“Tichý prevrat”: Ako EÚ zneužíva krízy na oslabenie národnej suverenity

Bratislava 13. septembra 2024 (HSP/The European Conservative/ Foto: TASR/AP-Jean-Francois Badias)

Nová správa konzervatívneho think tanku Mathias Corvinus Collegium Brusel objasňuje taktiku, ako Európska únia, na čele s predsedníčkou Európskej komisie – “kráľovnou Ursulou”, využíva núdzové opatrenia na vytvorenie trvalého prenosu moci do Bruselu, upozornil Tamás Orbán pre The European Conservative

Mnohí z nás si uvedomujú, že v zákulisí sa vedie vojna proti suverenite členských štátov Európskej únie, ale oveľa menej z nás vie presne vysvetliť, ako sa to deje. Prečo sa zdá, že hlavné mestá z roka na rok čoraz slabšie bránia svoje záujmy aj napriek tomu, že sa nerealizovali žiadne zjavné štrukturálne reformy, ktoré by tento prienik vysvetľovali?

Renomovaný konzervatívny think tank MCC Brusel zverejnil najnovšiu štúdiu s názvom „Tichý prevrat: Uchopenie moci Európskou komisiou“. Jej autorom je britský novinár Thomas Fazi, autor kníh ako Bitka o Európu: Ako elita uniesla kontinent – a ako si ho môžeme vziať späť (2014) a Covid Konsensus: Globálny útok na demokraciu a chudobných – kritika ľavice (2023).

Fazi otvoril prezentáciu svojej správy v stredu 11. septembra nasledovným vyhlásením : „Nadnárodná integrácia – proces neustáleho a exponenciálneho rozširovania kompetencií a právomocí EÚ – je základom prakticky všetkých problémov, ktorým teraz v Európe čelíme.“

Fazi tiež upozornil, že tento proces sa nie vždy uskutočňuje v rámci právnych a inštitucionálnych hraníc EÚ. Namiesto toho ide častejšie o to, čo vedci nazývajú “integrácia v utajení“ alebo “skrytá integrácia“. Vysvetlil, že ide o zámerné “zaskočenie“ krajín tým, že sa v čase krízy presadí presun právomocí zabalený do nablýskaných núdzových opatrení . Do takých opatrení, ktoré sa potom ukážu ako trvalé a nezvratné.

Tri krízy

Fazi konkrétne skúmal tri takéto “momenty verejného strachu“, ktoré umožnili Európskej komisii podniknúť ďalšie kroky na ceste k nadnárodnému štátu.

Prvým bola európska dlhová kríza – alebo kríza eurozóny – ktorá trvala od roku 2009 do polovice roku 2010. Európska dlhová kríza otvorila EÚ dvere k tomu, aby sa po prvýkrát stala suverénnym subjektom so schopnosťou zaviesť rozpočtové pravidlá na záchranu ekonomík, ktoré majú najväčšie problémy.

Novšími a oveľa závažnejšími prípadmi sú nedávna kríza súvisiaca s pandémiou COVID-19 a stále prebiehajúca vojna na Ukrajine.

Pandémia

Kríza spôsobená pandémiou Covid-19 sa napríklad využila na to, aby si členské štáty zvykli na veľmi kontroverznú myšlienku spoločného zadlžovania na európskej úrovni. To sa dovtedy vždy stretávalo so silným odporom zo strany šetrných krajín, ktoré sa v minulosti obávali zdieľania tzv. “dlhovej únie“. Nakoniec sa Covid-u podarilo vlastnými silami zmeniť ekonomickú ústavu EÚ a desaťročia trvajúca diskusia bola prekonaná “nie demokratickou diskusiou, ale prostredníctvom núdzových politík“, poznamenal Fazi.

Vypožičané prostriedky na pomoc pri pandémii vo výške 800 miliárd eur z balíka “Next Generation EU“ už slúžia na iný účel: sú mocným nástrojom na ďalšie ovplyvňovanie a vydieranie krajín, ktoré sa odmietajú podriadiť ideologickej línii Bruselu alebo plniť jeho príkazy.

Stalo sa to Poľsku aj Maďarsku, ktorým bol pozastavený podiel núdzových fondov pre údajné porušovanie zásad právneho štátu. A pravdepodobne sa to stane aj ďalším – vrátane Slovenska, ktoré sa nedávno ocitlo v hľadáčiku Komisie.

Okrem toho nezabúdajme, že “mechanizmus podmienenosti“ presadený počas rozhovorov o krízovom rozpočte na rok 2020 sa netýka výlučne pandemických fondov. Odvtedy sa môže používať – a aj sa používa – na zmrazenie bežných fondov členských štátov EÚ, kedykoľvek si to Brusel zaželá.

Covid tiež umožnil Komisii zaviesť centralizovaný režim obstarávania vakcín a presvedčiť krajiny EÚ, aby umožnili Komisii nakupovať vakcíny v ich mene, pričom tvrdili, že blok má lepšiu vyjednávaciu silu ako jednotlivé členské štáty. Ukázalo sa, že to bolo “obrovské plytvanie peniazmi“, poznamenal Fazi. EÚ nakúpila viac ako desať dávok vakcín pre každého jednotlivého občana za oveľa vyššiu cenu, ako je priemerná svetová cena, len aby neskôr vyhodila nadbytočné vakcíny v hodnote niekoľkých miliárd eur.

A to ani nehovoriac o „Pfizergate“, najväčšom korupčnom škandále v histórii EÚ, ku ktorému hlavná aktérka a predsedníčka EK Ursula von der Leyenová pristupuje, akoby sa nikdy nestal. Von der Leyenová dodnes odmieta dodržiavať pravidlá transparentnosti EÚ a zverejniť svoje textové správy s riaditeľom spoločnosti Pfizer.

Ďalšia príležitosť – vojna na Ukrajine

Vojna na Ukrajine priniesla pre elitu EÚ mnoho podobných príležitostí, na ktoré sa mohla vrhnúť. Fazi podrobne opísal, ako Komisia vytvorila všetky sankčné režimy zväčša sama – bez toho, aby do procesu zapojila členské štáty, a odôvodnila to potrebou konať rýchlo.

„V skutočnosti sa koordinovala viac s Washingtonom ako s hlavnými mestami EÚ,“ poznamenal Fazi.

Okrem toho tým, že von der Leyenová od prvého dňa dávala Ukrajine rozsiahle sľuby v mene členských štátov, v tichosti sa etablovala ako líderka bloku v otázkach zahraničnej politiky, obrany a bezpečnosti – kompetencií, ktoré boli predtým striktne vyhradené pre hlavné mestá.

Ak to bolo zámerné, jej stratégia bola geniálna: Von der Leyenová svojimi vyhláseniami vytvorila “epistemickú realitu“ na celom území bloku, čím automaticky podporila pocit konsenzu skôr, ako mohol nejaký vzniknúť a zároveň vnútorne tlačila na členské štáty, aby potom podporili akúkoľvek politiku, ktorú predložila počas hlasovania v Rade EÚ.

Odhalíme ďalší pokus ?

Rovnaký trend možno pozorovať počas všetkých týchto troch kríz, zdôraznil Fazi: „Núdzové riešenia sa stávajú novým inštitucionálnym status quo“.

Len ak pochopíme, ako tento tichý prevrat prebieha, môžeme dúfať, že odhalíme ďalší pokus a začneme rozširovať verejnú diskusiu, kým naše vlády nenájdu odvahu brániť sa.

„Čas je veľmi dôležitý, pretože kumulatívny účinok tohto uchopenia moci spôsobuje, že je čoraz ťažšie ho zastaviť. Krajiny EÚ by sa však nikdy nemali vzdať,“ dodal Fazi.

Krajiny by si mali vydobyť aj už prehraté boje. Deň, keď sa členské štáty vzdajú snahy o zachovanie svojej suverenity, je zároveň dňom, keď navždy stratia kontrolu nad svojím osudom.

Prečítajte si tiež :

• Maďarsko je pripravené žalovať Európsku komisiu
• Poľský minister naletel vtipálkom. Prezradil viac ako chcel