Bratislava 1. júla 2021 (HSP/Foto:Pixabay)
Nezisková organizácia Transparency international Slovensko (TIS) pravidelne zverejňuje informácie o tom, kto a v akej výške poberá od štátu tzv. koronapomoc. Nedokáže sa však dostať k informáciám o malých a stredných podnikoch, ktorým štát pomáha formou úverov alebo štátnych záruk. Ide pritom dokopy o veľmi peknú sumu peňazí
O adresátoch koronapomoci zo strany úradov práce či ministerstiev hospodárstva, dopravy a kultúry neziskovka pravidelne informuje na svojom webe. Aktuálne predstavuje finančná pomoc jednotlivým subjektom sumu vo výške 1,8 miliardy eur, ale vzhľadom na časový odstup medzi poskytnutím pomoci a zverejnením informácie už môže byť táto suma aj značne vyššia.
Štát okrem tejto priamej pomoci poskytuje malým a stredným podnikom aj pomoc vo forme úverov a finančných záruk. Podnikatelia môžu čerpať garantované úvery v Eximbanke, Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a tiež v jej dcérskej pobočke Slovak Investment Holding. No o týchto peniazoch napriek všetkej snahe TIS nevieme nič.
„Obe banky pritom doteraz poskytli štátne úvery za dovedna 116 miliónov eur, ďalšími stovkami miliónov eur ručia aj za zvýhodnené úvery podnikov v komerčných bankách. Celkovo tak už ide o sumu presahujúcu miliardu eur. Zoznam poberateľov štátnych úverov a záruk nám však obe banky odmietli sprístupniť s odvolaním sa na bankové tajomstvo,“ vysvetľuje neziskovka.
.
Na bankové tajomstvo sa banky odvolávajú aj napriek tomu, že ide o finančnú pomoc zo strany štátu, resp. z ministerstva financií. V prípade, že podniky nebudú schopné tieto úvery splácať, budú ich musieť zaplatiť všetci daňoví poplatníci bez rozdielu.
Verejnosť by mala poznať aspon základné údaje
Je samozrejmé, že banky nebudú môcť poskytnúť všetky údaje. Ale „pri poskytovaní verejných prostriedkov súkromným subjektom by však mala platiť aspoň základná miera transparentnosti. Verejnosť by mala minimálne poznať fakty, komu bola pomoc poskytnutá a v akej výške,“ myslí si TIS.
Pri potrebe týchto informácii argumentuje tým, že v mnohých prípadoch už upozornili štátne orgány na podozrivé čerpanie pomoci, čím zachránili časť dotácií od štátu.
„Nevzdávame to stále ani so štátnymi bankami a budeme sa usilovať tieto informácie získať pre verejnosť aj ďalšími právnymi krokmi. Na potrebu vyňatia aspoň základných údajov o štátnej pomoci z režimu ochrany bankového tajomstva budeme upozorňovať aj pri plánovanej novele Infozákona,“ dodala na záver nezisková organizácia.