Helsinki 13. októbra 2024 (HSP/Is.fi/Foto:Pexels)
Agentúra pre dôchodkové a sociálne zabezpečenie Kela odporúča Fínom, aby sa presťahovali do lacnejšieho bývania, píše fínsky Ilta-Sanomat. Počet vysťahovaní nájomníkov kvôli dlhom sa za posledný rok výrazne zvýšil. V dôsledku hospodárskej krízy ľudia nie sú schopní platiť nájomné a hrozí im, že sa stanú bezdomovcami
Tento rok boli nájomníci vo Fínsku vysťahovaní z nájomných bytov oveľa častejšie ako vlani. Podľa úradu pre vymáhanie pohľadávok bolo do konca augusta v celom Fínsku vysťahovaných takmer 3 600 nájomníkov.
Počet vysťahovaných nájomníkov sa za rok zvýšil o 15 percent. Pred rokom to bolo takmer o 480 menej.
„Risknem vysloviť predpoveď, že počet vysťahovaní sa nezníži,“ hovorí zástupca guvernéra Jarmo Kivistö z úradu pre vymáhanie pohľadávok.
Situácia je najhoršia vo veľkých mestách. V januári až auguste bolo v Helsinkách a Espoo najmenej o štvrtinu viac prípadov vysťahovania ako v rovnakom období pred rokom.
Najviac obyvateľov, 556, bolo vysťahovaných v Helsinkách. Helsinský mestský bytový podnik Heka, ktorý je najväčším prenajímateľom vo Fínsku, má celkovo približne 54 000 bytov na prenájom v rôznych častiach mesta.
Generálna poradkyňa spoločnosti Heka Sanna Auressalmiová uviedla, že do konca septembra spoločnosť vysťahovala 158 nájomníkov z dôvodu dlžného nájomného. Za celý minulý rok došlo k 122 vysťahovaniam zákazníkov spoločnosti Heka.
Štatistiky úradu pre vymáhanie pohľadávok nezahŕňajú len prípady straty bývania z dôvodu dlhov na nájomnom. Podľa Jarmo Kivistöa však väčšina vysťahovaní je z tohto dôvodu.
„Pracujúci ľudia s nízkymi príjmami sú v takýchto štatistikách novou skupinou,“ poznamenáva Auresalmi.
Ide o ľudí, ktorí pracujú, ale napriek tomu nemajú dostatok peňazí na nájomné bývanie.
Jarmo Kivistö hovorí, že niektorí nájomníci majú problémy so spravovaním svojich financií. Nemôžu využiť prípadné dotácie na nájomné a niektorí už boli v minulosti vysťahovaní. Dôvodom ťažkej situácie môže byť napríklad nezamestnanosť, rozvod alebo choroba.
Dôvodom nárastu počtu vysťahovaní je predovšetkým slabý vývoj hospodárstva krajiny a situácia v oblasti zamestnanosti, ako aj rastúce spotrebiteľské ceny. Priemerná výška nájomného sa veľmi nezvýšila a vo všeobecnosti situácia závisí od prenajímateľa.
Bytový podnik Heka pokrýva všetky svoje náklady z nájomného. Nájomné za byty spoločnosti Heka sa v tomto roku v porovnaní s minulým rokom zvýšilo v priemere o 8,4 %. Spoločnosť zdôvodnila zvýšenie nájomného rastúcimi nákladmi a splátkami úverov.
Rozhodnutie vlády premiéra Petteriho Orpa znížiť sociálne dotácie má vplyv aj na nájomníkov s nízkymi príjmami. Sanna Auresalmi poznamenáva, že jarné reformy budú mať vplyv z dlhodobého hľadiska.
„Hlavné účinky sa pravdepodobne prejavia ešte na jeseň,“ predpovedá.
Strata domova je veľkou osobnou tragédiou. Kivistö dúfa, že ľudia začnú preberať zodpovednosť za svoj osud a nebudú čakať, kým sa vo dverách objaví exekútor.
Sanna Auressalmiová ľutuje, že mnohí ľudia sa neodvážia kontaktovať svojich majiteľov bytov a povedať im o svojich ťažkostiach. Podľa jej názoru je v takýchto veciach lepšie konať včas, ako keď je už neskoro. Koniec koncov, niekoľkomesačné dlhy na nájomnom jednoznačne zhoršujú situáciu.
„Jedným z našich hlavných cieľov je zabrániť čo najväčšiemu počtu vysťahovaní. Strata domova je tou poslednou možnosťou,“ zdôvodnil Auresalmi.
O platobných podmienkach je možné diskutovať s prenajímateľom. Sociálna dôchodková agentúra Kela vyzvala svojich klientov, aby sa presťahovali do menších bytov. Heka môže svojim klientom pomôcť nájsť lacnejší byt, ak sa včas zorientujú.
Vysťahovanie sa registruje na úrade pre vymáhanie pohľadávok, čo vysťahovanému sťažuje získanie nového nájomného bytu.
Život vo Fínsku je založený na tom, že každý si nájde vlastné bývanie a platí zaň. Kivistö hovorí, že prípadné dávky v nezamestnanosti alebo príspevky na bývanie by mali ísť na zaplatenie nájomného. Tvrdí, že ak nájomníkovi hrozí, že príde o byt, môže zvážiť aj presťahovanie do lacnejšieho bytu. Kivistö uznáva, že s týmito situáciami sú spojené rôzne problémy.
Ak osobe hrozí bezdomovectvo, môže využiť „krízové bývanie“, ktoré platí vláda.
„Vysťahovanie je nákladné nielen pre osobu, ktorá príde o svoj domov, ale aj pre prenajímateľa a celú spoločnosť,“ zdôvodňuje Auresalmi.
Optimálne by bolo, keby si každý mohol zabezpečiť bývanie vlastnou prácou. Vláda sa snaží vytvárať nové pracovné miesta, ale zatiaľ sú výsledky skôr skromné.
„Ak sa vo Fínsku a iných krajinách nezačne hospodársky rast, stane sa to novou realitou,“ hodnotí situáciu Kivistö.
Počet vysťahovaní vo Fínsku sa od roku 2001 zvyšuje. Za celý minulý rok sa uskutočnilo 4 900 vysťahovaní, čo je o 13 % viac ako rok predtým.
Prečítajte si tiež
- Amnesty International upozorňuje na vážny problém verejného nájomného bývania
- Štátne nájomné byty – pre mnohých jediné riešenie do budúcnosti