Autor článku Raffaello Pantucci pritom zdôrazňuje, že k takému vyhroteniu situácie, ku ktorému došlo za studenej vojny, máme ešte ďaleko.
Príčina menšieho napätia nespočíva v počte zbraní, ale v neexistencii ideologickej konfrontácie, a tiež vo väčšej vzájomnej hospodárskej závislosti.
Tradičné chápanie pojmu “zadržiavanie“ už neumožňuje pochopiť nepriateľa, myslí si Pantucci, čo ale znamená možné riziko nebezpečných chýb.
Autor píše, že jasným ukazovateľom slabšej globálnej konfrontácie sú terajšie výdavky na vojenské účely, ktoré sa vôbec nedajú porovnať s obrovskými výdavkami v časoch studenej vojny. Vtedy USA vyčleňovala na obranu 10% HDP a výdavky ZSSR nakoniec viedli ku krachu jeho ekonomiky.
Nehľadiac na to, že nové ruské rakety naháňajú hrôzu, nie je veľmi pravdepodobné, že zmenia celkový pomer síl, domnieva sa Pantucci. Putinove vyhlásenia o nových raketách sú adresované “domácim spotrebiteľom“ a majú stimulovať export zbraní, nie vytvoriť predstavy o Rusku ako “neporaziteľnej vojenskej mocnosti“.
Pantucci opätovne zdôrazňuje, že ideologická konfrontácia už neexistuje a dodáva, že navyše vzrástla vzájomná ekonomická závislosť. Mnohí bohatí občania RF majú, nehľadiac na sankcie, nehnuteľnosti v Londýne a Čína zasa investuje do amerických štátnych dlhopisov. Vďaka tomu sa mení samotný pojem “nepriateľ“.
Štáty totiž budú vždy pochybovať o narušení rovnováhy síl, keďže budú mať strach zo zničenia vzájomných vzťahov. Pantucci píše, že dnes žijeme vo svete rozdelenom “formami vlády“, nie ideológiami. To však podľa autora článku nie je dôvodom na to, aby sme sa upokojili. Svetová bezpečnosť je totiž stále ohrozená neštátnymi hráči, napríklad, medzinárodnými teroristickými organizáciami.
Podľa Pantucciho tak vzniká akási os Moskva–Teherán–Peking, ktorá, nehľadiac na existujúce rozpory medzi krajinami, vníma Západ ako hrozbu, na ktorú treba odpovedať. A Západ zo svojej strany nie je schopný kolektívnej odpovede práve kvôli neexistencii zjednocujúcich ideológii, zvýšenej ekonomickej vzájomnej závislosti a nejasnému chápaniu pojmu “nepriateľ.“
V situácii všeobecnej vzájomnej závislosti rastie medzi vládami hrozba stále väčšieho nepochopenia. Na oboch stranách konfrontácie možno pozorovať podivuhodnú neinformovanosť o tom, čo si myslia v iných krajinách. Denník tak navrhuje navštíviť Moskvu, Peking a Teherán a vypočuť si verzie, ktoré boli na Západe odmietnuté ako “teória sprisahania“.
Na záver autor opätovne zdôrazňuje, že dnešná doba je ďaleko od studenej vojny. Hlavné nebezpečenstvo dnes podľa neho nevyplýva z rakiet, ale z možnosti mylnej predstavy o zámeroch a cieľoch iných krajín. Práve takéto omyly môžu vyprovokovať konfliktnú situáciu.