Môj profil 
Predplatné
Gašpar uvádza, že pre život pred rokom 1989 bolo príznačné, že vzťahy medzi ľuďmi boli poznačené snahami štátu (ŠtB), aby ľudia na seba vzájomne prinášali rôzne informácie o spokojnosti so životom, ktorý žijú. “Štát chcel mať pod kontrolou nálady v spoločnosti, aby mohol zasiahnuť voči osobám, ktoré nesúhlasili s vtedajším režimom.”
“Často sa stávalo, že tzv. karieristi donášali na svojich susedov aj nepravdivé a vymyslené informácie, za ktoré očakávali najmä kariérny postup. Takým ľuďom sa zvyklo hovoriť, že sú „kádrová rezerva“. Bol to premyslený systém vplyvu štátu na občana a využívanie negatívnych vlastností ľudskej osobnosti.”
Dnes sme podľa neho svedkami veľmi podobného správania sa. “Namiesto ŠtB tu máme niektorých novinárov z portálov ako Denník N, Aktulality.sk, Pluska, či SME, ktorým sekundujú opoziční politici, neschopní presvedčiť občanov tejto krajiny svojím programom o ich spôsobilosti vládnuť. Rozhodli sa ovládať a manipulovať verejnú mienku praktikami podobnými minulosti,” tvrdi Gašpar. “Denne ponúkajú verejnosti neoverené, neúplné a často nepravdivé informácie cez svoje články a komentáre. Sú politici, ktorí na túto činnosť zneužívajú tlačové brífingy priamo na pôde Národnej rady.”
“Niektorí novinári a opoziční politici sa dokonca snažia ovplyvňovať personálnu politiku v štátnych orgánoch a určovať, kto je spôsobilý zastávať svoju pozíciu a kto nie. Na to všetko sa zatiaľ štát iba nečinne prizerá. Zodpovední prispôsobujú svoje rozhodnutia tlaku médií, aby chránili samých seba pred mediálnym lynčom, namiesto toho aby bránili zákonnosť a princípy demokracie.”
Donedávna šéf policajného zboru vysvetľuje, že často ide o informácie získané nezákonným spôsobom s minimálnym stupňom overenia ich pravdivosti. “Bez akéhokoľvek rešpektu zverejňujú napríklad daňové či telekomunikačné tajomstvo, zákonom chránené osobné údaje, totožnosť utajeného svedka, obsah výpovedí z trestných konaní, a iné informácie poškodzujúce súkromný a profesijný život mnohých ľudí. Aj keď sa neskôr ukáže, že išlo o nepravdivé informácie a bola by na mieste sebareflexia v podobe opravy a ospravedlnenia, nič neprichádza.”
“Čo je ešte závažnejšie, je spôsob akým informácie získavajú. Ich zdrojom sú často ľudia zo štátnych orgánov, ktorí sú niektorými novinármi „vydieraní“, alebo cítia možnosť svojho kariérneho postupu, respektíve politickú budúcnosť. V snahe dosiahnuť svoj osobný prospech či mediálnu imunitu o svojich prešľapoch sú ochotní porušovať zákony a predpisy. Únik totožnosti (ne)utajeného svedka Tótha a obsahu jeho výpovede, majú na svedomí členovia vyšetrovacieho tímu vraždy novinára a jeho priateľky. Aký je motív ich konania je si možné domyslieť.”
Gašpar následne uviedol niekoľko príkladov z praxe: “Aby som bol konkrétny, tak napríklad vyšetrovateľ NAKA pán Milan, bývalý šéf tímu Gorila pán Gajdoš, či bývalý policajt Diďák, mali možnosť na základe môjho podnetu pred orgánmi činnými v trestnom konaní konkretizovať svoje mediálne tvrdenia, no pred vyšetrovateľom nakoniec neuviedli nič konkrétne.”
“P.S.: Pre pána Lipšica, ktorý je advokátom hlavne keď sa jedná o medializovanú kauzu z ktorej sa dajú nahnať politické body, a ktorý zabúda, že advokát nie je sudca. Ak by bolo vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy právoplatne uzavreté, tak rozumiem tomu, aby ste zákonným spôsobom zverejnili, a tu zdôrazňujem preukázané informácie, ktoré sú vo „verejnom záujme“. To čo robíte teraz je marenie vyšetrovania a politika.”
V závere komentáru poslal Gašpar odkaz novinárom a jeho kritikom: “Kedy zverejníte informácie o stave vyšetrovania môjho údajného pokynu podriadenému na lustráciu zavraždeného novinára? Či to vám už nezapadá do vašej propagandy? Ja len aby to neskončilo tak, ako keď ste klamali verejnosť, že som nezákonne skartoval časť spisu z kauzy Gorila.”
.jpg)
