Tlak, pod ktorým je Benjamin Netanjahu, sa začína prejavovať

Bratislava 23. novembra 2023(HSP/The Guardian/ Foto:TASR )

Ak by sa dohoda s Hamasom o prepustení niektorých izraelských rukojemníkov zadržaných 7. októbra výmenou za prerušenie bojov v Gaze potvrdila, znamenalo by to zmenu kurzu izraelského premiéra Benjamina Netanjahu, ktorý od začiatku najhoršej bezpečnostnej krízy v Izraeli za posledných 50 rokov zaujal nekompromisný postoj. Informuje Simon Tisdall pre The Guardian

Bolo by pravdepodobne nesprávne naznačovať, že dohoda v súčasnej podobe predstavuje zmiernenie Netanjahuovho postoja. Od začiatku bol neoblomný v tom, že prvoradým cieľom Izraela musí byť odstránenie Hamasu ako vojenskej a politickej sily v Gaze. Zdá sa, že je oddaný tomuto prístupu, od ktorého úspechu závisí jeho vlastná politická budúcnosť.

Netanjahu a jeho vojnový kabinet, ktorého súčasťou je aj tvrdý minister obrany Yoav Gallant, sa však dostali pod silný tlak rodín rukojemníkov, ktoré minulý týždeň zorganizovali obrovský päťdňový pochod do Jeruzalema, aby urobili viac. Niektorí príbuzní obviňujú Netanjahua, že ich blízkych považuje za druhoradú záležitosť.

Izraelskí komentátori pripisujú zjavnú zmenu názoru na najvyšších miestach tomuto účinnému lobovaniu zo strany príbuzných, ale aj oneskorenému uvedomeniu si, že Izraelské obranné sily (IDF) a bezpečnostné inštitúcie majú voči občanom Izraela povinnosť, ktorá presahuje zničenie Hamasu.

„Na izraelskej strane došlo k zmene,“ napísal publicista denníka Haaretz Amos Harel. „Zdá sa, že pramení najmä z uvedomenia si Gallanta a náčelníka štábu IDF Herzla Haleviho, že nie je možné sústrediť sa len na vojenskú ofenzívu na severe Gazy,“ dodal.

„Obranný rezort, ktorý je zodpovedný za strašné zlyhanie, ktoré umožnilo masaker 7. októbra, musí začať s nápravou. A náprava sa nekončí dobývaním územia a zabíjaním teroristov. V prvom rade zahŕňa snahu vrátiť domov aspoň matky a deti spomedzi rukojemníkov,“ pokračoval Harel.

Vojnový kabinet bol údajne v tejto otázke už niekoľko týždňov rozdelený, pričom zástancovia tvrdej línie vrátane Netanjahua boli presvedčení, že neúprosný vojenský tlak je najlepším spôsobom, ako oslabiť Hamas a presvedčiť jeho vodcu v Gaze Jahju Sinvara, aby zajatcov prepustil. Iní tvrdia, že Izrael musí teraz získať, čo sa len dá, aj keď je to neuspokojivé, kým sa medzinárodný tlak na ústup v Gaze stane neúnosným.

Na Netanjahuov posun mohlo mať rozhodujúci vplyv jeho osobné stretnutie s rodinami rukojemníkov po týždňoch, počas ktorých sa s nimi odmietal stretnúť. Netanjahu a jeho strana Likud stratili dôveru väčšiny voličov, ktorí im vyčítajú 7. októbrové prešľapy a samoľúbosť. Prieskumy naznačujú, že ak by sa voľby konali teraz, prehrali by. Ako vždy, vypočítavosť sa mieša so súcitom.

Ak sa dohoda o rukojemníkoch presadí, bude údajne zahŕňať prepustenie 50 až 100 žien a detí výmenou za prepustenie až 300 palestínskych žien a detí zadržiavaných v izraelských väzniciach ešte pred vojnou. Predpokladá sa, že v súčasnosti je zadržiavaných celkovo asi 240 izraelských rukojemníkov. O prepustení vojenského personálu alebo dospelých mužov sa neuvažuje.

Navrhovaná dohoda zahŕňa aj päťdňové prímerie, ktoré by zahŕňalo zastavenie paľby na zemi a obmedzenie izraelských leteckých operácií na juhu Gazy. Predpokladá sa, že počas tohto obdobia by sa obnovili neobmedzené dodávky pomoci cez hraničný priechod Rafah s Egyptom. Nie je jasné, či by sa otvorili aj iné vstupné body do Gazy.

Hoci opoziční politici v Izraeli vítajú akýkoľvek náznak posunu v otázke rukojemníkov, môžu sa pokúsiť prezentovať Netanjahuov meniaci sa postoj ako ďalší náznak toho, že jeho úsudok je chybný a že by mal byť nahradený vo funkcii premiéra. Hlavný opozičný líder Jair Lapid už požaduje, aby Netanjahu odstúpil.

Dohoda a sprievodné prímerie neznamenajú, že vojna sa skončila alebo že rukojemnícka kríza bola vyriešená. Teoreticky by sa mohla obnoviť so zvýšenou zúrivosťou po tom, ako budú mať obe strany čas na preskupenie. Podnieti to však sprostredkovateľov, najmä katarskú vládu, a zainteresované strany, ako napríklad Bidenovu administratívu, aby sa usilovali o trvalejšie zastavenie bojov.

Tlak na Netanjahua a izraelský vojnový kabinet zo strany USA v posledných týždňoch neustále rástol, keďže prezident Joe Biden čelil rastúcemu znepokojeniu stúpencov Demokratickej strany a americkej verejnosti vo všeobecnosti v súvislosti s civilnými obeťami v Gaze. Zdravotnícky úrad riadený Hamasom tvrdí, že od izraelského zásahu tam zomrelo viac ako 13 000 Palestínčanov. Pri útokoch Hamasu 7. októbra zahynulo približne 1 200 ľudí, väčšinou izraelských civilistov. Nedávny prieskum ukázal, že väčšina Američanov je za prímerie.

Dohoda o rukojemníkoch by Bidenovi umožnila tvrdiť, že jeho zákulisný vplyv na izraelské vedenie, ktorému minulý mesiac pri návšteve Tel Avivu prisľúbil neochvejnú podporu, je účinný. Mohlo by to zmierniť ostrú kritiku politiky USA zo strany krajín globálneho juhu a zmierniť rozpory s európskymi spojencami, ako je Francúzsko, ktoré vyzvalo na prímerie.

Hamasu pomohlo, že medzinárodná verejnosť odsúdila izraelský útok na Gazu, najmä v arabskej a moslimskej sfére. Rusko a Čína patria medzi popredné krajiny, ktoré odmietli kritizovať Hamas. Kompromisná rezolúcia Rady bezpečnosti OSN z minulého týždňa neobsahovala formuláciu odsudzujúcu útoky zo 7. októbra.

Vplyv dohody na postoj a budúce správanie vedenia Hamasu je neistý. Sinwar, ktorý velí silám Hamasu v Gaze, je nevypočítateľná a radikálna postava. Niektoré izraelské hodnotenia naznačujú, že nie je úplne racionálnym aktérom. V jednom momente začiatkom tohto mesiaca náhle prerušil rokovania o rukojemníkoch, aby o niekoľko dní kontakty obnovil.

Sinwar bude dohodu, najmä ak bude zahŕňať prímerie, určite prezentovať ako taktické víťazstvo a akési zvrátené ospravedlnenie hrôzy, biedy a utrpenia, ktoré jeho bezprecedentný útok na Izrael priniesol na hlavy obyvateľov Gazy.

Pravdepodobne bude pozorujúcemu arabskému svetu a svojmu spojencovi Iránu tvrdiť, že napriek obrovskému nepomeru vojenských síl si jeho vzdor vynútil ústupky z izraelskej strany. Rovnako dôležité pre neho je, že dohoda by ukázala, že Hamas prežil počiatočný útok Izraela, stále má zuby, čo dokazujú pokračujúce raketové útoky na izraelské územie, a bude žiť, aby mohol bojovať ďalší deň.

Sinwar však nemá jediné a konečné slovo pri rozhodovaní o tom, čo sa bude diať ďalej. O dohode o rukojemníkoch rokuje exilové politické vedenie Hamasu so sídlom v Katare, ktoré vedie Ismail Haníja, a jeho názor na akúkoľvek dohodu a ďalšie kroky sa nemusí zhodovať s názorom bojovníkov na mieste.

Inými slovami, vnútorné rozpory a nezhody v Hamase, ktoré sa odrážajú od rozporov v Izraeli, by mohli zmariť prepustenie rukojemníkov a zmariť budúce kroky smerom k trvalejšiemu mieru.