov. Do Bieleho domu, o ktorý v novembrových voľbách bojoval s viceprezidentkou Kamalou Harrisovou, sa vráti po štyroch rokoch. Informovala o tom stanica BBC a agentúra Reuters.
Slovensko patrilo v roku 2023 ku krajinám s najnižšími cenami potravín a nealkoholických nápojov v Európe. Spomedzi 27 krajín EÚ malo Slovensko druhé najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. V prípade samotných potravín bola SR treťou najlacnejšou krajinou v EÚ. Vyplýva to z dát, ktoré v piatok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Celková cenová hladina za všetky tovary a služby bola na úrovni 80,4 % priemeru EÚ, čo predstavovalo ôsmu najnižšiu úroveň spomedzi krajín EÚ.
15:34
Medzinárodný menový fond (MMF) zvýšil o desatinu percentuálneho bodu prognózu rastu globálnej ekonomiky. Rýchlejšia expanzia v USA by totiž mala vykompenzovať slabší rast v Nemecku, Francúzsku a ďalších veľkých ekonomikách. MMF aktuálne počíta v tomto aj budúcom roku s nárastom svetovej ekonomiky o 3,3 % po expanzii o 3,2 % v roku 2024.
15:33
Švédska zbrojárska spoločnosť Saab očakáva za minulý rok organický rast tržieb o vyše 23 %. Pod výsledok, ktorý prekonáva pôvodný odhad, sa podpisuje zvyšovanie geopolitického napätia a s ním spojený rast výdavkov na obranu. Informovala o tom agentúra Reuters.
15:32
Ceny ropy v piatok klesli. Zrejme však zaznamenajú štvrtý týždenný nárast po sebe, keďže nové americké sankcie na ruské energie podporili očakávania týkajúce sa narušenia dodávok. Informovala o tom agentúra Reuters.
Februárový kontrakt na americkú ropu WTI sa v piatok popoludní o 14.35 h SEČ predával so stratou 41 centrov alebo 0,52 % po 78,27 USD (76,20 eura) za barel (159 litrov).
15:31
Štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VV) predlžuje lehotu na predkladanie ponúk na obstaranie nových turbín vodnej elektrárne Gabčíkovo do 25. apríla. Cieľom je inovovať a modernizovať elektročasť a strojnotechnologickú časť ôsmich turbín. TASR o tom informoval podnik.
15:30
Svetová banka zhoršila vyhliadky rastu poľskej ekonomiky na tento aj budúci rok. Napriek tomu by sa v obidvoch rokoch mal rast poľskej ekonomiky udržať nad 3 %. Odhad rastu na tento rok je v súlade s odhadmi poľskej centrálnej banky, avšak o niečo horší, než predpokladá Európska komisia. Informovala o tom správa agentúry PAP.
15:28
Ruská opozičná aktivistka Julija Navaľná v piatok vyzvala na okamžité prepustenie troch právnikov svojho zosnulého manžela, opozičného lídra Alexeja Navaľného,ktorých ruský súd v piatok odsúdil na tri a pol až päť a pol roka väzenia. Na ich prepustenie vyzvali aj Nemecko a Británia. Informovala o tom agentúra AFP.
15:23
Nemecký kancelár Olaf Scholz v piatok povedal, že americký podnikateľ Elon Musk svojimi útokmi na európskych politických predstaviteľov a podporou krajnej pravice ohrozuje európsku demokraciu. Informuje o tom agentúra AFP.
“Podporuje krajnú pravicu naprieč Európou – v Británii, Nemecku a mnohých ďalších krajinách. To je niečo úplne neakceptovateľné, ohrozuje to demokratický rozvoj Európy,” povedal Scholz.
14:44
Izraelský bezpečnostný kabinet v piatok schválil dohodu o prímerí medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy, ktorú v stredu oznámili sprostredkovatelia v katarskej Dauhe, oznámil úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
Dohodu o prímerí ešte musí schváliť izraelská vláda, jej zasadnutie je naplánované taktiež na piatok.
Prepúšťanie rukojemníkov sa pravdepodobne začne už v nedeľu. Informuje o tom správa agentúry AFP a staníc BBC a Sky News.
14:41
Európska komisia v rámci pokračujúceho vyšetrovania v piatok požiadala sociálnu sieť X, aby poskytla ďalšie podrobnosti o fungovaní svojich algoritmov. Informovali o tom agentúry AFP a DPA, podľa ktorej sa EK dožaduje prístupu aj k interným dokumentom platformy.
Spoločnosti X, ktorú vlastní americký miliardár Elon Musk, nariadili, aby do 15. februára poskytla interné dokumenty o svojich systémoch odporúčania obsahu pre používateľov a všetkých nedávnych zmenách, ktoré v nich vykonala.
To najdôležitejšie z Ukrajiny: Ruské sily kontrolujú obec Archangelske
V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej strany, ako aj ďalších zahraničných médií
Pracovníci mestských služieb kopú bagrom v blízkosti krátera po ruskom útoku na psychiatrickú nemocnicu, ktorý poškodil telekomunikačné vedenie v meste Charkov
Kyjev 4. mája 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Andrii Marienko)
Aktualizované 4. mája 2024 o 20:17
▶❚❚↻
.
20:17 – Nástup Donalda Trumpa k moci v Spojených štátoch bude znamenať koniec globálneho Západu, píše Financial Times.
Publikácia analyzuje Trumpov rozhovor pre magazín The Time, v ktorom hovoril o svojich plánoch po prípadnom víťazstve vo voľbách a návrate do Bieleho domu.
Niektoré z jeho vyjadrení sa týkali Európy. “EÚ je voči nám tvrdá, pokiaľ ide o obchod. Nechcú naše autá, nechcú naše poľnohospodárstvo. Nechcú od nás nič. Je to jednosmerka. No a rovnako je to aj s NATO.” Správajú sa k nám veľmi zle, neplatia svoje účty,“ povedal Trump.
.
Ak v takejto situácii bude Európa budovať svoju stratégiu len v nádeji, že Trump prehrá novembrové voľby, bude to neuvážená stávka, píše FT.
Uvádza sa, že v roku 2020 vyhral Biden prezidentské voľby s náskokom niečo vyše 4 %. Za posledné tri mesiace však prieskumy ukazujú, že Trump vedie nad svojim súperom o 1,5 %. A hoci je pred nami ešte 6 mesiacov predvolebných pretekov a situácia sa môže teoreticky zmeniť akýmkoľvek smerom, ak by sa o osude kresla v Oválnej pracovni rozhodovalo dnes, ujal by sa ho Donald Trump.
Druhou stratégiou, ktorú uprednostňujú mnohí lídri amerického biznisu, je, že Trump sa vo svojom prvom funkčnom období „nesprával až tak zle“, takže život bude pokračovať bez ohľadu na výsledok volieb. Generálny riaditeľ JPMorgan Jamie Dimon nedávno povedal, že obaja kandidáti majú silné stránky a jeho spoločnosť „prežije a bude prosperovať v oboch smeroch“.
Pre Európu by však takáto stratégia bola podľa publikácie tiež neuvážená. “Rozdiel medzi rokmi 2024 a 2016, keď sa Trump naposledy stal prezidentom, je ten, že tentoraz má plán. Z európskeho pohľadu by to vyzeralo ako Pevnosť Amerika. Navyše teraz môže prilákať množstvo skutočných veriacich,” píšu autori článku.
Analytici publikácie veria, že Trump zostaví svoj tím osvedčených európskych skeptikov a zjavných eurofóbov. Niekoľkí Trumpovi priaznivci z radov európskych lídrov, akými sú Viktor Orban v Maďarsku a možno aj Georga Meloni v Taliansku, preto jeho plány s Európskou úniou pravdepodobne nezmenia.
.
Ďalšou populárnou stratégiou medzi hlavnými politickými hráčmi v Európe je „skrotiť tigra“.
Napríklad Britská labouristická strana, ktorá podľa autorov článku s väčšou pravdepodobnosťou vyhrá nasledujúce voľby, sa snaží nadviazať kontakty s kľúčovými postavami v Trumpovom okruhu. Ale Londýn už má všetky šance na dosiahnutie dohody so Spojenými štátmi za Trumpa a dokonca aj na prospech z jeho predsedníctva, keďže už nie je súčasťou EÚ. Takéto závery možno vyvodiť z dokumentu nadácie Trump Legacy Foundation Project 2025, ktorý je de facto plánom pre Trumpovo predsedníctvo. 887-stranový dokument vyčleňuje Britániu ako jedinú krajinu, s ktorou sa USA budú snažiť o rozšírenie obchodu pod vedením Trumpa.
“Žiadna z týchto taktík – strkať hlavu do piesku, spriateliť sa s Trumpom alebo ho dokonca privítať – nie je úplne spoľahlivá. Realita je taká, že druhé Trumpove funkčné obdobie by pravdepodobne znamenalo koniec Západu ako myšlienky usporiadania sveta. To by boli skvelé správy pre Putina a hrozné pre Ukrajinu, píše sa v článku.
Novinári poznamenávajú, že ak, ak Trump vyhrá, NATO už nemôže počítať s „americkým dáždnikom“, potom niektoré európske krajiny, ako napríklad Nemecko a Poľsko, môžu zvážiť možnosť vytvorenia jadrových zbraní.
.
20:00 – Zelenského nová výzva – uviedol, že si vypočul správy Syrského a Budanova o situácii na fronte. Uviedol tiež, že ukrajinské ozbrojené sily zostrelili na Donbase ruské lietadlo Su-25.
Zároveň vyzval Ukrajincov, aby boli v týchto dňoch „obzvlášť pozorní“. Je možné, že má na mysli aj pravdepodobnosť masívneho úderu, ako už predtým informovali viaceré ukrajinské vojenské blogy.
19:40 – V regióne Cherson zastrelil vojak iného vojaka za to, že natáčal ich pozície na telefón. Denník Strana sa o tom dozvedel zo zdrojov orgánov činných v trestnom konaní.
„Udalosť sa stala 2. mája. Neďaleko lesného pásma, kde sa nachádzajú pozície ukrajinskej armády, bolo vidieť muža, ktorý fotografoval polohu armády. Bol zadržaný. Pri kontrole telefónu sa zadržaný pokúsil ujsť na svojom aute. V tom jeden z vojakov, ktorí muža zadržali, vystrelil zo samopalu na auto a zranil osobu, ktorá sa snažila ujsť. Muž zomrel na následky zranení v nemocnici. Neskôr sa ukázalo, že muž, ktorý zomrel, bol tiež vojak. Motívy jeho konania sa teraz zisťujú,“ hovorí zdroj.
Zároveň dodal, že pre túto skutočnosť je začaté trestné stíhanie vo veci úkladnej vraždy.
Vojakovi, ktorý spustil paľbu, hrozí 7 až 15 rokov väzenia.
19:00 – Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski sa vyhol odpovedi na otázku, či Varšava podporuje Macronovu myšlienku vyslať vojakov na Ukrajinu.
Putin by sa mal dostať do situácie, keď nebude vedieť, čo môže od Európy očakávať Sikorsky povedal, že je správne „dostať Putina do situácie, keď si nie je istý, čo Západ urobí, namiesto toho, aby vopred poznal určité scenáre“.
.
Pri odpovedi na otázku, či Poľsko zvažuje možnosť vyslania svojich vojakov, sa vyhol aj priamej odpovedi s tým, že ministerstvo obrany neodkryje karty.
„Neodkryjeme naše karty, myslím si, že by bolo správne prinútiť prezidenta Putina, aby premýšľal o tom, čo urobíme,“ povedal minister.
Pripomeňme, že väčšina západných krajín je teraz proti vyslaniu jednotiek NATO na Ukrajinu. Vrátane toho, že veria, že priame zatiahnutie Západu do vojny proti Rusku nie je to, čo Putina desí, ale to, čo skutočne chce.
18:20 – Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny komentovalo zaradenie Zelenského na ruský zoznam hľadaných osôb.
.
Podľa ministerstva ide o „dôkaz zúfalstva ruského štátneho aparátu a propagandy, ktorá nevie, s akými ďalšími správami má prísť, aby upútala pozornosť“.
Ministerstvo tiež pripomína, že na Putina bol vydaný zatykač Medzinárodného trestného súdu.
17:40 – Ruské blogy píšu o obsadení tehelne v Krasnogorivke v Doneckej oblasti.
Je zverejnené video inštalácie ruskej vlajky nad jednou z budov. Ruský vojenský korešpondent Sladkov tvrdí, že celý podnik sa dostal pod ruskú kontrolu.
.
Ukrajina to nepotvrdila. Na verejnej mape DeepState sa územie závodu nachádza v sivej zóne.
Tehelňa je kľúčovým obranným bodom v Krasnogorivke. Zvyšok mesta je prevažne súkromný sektor.
17:00 – Podľa nového zákona, ktorý dnes na Ukrajine vstúpil do platnosti, budú ľudia s diagnostikovanou závislosťou od alkoholu a drog podliehať mobilizácii. Uviedol to výkonný riaditeľ Ukrajinskej Helsinskej únie Alexander Pavličenko.
“Osoby s rôznymi druhmi závislosti, napríklad od alkoholu, drog alebo inej závislosti, sú uznané za vhodné alebo dočasne vhodné pre nebojové formácie, ide o službu, ktorá poskytuje logistickú pomoc, dokonca aj lekársku pomoc,” povedal Pavličenko.
16:42 – Pri výbuchu v Belgorode bolo zranených päť ľudí, uviedol regionálny guvernér Vjačeslav Gladkov.
.
Všetky obete boli prevezené do nemocnice, ich životy nie sú ohrozené. Škody boli zistené v 30 súkromných bytových domoch, poškodených bolo 10 áut. Hasiči likvidujú dva požiare.
16:25 – Hlavné body z brífingu ruského ministerstva obrany:
– Ruské ozbrojené sily vykonali v priebehu týždňa 25 skupinových úderov vysoko presnými zbraňami a bezpilotnými lietadlami proti energetickým zariadeniam a vojensko-priemyselnému komplexu Ukrajiny;
– Jednotky Južnej skupiny síl pokračovali v postupe do hĺbky nepriateľskej obrany a za týždeň porazili 14 brigád ukrajinských ozbrojených síl;
– Ukrajinské ozbrojené sily prišli za týždeň v dôsledku akcií skupiny vojsk Vostok až o 745 vojakov a poľný muničný sklad;
– Ukrajinské ozbrojené sily stratili viac ako 2 325 vojenského personálu v oblasti zodpovednosti skupiny „Juh“;
.
– Ukrajinské ozbrojené sily stratili za týždeň v dôsledku akcií skupiny jednotiek Dnepr až 215 vojakov;
– Jednotky skupiny „Centrum“ do týždňa zlepšili situáciu pozdĺž frontovej línie a oslobodili Novobakhmutovku, Semjonovku, Berdychi v DĽR;
– Straty ukrajinských ozbrojených síl v Charkovskej oblasti, LĽR a DĽR, v zóne zoskupenia síl Západ dosiahli 975 vojenských osôb;
– Zoskupenie ruských jednotiek „Západ“ odrazilo 23 protiútokov ukrajinských ozbrojených síl v regióne Charkov, LĽR a DĽR;
– Ruské ozbrojené sily do týždňa zničili 2 HIMARS MLRS, 2 systémy protivzdušnej obrany S-300PT s radarom, systém protivzdušnej obrany IRIS-T, sklad paliva a vlak so západnou technikou;
– V priebehu týždňa sa 14 ukrajinských vojakov vzdalo na línii bojového dotyku;
– Letectvo a protivzdušná obrana počas týždňa zostrelili 15 rakiet ATACMS, 17 navádzaných bômb Hammer, 6 nábojov GLSDB, HIMARS a Uragan, 201 UAV;
.
– V priebehu týždňa stratili ukrajinské ozbrojené sily v oblasti zodpovednosti skupiny Center viac ako 2 405 vojakov, tank Abrams a 4 bojové vozidlá pechoty Bradley.
15:45 – Taliansko vyzýva Francúzsko, aby zastavilo „zvyšovanie napätia“ oznámením možnosti vyslania vojakov na Ukrajinu. Pre Corriere della Sera to povedal minister obrany Guido Crosetto.
„Neodsudzujem prezidenta tak spriatelenej krajiny, ako je Francúzsko, ale nechápem účel a užitočnosť týchto vyhlásení, ktoré objektívne eskalujú napätie,“ povedal minister.
Podľa jeho názoru by takéto vyhlásenia mohli „vyprovokovať ďalšiu špirálu konfliktu, z ktorej nebudú mať úžitok ani samotní Ukrajinci“.
Crosetto tiež vyzval na to, aby politici „trvali na diplomacii“. „Nesmieme nechať kameň na kameni, aby sme dosiahli prímerie: aj jeden deň bez bômb je výsledkom, pretože potom sa môže zmeniť na dva, tri alebo štyri…“ dodal minister.
.
15:00 – Dnešné ostreľovanie zo strany Ruskej federácie bolo zamerané na ukrajinskú protivzdušnú obranu. Môže znamenať prípravu masívneho útoku na energetický sektor, píše ukrajinská monitorovacia verejnosť.
„Dráha rakiet, ktoré leteli do Odeskej oblasti, viedla cez Chersonskú oblasť – potom bývalý okres Snigirevsky v Nikolajevskej oblasti – Voznesensky okres v Nikolajevskej oblasti – až do Odeskej oblasti,“ napísal známy kanál „Nikolajevskij Vanek“.
Používali sa podľa neho nízko letiace Iskandery a Kalibre.
„Očakávame ďalšie ostreľovanie v najbližších dňoch. Cieľom bude opäť energetická infraštruktúra v rôznych regiónoch krajiny s dôrazom na stredné a západné regióny,“ píše telegramový kanál.
14:15 – Ruské zdroje píšu o dobytí dediny Kotlyarovka v smere Kupjansk. Z obce je zverejnené video s ruskou vlajkou.
Ukrajina to nepotvrdila. Na mape DeepState je tretina dediny označená pod kontrolou Ruskej federácie a až polovica – v šedej zóne.
.
Kotlyarovka je orientovaná na diaľnicu, ktorá vedie do Kupjanska smerom z juhu.
Dnes už vojenské verejné stránky Ruskej federácie oznámili dobytie obce Archangeľske v smere Avdejevka.
12:09 – V dôsledku ostreľovania v ruskej obci Korovyakovka, okres Gluškovsky, región Kursk, bolo poškodených päť domácností, traktor, nákladné auto a osobné auto.
K zraneniu osôb nedošlo. V obci zaznamenali celkovo 10 výbuchov zrejme spôsobených dronmi.
.
12:05 – Cvičenie NATO Steadfast Defender naznačuje, že aliancia sa pripravuje na „potenciálny konflikt“ s Ruskom, povedala Maria Zacharovová.
12:00 – Ruské vojenské blogy tvrdia, že ukrajinské ozbrojené sily opustili dedinu Archangeľske pri Očeretíne a osada sa dostala pod kontrolu Ruskej federácie. Je zverejnené video, ktoré údajne ukazuje stiahnutie ukrajinskej armády z Archangeľska s delostreleckými útokmi na ne.
Ukrajina stratu obce nepotvrdzuje. Na mape DeepState je časť Archangeľska v sivej zóne.
11:50 – Hovorca ukrajinských južných obranných síl Pletenčuk vysvetlil, prečo Rusko zintenzívnilo svoje útoky balistickými raketami (predovšetkým Iskander-M).
„Táto platforma je mobilná, je mobilná, takže čas na jej nasadenie je krátky, sú to minúty a následne rozobratie trvá ešte menej, preto sa teraz rozhodli použiť balistiku – rýchlosť je iná a reakčný čas je kratší,“ vysvetlil Pletenčuk.
Doplňme, že nové systémy Patriot, ktoré sú schopné takéto rakety zostreliť, začnú na Ukrajinu prichádzať najskôr koncom júna.
11:30 – Spojené štáty americké nepovoľujú útoky svojimi zbraňami na ruské územie, uviedla veľvyslankyňa Bridget Brinková. Tento postoj podľa nej zostal nezmenený od začiatku totálnej vojny.
„Naša pozícia od začiatku bola taká, že neumožňujeme ani nepodporujeme používanie našich zbraní v Rusku, mimo územia Ukrajiny,“ povedala Brink počas okrúhleho stola USAID v Kyjeve, píše Radio Liberty.
Na druhej strane britský minister zahraničných vecí Cameron už skôr uviedol, že Ukrajina by mohla využiť britskú vojenskú pomoc na útok na ruské územie.
10:24 – Útok alebo obrana? Aká bude taktika Ozbrojených síl Ukrajiny v blízkej budúcnosti?
.
Na sociálnej sieti X viacerí zahraniční analytici diskutujú o tom, čo môže a čo nemôže ukrajinská armáda v blízkej budúcnosti robiť. Analýza a úvahy sú založené na údajoch od veľkých inštitúcií, ako je Inštitút pre štúdium vojny (ISW), a od mnohých analytikov.
Hlavné body štúdie:
– Ukrajina očakáva stabilizáciu frontovej línie do konca roka. Nie je jasné, na čom sú tieto závery založené. Zrejme hovoríme o urýchlení mobilizácie a prijímaní zahraničnej pomoci.
– Ukrajinské ozbrojené sily by sa mali zdržať pokusov o spustenie protiofenzívy bezprostredne po stabilizácii situácie koncom roka alebo v blízkej budúcnosti.
– Ukrajina bude mať schopnosť vykonávať obmedzené útoky v oblastiach, kde ruské ozbrojené sily dosiahli úspech, ale bez schopnosti presadiť sa. V skutočnosti hovoríme o vykonávaní jednorazových útokov, ktoré každý pozná ako „útoky na mäso“. Na čo sú potrebné, nie je špecifikované.
– Odporúča sa, aby sa ukrajinské ozbrojené sily zdržali plánovania akýchkoľvek veľkých útočných operácií do leta 2025 alebo neskôr.
– Jednou z najvýznamnejších chýb Ukrajiny v tejto vojne bolo unáhlené spustenie protiofenzívy v lete 2023 pod vonkajším tlakom a bez náležitej prípravy.
V analýze perspektív ukrajinskej armády absentuje téma strát ukrajinských ozbrojených síl a problémov s nasadením moderných obrnených vozidiel USA resp. NATO na bojisku, ako aj ďalšie dôležité problémy. Hoci od nej do značnej miery závisí schopnosť ukrajinskej armády vykonávať akékoľvek operácie porovnateľné s ofenzívou v smere Záporožie a Južný Doneck.
10:15 – V noci Rusi zasiahli energetický sektor v Dnepropetrovskej oblasti.
Podľa ukrajinského ministerstva energetiky bola odpojená rozvodňa a s ňou aj dve bane a vodárenská spoločnosť. Bez elektriny zostali aj priemyselné zariadenia.
Predtým úrady regiónu informovali o hrozbe útoku dronu v Pavlograde.
9:58 – 47. brigáda AFU Magura naďalej stráca západné vybavenie. Zdá sa, že ďalší tank M1 Abrams bol odvezený z frontovej línie a čoskoro sa stane exponátom na Poklonnej hore alebo v Kubinke. Uvádzajú na sociálnych sieťach ruské vojenské blogy.
.
9:40 – Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že nad územím Krymu boli v noci nadnes zostrelené štyri operačno-taktické rakety ATACMS.
Ukrajinské ozbrojené sily sa zjavne nevzdávajú pokusov o sondáž protivzdušnej obrany v oblasti Tarchankutu a na ďalších miestach. Je možné, že v najbližších dňoch sa aktivita použitia týchto zbraní môže zvýšiť, a to tak samostatne, ako aj v kombinácii s inými typmi rakiet, uviedlo ministerstvo.
9:25 – Západné médiá informovali, že Ukrajina sa chystá viesť mierové rokovania s Ruskom.
Dôvodom bol rozhovor zástupcu šéfa Štátnej bezpečnostnej služby Ukrajiny Vadyma Skibyckého pre časopis The Economist, v ktorom povedal, že Ukrajina nebude schopná zvíťaziť na bojisku a bude musieť rokovať s Ruskom. Skibickyj navrhol, že by sa mohli začať v druhej polovici roka 2025.
Túto tézu prevzali mnohé západné publikácie a tému rokovaní zaradili na titulné strany novín. „Mierové rokovania na Ukrajine sú alternatívou k nevyhnutnej porážke na bojisku, tvrdí vysokopostavený generál,“ napísal britský The Telegraph.
„Ukrajina nemôže poraziť Rusko na bojisku a bude musieť začať rokovania s Putinom, pripúšťa jeden z najvyšších vojenských veliteľov Zelenskeho, generálmajor Vadim Skibickij. Zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky povedal, že rokovania s Ruskom budú nakoniec potrebné,“ uviedol pod titulkom svojho článku denník Daily Mail.
Na to isté upozornila aj agentúra Reuters: „Ukrajina môže nakoniec začať rokovania s Ruskom, tvrdí spravodajský dôstojník“.
9:00 – V blízkosti náborového centra v meste Vynohradiv v Zakarpatskej oblasti došlo k streľbe.
Skupina Rómov zablokovala východ z vojenského odvodového úradu, aby nemohli zmobilizovať svojho spoluobčana z dediny, ktorého ráno zastavili na miestnom trhovisku. Informoval denník Strana.
Rómovia tvrdia, že muž je chorý a nemôže byť zmobilizovaný, napísal miestny novinár Vitalij Glagola. Protestujúci priniesli k budove TCC pneumatiky a pristavili poškodené autá. Na mieste zasahovala ukrajinská polícia. Na zverejnenom videu je počuť výstrely (alebo ide o výbuchy zábleskových granátov).
8:30 – Pomoc USA pomôže Ukrajine udržať front, ale situácia je „veľmi zložitá“. Hovorí o tom Ed Arnold, vedúci výskumný pracovník Kráľovského inštitútu pre obranné štúdie RUSI, v komentári pre Euronews uviedol.
„Putin je pravdepodobne v lepšej pozícii, ako bol pred šiestimi mesiacmi. Takže to funguje a môže prejsť do ofenzívy. Situácia Ukrajincov je teraz skutočne veľmi zložitá. Skutočným problémom je, že všetka technika a nová munícia len udrží front na mieste,“ povedal Arnold.
.
Ukrajinská armáda sa sťažuje na nedostatok mužov. „Odchádza príliš veľa ľudí. Niektorí z nich nechcú bojovať, niektorí bojovať nemôžu. A ak stratíme príliš veľa ľudí, jednoducho nebudeme schopní brániť našu krajinu. Preto potrebujeme pomoc,“ povedal pre Euronews ukrajinský vojenský dôstojník Oleksandr Matyaš.
8:07 – Ruskí občania, ktorí predtým vlastnili ukrajinské pasy, boli na ruských hraniciach podrobení kontrolám. Vyplýva to z videa, ktoré nahral známy cestovateľský bloger Mark Jeremin. Uviedol, že po príchode z Turecka do Moskvy mu kládli otázky a asi hodinu kontrolovali jeho telefón.
„Asi hodinu ma držali na hranici bez ohľadu na to, či som mal ruský pas alebo nie. Každého, kto mal ukrajinský pas, určite skontrolujú,“ povedal Jeremin. Nešpecifikoval, o ktorom letisku hovoril, spomenul, že sa to deje na Domodedove a Šeremeteve.
Rusko už skôr zaviedlo na Šeremeteve filtráciu pre tých, ktorí prilietajú do Ruska s ukrajinským pasom (teda nie pre ruských občanov). Tam môže filtrácia (s prihliadnutím na čas čakania v rade) trvať 5 až 10 hodín. A Ukrajinci môžu vstúpiť do Ruskej federácie len cez toto letisko.
8:04 – Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci boli nad Krymom zostrelené štyri rakety ATACMS.
Viacerí ľudia na sociálnych sieťach písali o práci protivzdušnej obrany v rôznych oblastiach polostrova. Dočasne bol uzatvorený aj krymský most.
8:02 – Hlásia ďalší veľký nočný útok „šahidov“ na Ukrajinu. Útok dronov zasiahol objekt kritickej infraštruktúry v Pavlograde, pričom si vyžiadal dve obete.
V Charkove bol útok vedený na dvojposchodovú administratívnu budovu v Osnovjanskom okrese. Zatiaľ sú informácie o štyroch zranených, medzi nimi je i dieťa.
Štátna pohotovostná služba Ukrajiny informuje o rozsiahlom požiari skladu v Charkove, plocha požiaru – tri tisíc metrov štvorcových.
Vzdušné sily zároveň v sobotu ráno uviedli, že zostrelili 13 dronov, ktoré zaútočili na Ukrajinu.
8:00 – Situácia na Očeretinskom smere k polnoci 03-04.05.2024: boje o Archangeľskoje…
Počas posledných dvoch dní prebiehali prudké boje o Archangeľskoje.
Nepriateľ, chápuc, že pasívna obrana vedie len k stratám a opusteniu územia, sa po presune čerstvých síl do tejto oblasti pokúsil protiútokmi vytlačiť ruské sily z obsadenej časti Archangeľskova, aby aspoň čiastočne obnovil svoju obrannú líniu medzi Očeretinom a Keramikom a zabránil ruským jednotkám ďalej rozvíjať svoje úspechy na smere osada Pokrok a v priestore Novoalexandrovky.
Predvčerajšie protiútoky boli neúspešné, ale dokázali zastaviť ruský postup a prinútili ruské velenie venovať tejto oblasti väčšiu pozornosť.
Konečne vyriešiť problém pravého krídla ruských jednotiek útočiacich na západ.
Ku koncu včerajšieho dňa sa dvojdňový protiútok, skončil porážkou jednotiek AFU a ich ústupom za potok severozápadne od Archangeľskova.
Nepriateľ stratil kontrolu aj nad poslednými pozíciami na kopcoch severne od tejto osady.
Ďalej na sever ruskej armáde bránia v postupe dve veľké a dobre vybavené pevnosti na kopcoch severozápadne od Archangeľskovo, ktorých strata prinúti jednotky AFU ustúpiť na predmestie Kalinova.
Nemá zmysel útočiť na ne čelne. Najjednoduchším spôsobom, ako rozdrviť obranu nepriateľa, je zaútočiť do jeho boku a ďalej do tyla zo strany Novoalexandrovky.
A vôbec nie je náhoda, že včera ruské delostrelectvo a letectvo neprestalo zasahovať pozície AFU v oblasti Sokola a Novoalexandrovky.
7:00 – Dodanie časti zbraní, ktoré Ukrajine sľúbili USA, Veľká Británia a Nemecko, môže trvať niekoľko mesiacov, píše denník The New York Times.
Väčšina ťažkých zbraní americkej výroby a ich munícia dorazí na Ukrajinu v lete „alebo ešte neskôr“, uviedol pre noviny nemenovaný predstaviteľ. Podľa neho bolo najprv potrebné určiť, akú pomoc možno do Kyjeva presunúť, aby sa „nevyčerpali jednotky NATO“, ktoré používajú bojové vozidlá pechoty Bradley a obrnené transportéry Humvee.
Úradník tiež potvrdil celosvetový nedostatok 155-milimetrových delostreleckých granátov. Pred odoslaním niektorých druhov vojenského vybavenia, ako je napríklad systém Patriot, ktorý prisľúbilo Nemecko, je potrebné, aby sa ho ukrajinská armáda naučila používať. Na budúci týždeň začne približne 70 vojakov AFU šesťtýždňový výcvik na základni vo východnom Nemecku.
Ešte niekoľko dní potrvá, kým bude prevezený do Poľska a potom odoslaný na Ukrajinu. Očakáva sa, že Kyjev dostane systém najskôr koncom júna, uviedli noviny.
.
6:50 – Ukrajinské médiá v sobotu ráno informujú o viacnásobných výbuchoch v Charkove. Starosta Igor Terečov píše o „úderoch na mesto“.
6:42 – USA rokujú s partnermi o tom, že povedú skupinu spojencov, ktorí poskytnú Ukrajine pomoc vo výške až 50 miliárd USD. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Plán navrhovaný Spojenými štátmi zahŕňa použitie zisku zo zmrazených ruských aktív na poskytnutie pomoci. O pláne diskutujú krajiny G7, pričom USA presadzujú dohodu na júnovom stretnutí lídrov G7 v Taliansku.
Očakáva sa, že Washington bude tlačiť na EÚ, v ktorej sa nachádza väčšina zmrazených ruských aktív, aby plán realizovala. Diskusia o tejto téme je však zložitá.
6:40 – Na stretnutí ruského premiéra Mišustina so šéfom korporácie Rostec (štátny holding, ktorý združuje podniky vojensko-priemyselného komplexu) Čemezovom boli podľa ruského vládneho telegramu oznámené údaje o raste výroby vojenskej techniky a výzbroje v Rusku.
Podľa týchto informácií sa v porovnaní s rokom 2022 v Ruskej federácii zvýšila výroba: tankov – 3,5 krát, výroba ľahkých obrnených vozidiel 3-krát, výroba munície pre tanky a bojové vozidlá pechoty – takmer deväťnásobne, výroba nábojov pre hlavňové delostrelectvo 6-krát, produkcia rakiet pre raketomety MLRS 8-krát, neriadené raketové strely pre ťažké plameňometné systémy – trikrát, samohybné delostrelectvo – 10-krát, ťahané delostrelectvo – 14-krát, mínomety – 20-krát.
6:35 – V Odeskej oblasti sa kvôli „dekomunizácii“ a premenuje tristo ulíc a uličiek. Oznámila to zástupkyňa riaditeľa odboru kultúry OBA Jaroslava Rezniková.
Konkrétne je podľa nej v regióne 43 názvov ulíc spojených s 1. májom; taktiež sa tu nachádza 27 Gagarinových ulíc, 14 Mičurinových ulíc, 7 Puškinoých ulíc a dokonca aj Leninova ulica v jednej z obcí Podolského okresu.
V Odese je potrebné premenovať 232 ulíc, tvrdí Reznikovová. Z nich 127 už má nové názvy, ktoré odsúhlasila Historická a toponymická komisia, ale nepodporili ich ani poslanci, ani starosta. V skutočnosti balík premenovaní visí vo vzduchu a teraz sa touto otázkou bude zaoberať OBA v súlade so zákonom.
Podľa úradníčky administratíva vytvorí špeciálnu pracovnú skupinu, ktorá pripraví rôzne možnosti a predloží ich guvernérovi. Plánuje sa, že prioritou budú mená hrdinov súčasnej vojny.
Dotkla sa aj vysokoprofilových otázok, najmä možného premenovania Puškinskej, Rišelievskej a Deribasovskej ulice v Odese. Poslednej menovanej sa s najväčšou pravdepodobnosťou nedotkne, keďže nie je pomenovaná na počesť ruského veliteľa Osipa Deribasa (Josep de Ribas), ale na počesť jeho brata Felixa, ktorý nebol štátnikom, ale podnikateľom a filantropom.
Puškinova a Rišelievska budú napokon premenované. Prvá z nich bude premenovaná na Taliansku, zatiaľ čo o druhej sa ešte musí popremýšľať, uviedla úradníčka.
6:30 – Vojna na Ukrajine sa skončí do niekoľkých týždňov, ak Západ prestane dodávať zbrane. Vyhlásil to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
„Existencia Ukrajiny závisí od nás. Viem, ako sa dá ukončiť vojna na Ukrajine. Dá sa to urobiť za pár týždňov – stačí zastaviť dodávky. Chceme, aby sa vojna skončila takto? Ja to nechcem a dúfam, že to nechcú ani mnohí ľudia v Európe,“ povedal Borrel.
Slovenské firmy majú záujem o potenciál Kirgizska. Zhodnotil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Rastislav Chovanec po štvrtkovom (16. 1.) stretnutí s veľvyslancom Kirgizskej republiky pre SR so sídlom vo Viedni Tolendym Makeyevom. Informoval o tom tlačový odbor MZVEZ.
20:23
Najvyšší súd Spojených štátov nezablokoval zákon, ktorý zakazuje TikTok v krajine, ak ho jeho čínsky vlastník ByteDance nepredá. To znamená, že populárna aplikácia na zdieľanie krátkych videí by v USA mohla skončiť už v nedeľu (19. 1.). Informuje o tom správa CNBC.
20:21
Bývalá fínska premiérka Sanna Marinová si v piatok zabezpečila súdny príkaz, ktorý 36-ročnému mužovi zakazuje kontaktovať ju, sledovať ju alebo ju pozorovať počas obdobia jedného roka. Informuje o tom tlačová agentúra DPA.
Sociálna demokratka Marinová (39) vykonávala premiérsky úrad v rokoch 2019 až 2023 a v určitých obdobiach bola najmladšou predsedníčkou vlády na svete.
20:12
Americký prezident Joe Biden v piatok zmiernil tresty takmer 2500 ľuďom odsúdeným za nenásilné drogové trestné činy. Biely dom to označil za najväčší jednodňový akt milosti v histórii Spojených štátov a dodal, že za svoje funkčné obdobie Biden zmiernil tresty a udelil milosť viac osobám než akýkoľvek americký prezident pred ním. Informujú o tom správy agentúr Reuters a AFP a webu spravodajskej televízie CNN.
20:11
Inaugurácia staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa sa pre predpokladané nízke teploty pod bodom mrazu presúva z exteriéru do rotundy budovy Kapitolu. Prezidentský pochod sa uskutoční v neďalekej športovej aréne Capitol One. V piatok večer o tom informoval Trump na svojej sociálnej sieti Truth.
Nemecký kancelár Olaf Scholz sa na budúci týždeň v stredu stretne v Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Rokovať budú dva dni po inaugurácii staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa, oznámil v piatok Berlín. Informovala o tom agentúra AFP.
Macron a Scholz si pripomenú výročie Elyzejskej zmluvy z roku 1963, ktorú podpísali západonemecký kancelár Konrad Adenauer a francúzsky prezident Charles de Gaulle.
20:00
Únik dokumentov o izraelskom útoku v Iráne: Asif Rahman, analytik CIA, ktorý pracoval na veľvyslanectve USA v Kambodži, sa dnes na súde priznal k dvom prípadom poskytnutia citlivých informácií o národnej bezpečnosti.
Rahman sa rozhodol priznať vinu po úniku dokumentov opisujúcich izraelské prípravy na útok na Irán v októbri.
Očakávaný trest: až 20 rokov väzenia.
19:53
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v piatok na tlačovej konferencii v Berlíne vyhlásil, že Európa je “pod útokom Ruska” vo forme politických vrážd, kybernetickej hrozby či sabotážnych činov a podpaľačstva. Zároveň Európu vyzval, aby sa seriózne začala zaoberať svojou vlastnou obranou. Informovala o tom agentúra DPA.
18:56
Katolícka cirkev v USA vyplatila za posledné dve desaťročia približne päť miliárd amerických dolárov v súvislosti s prípadmi sexuálneho zneužívania duchovnými. Vyplýva to zo štúdie Centra pre aplikovaný výskum v apoštoláte (CARA) pri Georgetownskej univerzite vo Washingtone, ktorá vyšla v januári 2025. Informuje o tom správa zverejnená na portáli rakúskej verejnoprávnej televízie ORF.
Návšteva predstaviteľov opozičného Progresívneho Slovenska v Kyjeve potvrdzuje, že slepo a nekriticky stoja na ukrajinskej strane a uprednostňujú ukrajinské záujmy…
17. 01. 2025 |Z domova|
2 min. čítania |0 komentárov
17. 01. 2025 |Z domova|
2 min. čítania |0 komentárov
Odchádzajúca Bidenova administratíva odtajnila údaje o pomoci Ukrajine pri vývoji novej generácie bezpilotných lietadiel a „revolúcii“ jej vojnových metód, informoval…
17. 01. 2025 |Zo zahraničia|
2 min. čítania |0 komentárov
17. 01. 2025 |Zo zahraničia|
2 min. čítania |0 komentárov
Liberálne médiá ospravedlňujú, ba až oslavujú, gesto študenta Simona Omaníka, ktorý počas odovzdávania cien pre stredoškolákov v Prezidentskom paláci odmietol…
17. 01. 2025 |Z domova|
2 min. čítania |0 komentárov
17. 01. 2025 |Z domova|
2 min. čítania |0 komentárov
Rusko sa pokúsi „vykolíkovať“ ďalšie tri ukrajinské regióny do začatia mierových rokovaní, píše Konstantin Olšanskij v ruských novinách Svobodnaja Pressa
17. 01. 2025 |Zo zahraničia|
4 min. čítania |0 komentárov
17. 01. 2025 |Zo zahraničia|
4 min. čítania |0 komentárov
Slovenská polícia si od českých kolegov prevzala v piatok 55-ročného Vladimíra K., ktorého začiatkom januára zadržali na základe európskeho zatýkacieho…
17. 01. 2025 |Z domova|
1 min. čítania |0 komentárov
17. 01. 2025 |Z domova|
1 min. čítania |0 komentárov
Rusko má všetky dôvody domnievať sa, že útok na kompresorovú stanicu na území Krasnodar, ktorá dodáva plyn cez Turecký prúd,…
17. 01. 2025 |Zo zahraničia|
2 min. čítania |0 komentárov
17. 01. 2025 |Zo zahraničia|
2 min. čítania |0 komentárov
NAŽIVO
Slovenské firmy majú záujem o potenciál Kirgizska. Zhodnotil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Rastislav Chovanec po štvrtkovom (16. 1.) stretnutí s veľvyslancom Kirgizskej republiky pre SR so sídlom vo Viedni Tolendym Makeyevom. Informoval o tom tlačový odbor MZVEZ.
20:23
Najvyšší súd Spojených štátov nezablokoval zákon, ktorý zakazuje TikTok v krajine, ak ho jeho čínsky vlastník ByteDance nepredá. To znamená, že populárna aplikácia na zdieľanie krátkych videí by v USA mohla skončiť už v nedeľu (19. 1.). Informuje o tom správa CNBC.
20:21
Bývalá fínska premiérka Sanna Marinová si v piatok zabezpečila súdny príkaz, ktorý 36-ročnému mužovi zakazuje kontaktovať ju, sledovať ju alebo ju pozorovať počas obdobia jedného roka. Informuje o tom tlačová agentúra DPA.
Sociálna demokratka Marinová (39) vykonávala premiérsky úrad v rokoch 2019 až 2023 a v určitých obdobiach bola najmladšou predsedníčkou vlády na svete.
20:12
Americký prezident Joe Biden v piatok zmiernil tresty takmer 2500 ľuďom odsúdeným za nenásilné drogové trestné činy. Biely dom to označil za najväčší jednodňový akt milosti v histórii Spojených štátov a dodal, že za svoje funkčné obdobie Biden zmiernil tresty a udelil milosť viac osobám než akýkoľvek americký prezident pred ním. Informujú o tom správy agentúr Reuters a AFP a webu spravodajskej televízie CNN.
20:11
Inaugurácia staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa sa pre predpokladané nízke teploty pod bodom mrazu presúva z exteriéru do rotundy budovy Kapitolu. Prezidentský pochod sa uskutoční v neďalekej športovej aréne Capitol One. V piatok večer o tom informoval Trump na svojej sociálnej sieti Truth.
Nemecký kancelár Olaf Scholz sa na budúci týždeň v stredu stretne v Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Rokovať budú dva dni po inaugurácii staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa, oznámil v piatok Berlín. Informovala o tom agentúra AFP.
Macron a Scholz si pripomenú výročie Elyzejskej zmluvy z roku 1963, ktorú podpísali západonemecký kancelár Konrad Adenauer a francúzsky prezident Charles de Gaulle.
20:00
Únik dokumentov o izraelskom útoku v Iráne: Asif Rahman, analytik CIA, ktorý pracoval na veľvyslanectve USA v Kambodži, sa dnes na súde priznal k dvom prípadom poskytnutia citlivých informácií o národnej bezpečnosti.
Rahman sa rozhodol priznať vinu po úniku dokumentov opisujúcich izraelské prípravy na útok na Irán v októbri.
Očakávaný trest: až 20 rokov väzenia.
19:53
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v piatok na tlačovej konferencii v Berlíne vyhlásil, že Európa je “pod útokom Ruska” vo forme politických vrážd, kybernetickej hrozby či sabotážnych činov a podpaľačstva. Zároveň Európu vyzval, aby sa seriózne začala zaoberať svojou vlastnou obranou. Informovala o tom agentúra DPA.
18:56
Katolícka cirkev v USA vyplatila za posledné dve desaťročia približne päť miliárd amerických dolárov v súvislosti s prípadmi sexuálneho zneužívania duchovnými. Vyplýva to zo štúdie Centra pre aplikovaný výskum v apoštoláte (CARA) pri Georgetownskej univerzite vo Washingtone, ktorá vyšla v januári 2025. Informuje o tom správa zverejnená na portáli rakúskej verejnoprávnej televízie ORF.
18:55
Pozvanie vystúpiť na inaugurácii novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa prijala disko skupina Village People, ako aj country speváčka Carrie Underwoodová. Inaugurácia sa bude konať tradične 20. januára vo Washingtone, informuje agentúra AFP.
Medzi hviezdami, ktoré verejne odmietli vystúpiť, sú Moby, Kiss, Idina Menzelová a Charlotte Churchová, dopĺňa denník The Guardian.
18:53
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok pricestoval do Libanonu na stretnutia s predstaviteľmi novej vlády vrátane prezidenta Džúzífa Awna. Macron zároveň oznámil, že Paríž bude v najbližších týždňoch hostiť medzinárodnú konferenciu o obnove Libanonu po vojne medzi proiránskym militantným hnutím Hizballáh a Izraelom. Informovali o tom správy agentúr AFP, Reuters a AP.
18:50
Výstavba nových domov v Spojených štátoch zaznamenala v poslednom mesiaci minulého roka prudký rast, ktorý niekoľkonásobne prekonal aj očakávania trhov. Naopak, počet vydaných stavebných povolení mierne klesol. Piatkové údaje amerického ministerstva obchodu zverejnil portál RTTNews.
16:14
Republikán Donald Trump sa v pondelok 20. januára po zložení prísahy oficiálne stane v poradí 47. prezidentom Spojených štátov. Do Bieleho domu, o ktorý v novembrových voľbách bojoval s viceprezidentkou Kamalou Harrisovou, sa vráti po štyroch rokoch. Informovala o tom stanica BBC a agentúra Reuters.
Slovensko patrilo v roku 2023 ku krajinám s najnižšími cenami potravín a nealkoholických nápojov v Európe. Spomedzi 27 krajín EÚ malo Slovensko druhé najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. V prípade samotných potravín bola SR treťou najlacnejšou krajinou v EÚ. Vyplýva to z dát, ktoré v piatok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Celková cenová hladina za všetky tovary a služby bola na úrovni 80,4 % priemeru EÚ, čo predstavovalo ôsmu najnižšiu úroveň spomedzi krajín EÚ.
15:34
Medzinárodný menový fond (MMF) zvýšil o desatinu percentuálneho bodu prognózu rastu globálnej ekonomiky. Rýchlejšia expanzia v USA by totiž mala vykompenzovať slabší rast v Nemecku, Francúzsku a ďalších veľkých ekonomikách. MMF aktuálne počíta v tomto aj budúcom roku s nárastom svetovej ekonomiky o 3,3 % po expanzii o 3,2 % v roku 2024.
15:33
Švédska zbrojárska spoločnosť Saab očakáva za minulý rok organický rast tržieb o vyše 23 %. Pod výsledok, ktorý prekonáva pôvodný odhad, sa podpisuje zvyšovanie geopolitického napätia a s ním spojený rast výdavkov na obranu. Informovala o tom agentúra Reuters.
15:32
Ceny ropy v piatok klesli. Zrejme však zaznamenajú štvrtý týždenný nárast po sebe, keďže nové americké sankcie na ruské energie podporili očakávania týkajúce sa narušenia dodávok. Informovala o tom agentúra Reuters.
Februárový kontrakt na americkú ropu WTI sa v piatok popoludní o 14.35 h SEČ predával so stratou 41 centrov alebo 0,52 % po 78,27 USD (76,20 eura) za barel (159 litrov).
15:31
Štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VV) predlžuje lehotu na predkladanie ponúk na obstaranie nových turbín vodnej elektrárne Gabčíkovo do 25. apríla. Cieľom je inovovať a modernizovať elektročasť a strojnotechnologickú časť ôsmich turbín. TASR o tom informoval podnik.
15:30
Svetová banka zhoršila vyhliadky rastu poľskej ekonomiky na tento aj budúci rok. Napriek tomu by sa v obidvoch rokoch mal rast poľskej ekonomiky udržať nad 3 %. Odhad rastu na tento rok je v súlade s odhadmi poľskej centrálnej banky, avšak o niečo horší, než predpokladá Európska komisia. Informovala o tom správa agentúry PAP.
15:28
Ruská opozičná aktivistka Julija Navaľná v piatok vyzvala na okamžité prepustenie troch právnikov svojho zosnulého manžela, opozičného lídra Alexeja Navaľného,ktorých ruský súd v piatok odsúdil na tri a pol až päť a pol roka väzenia. Na ich prepustenie vyzvali aj Nemecko a Británia. Informovala o tom agentúra AFP.
15:23
Nemecký kancelár Olaf Scholz v piatok povedal, že americký podnikateľ Elon Musk svojimi útokmi na európskych politických predstaviteľov a podporou krajnej pravice ohrozuje európsku demokraciu. Informuje o tom agentúra AFP.
“Podporuje krajnú pravicu naprieč Európou – v Británii, Nemecku a mnohých ďalších krajinách. To je niečo úplne neakceptovateľné, ohrozuje to demokratický rozvoj Európy,” povedal Scholz.
14:44
Izraelský bezpečnostný kabinet v piatok schválil dohodu o prímerí medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy, ktorú v stredu oznámili sprostredkovatelia v katarskej Dauhe, oznámil úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
Dohodu o prímerí ešte musí schváliť izraelská vláda, jej zasadnutie je naplánované taktiež na piatok.
Prepúšťanie rukojemníkov sa pravdepodobne začne už v nedeľu. Informuje o tom správa agentúry AFP a staníc BBC a Sky News.
14:41
Európska komisia v rámci pokračujúceho vyšetrovania v piatok požiadala sociálnu sieť X, aby poskytla ďalšie podrobnosti o fungovaní svojich algoritmov. Informovali o tom agentúry AFP a DPA, podľa ktorej sa EK dožaduje prístupu aj k interným dokumentom platformy.
Spoločnosti X, ktorú vlastní americký miliardár Elon Musk, nariadili, aby do 15. februára poskytla interné dokumenty o svojich systémoch odporúčania obsahu pre používateľov a všetkých nedávnych zmenách, ktoré v nich vykonala.
Našou spoločnosťou, ktorá v súčasnosti zápasí so závažnými problémami momentálne prebieha aj polemika o správaní devätnásťročného študenta, ktorý si prišiel…
17. 01. 2025 |Z domova|
4 min. čítania |0 komentárov
17. 01. 2025 |Z domova|
4 min. čítania |0 komentárov
Slovenské firmy majú záujem o potenciál Kirgizska. Zhodnotil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Rastislav Chovanec po štvrtkovom (16. 1.) stretnutí s veľvyslancom Kirgizskej republiky pre SR so sídlom vo Viedni Tolendym Makeyevom. Informoval o tom tlačový odbor MZVEZ.
20:23
Najvyšší súd Spojených štátov nezablokoval zákon, ktorý zakazuje TikTok v krajine, ak ho jeho čínsky vlastník ByteDance nepredá. To znamená, že populárna aplikácia na zdieľanie krátkych videí by v USA mohla skončiť už v nedeľu (19. 1.). Informuje o tom správa CNBC.
20:21
Bývalá fínska premiérka Sanna Marinová si v piatok zabezpečila súdny príkaz, ktorý 36-ročnému mužovi zakazuje kontaktovať ju, sledovať ju alebo ju pozorovať počas obdobia jedného roka. Informuje o tom tlačová agentúra DPA.
Sociálna demokratka Marinová (39) vykonávala premiérsky úrad v rokoch 2019 až 2023 a v určitých obdobiach bola najmladšou predsedníčkou vlády na svete.
20:12
Americký prezident Joe Biden v piatok zmiernil tresty takmer 2500 ľuďom odsúdeným za nenásilné drogové trestné činy. Biely dom to označil za najväčší jednodňový akt milosti v histórii Spojených štátov a dodal, že za svoje funkčné obdobie Biden zmiernil tresty a udelil milosť viac osobám než akýkoľvek americký prezident pred ním. Informujú o tom správy agentúr Reuters a AFP a webu spravodajskej televízie CNN.
20:11
Inaugurácia staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa sa pre predpokladané nízke teploty pod bodom mrazu presúva z exteriéru do rotundy budovy Kapitolu. Prezidentský pochod sa uskutoční v neďalekej športovej aréne Capitol One. V piatok večer o tom informoval Trump na svojej sociálnej sieti Truth.
Organizátori olympijských hier v Paríži 2024 dostali od ocenených športovcov okolo stovky poškodených medailí. Podľa Medzinárodného olympijského výboru im pošlú…
Poslanec NR SR a bývalý predseda vlády SR Igor Matovič, známy svojim výstredným štýlom sebaprezentácie, neschopnosťou kultivovane argumentovať a civilizovane…