Bratislava 4. marca 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Facebook, Pixabay)
Ako súčasná politika svetových centrálnych bánk vedie k mierovej inflácii? Vo svojom pravidelnom blogu na portáli iDNES to vysvetľuje česká ekonómka Markéta Šichtařová. Poukazuje, že ide o trend, ktorý nie je tak výrazný ako menová inflácia, ale inflácia cien cenných papierov či realít
Šichtařová varuje, že najznepokojúcejšia vec je, že štátne inštitúcie ignorujú tento druh inflácie a v ich štatistikách nefigurujú. Ako sa tento trend v súčasnosti prejavuje v ekonomike? Jedným z jeho príznakov je rast cien.
“Samotné firmy a spotrebitelia očakávajú naopak rast cien. Minulý týždeň zverejnili správu, že očakávania spotrebiteľskej inflácie v eurozóne vo februári podľa Európskej komisie rastú z 15,4 bodu za január na 15,7 bodu, “píše Šichtařová.
Ekonómka ďalej odhaľuje druhý príznak, ktorý je vidieť aj v praktickom obchodnom živote okolo seba.
“Stále častejšie sa v obchodných zmluvách aj v našich končinách objavuje niečo, na čo sa v uplynulých rokoch už zabudlo, totiž takzvané inflačné doložky,” uviedla s tým, že mnoho ľudí z praxe mladších ako tridsať rokov už dnes dokonca ani nevie, čo to inflačné doložky sú, takmer automatické v 90. rokoch, vlastne boli.
Ďalej ekonómka cituje hlavného ekonóma Európskej centrálnej banky (ECB) Philipa Laneho, ktorý sa tiež vyjadril k neutešenému trendu a prehovoril o cenách štátnych dlhopisov.
“ECB pozorne sleduje nárast nominálnych výnosov dlhodobých dlhopisov, primárne sa ale sústreďuje na dva ukazovatele: Krivku bezrizikovej výnosovej miery v eurozóne a výnosovú krivku štátnych dlhopisov s prevážaním podľa HDP,” povedal.
V texte Šichtařová vysvetľuje, že to znamená, že ECB pustí do obehu nové peniaze a robí to okrem iného tak, že od komerčných bánk vykupuje najmä štátne dlhopisy európskych krajín.
“Za ne platí novými eurami, ktoré naskakujú do bilancie týchto komerčných bánk. Dochádza tak v podstate k čiastočnej monetizácii štátnych európskych dlhov, “pokračuje.
Reklama
Poznamenala, že do začiatku milénia to bolo úplné tabu, ale dnes sa to deje zámerne a plánovane a doteraz sa ECB daril jej zámer, “udržiavať umelým dopytom falošné ceny štátnych dlhopisov zadlžených krajín vysoko, čiže ich výnosy nízko. Čiže zadlžené štáty mohli platiť zo svojho dlhu len nízke úroky”.
V poslednej dobe sa ale situácia zmenila
V poslednej dobe sa ale situácia zmenila: teraz sa ECB jej zámer už dariť prestáva a krajiny s nadmerným zadlžením majú zatiaľ len malý problém s financovaním svojich obrích dlhov.
“ECB sa to snaží prostredníctvom výrokov svojho hlavného ekonóma bagatelizovať tvrdením, že to jej môže byť jedno, pretože na skutočných úrokoch vlastne vôbec nezáleží, záleží na, fiktívnych bezrizikových úrokoch, alebo na takých a makových úrokoch. Skrátka vždy to nejako zamotajú, aby sme si našli ukazovateľ, ktorý opticky vyzerá pekne, a tým sa pochválime,” opísala.
Schéma ale podľa Šichtařovej prestáva fungovať, pretože ECB vydáva do obehu stále viac peňazí a ovplyvňuje už nielen ceny akcií.
“Tento pyramídový systém je stále ťažšie udržať v chode a peniaze začínajú presakovať aj inam ako len do cien cenných papierov. Ako som už povedala, ide pritom o globálnejší jav,” vyhlásila.
Na konci príspevku zdôraznila, že zatiaľ nejde o žiadne okamžité nebezpečenstvo, skôr ide o obrat trendu, ale to je dôležité mať na pamäti pre ďalšie roky.
“Bývanie teda bude stále nedostupnejšie. Cenné papiere stále prehriatejšie. A pomaličky sa to časom začne prejavovať aj v tovare a službách. A problém to bude najmä v krajinách, kde vyššia inflácia bude sprevádzaná hospodárskym poklesom,” poznamenala ekonómka.
19.2°C
Štvrtok 
Piatok 
Nedeľa 
Štvrtok 
.jpg)
