Bratislava 21. augusta 2019 (HSP/Foto:Igor Stančík)
Komúna je príbeh harmonického manželstva architekta Erika (Juraj Kemka) a Anny (Zuzana Konečná), ktorí z ekonomických dôvodov poskytnú svoju zdedenú veľkú vilu v dobrej štvrti priateľom Olemu (Marián Miezga/Peter Šimun), manželskému páru Steffenovi a Ditte (Pavol Šimun, Sarah Arató), cudzincovi Virgilovi (Róbert Jakab) a Mone (Broňa Kováčiková)
Príjemné a bezproblémové spolužitie trvá dlhší čas, no po zistení, že sa Erik stretáva s mladou študentkou architektúry (Anna Jakab Rakovská) a tiež by ju rád priviedol do komúny, čiže do spoločného domu… sa atmosféra radikálne zmení.
Na toto výnimočné spolužitie v komúne pozeráme očami štrnásťročnej Freje (Lenka Fecková/Fany Horváthová), dcéry Anny a Erika, postavy, ktorej reálnym predobrazom je identické dospievanie Thomasa Vinterberga v komúne svojich rodičov.
Dramatici a prekladateľka
Thomas Vinterberg (1969) je dánsky filmový režisér a scenárista. Vo svojej generácii patrí k najuznávanejším a najznámejším vôbec, k čomu okrem včasne sa prejavujúceho talentu prispela i participácia vo filmárskom hnutí Dogma 95. V súlade s touto participáciou je aj zdôrazňovanie autentickosti a nepredvídateľnosti v celej Vinterbergovej tvorbe. K najznámejším Vinterbergovým dielam patria filmy Rodinná oslava (Festen, 1998), Za všetko môže láska (It’s all about Love, 2003), Submarino (2010), Hon (Jagten, 2012) a Komúna (Kollektivet, 2016). Posledná spomenutá produkcia je považovaná za Vinterbergov najosobnejší film, ktorému predchádzalo úspešné spracovanie látky v divadelnej podobe (Burgtheater Wien, 2011). V súčasnosti pripravuje nový film Kursk podľa skutočnej tragickej udalosti z roku 2000, keď sa potopila ruská jadrová ponorka a tragédiu neprežila podstatná časť posádky.
Mogens Rukov (1943 – 2015) bol popredný dánsky scenárista, ktorý sa vďaka svojej originalite a invenčnosti právom zaraďuje medzi legendy novších dejín dánskeho filmu. Na Univerzite v Kodani vyštudoval odbor severské filológie a literatúry v kombinácii s odborom dejiny a estetika filmu. V rokoch 1975 – 2008 bol činný ako pedagóg, v rámci čoho ho preslávila najmä inovatívnosť a neortodoxnosť vo vzťahu k tradícii. Počas tohto obdobia významne ovplyvnil viacerých významných režisérov a dramaturgov, najmä generáciu 90. rokov, ktorej najzvučnejšie mená sa spájajú s filmárskym hnutím Dogma 95 (Lars von Trier, Lone Scherfig, Susanne Bier, Per Fly, Thomas Vinterberg, Ole Christian Madsen, Pernille Fischer Kristensen a i.). Je laureátom viacerých domácich i medzinárodných ocenení.
Anna Fosse (1986) je absolventkou odboru nemecký jazyk a kultúra – švédsky jazyk a kultúra na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 2011 sa ako interná doktorandka v Ústave svetovej literatúry SAV zaoberala výskumom tragiky a tragédie v súčasnej severskej dráme. Popri výskumnej a recenzentskej činnosti sa venuje umeleckému prekladu prevažne zo škandinávskych jazykov. Preložila detektívku od nórskeho autora Jorna Liera Horsta Poľovné psy (2014), kritikou vyzdvihovanú Trilógiu (2014) od Jona Fosseho, výber z Fosseho esejistického diela s názvom Eseje (2016), ako aj jeho knihu pre deti Kant (2015). ríležitostne prekladá pre časopisy. V spoluautorstve s Fossem preložila prózu Večne je zelený od Pavla Vilikovského, ktorá v Nórsku vyšla v roku 2014. Ako zostavovateľka sa podieľala na vzniku publikácie Severská dráma (Divadelný ústav, 2016), do ktorej prispela prekladmi hier Volám svojim bratom od Jonasa Hassena Khemiriho a Som vietor od Jona Fosseho. Pre Divadelný ústav v Bratislave pripravila a preložila zbierku divadelných hier Jona Fosseho, ku ktorej napísala aj ťažiskovú štúdiu (Jon Fosse: Hry, Divadelný ústav, 2017).
Preklad: Anna Fosse
Dramaturgia: Andrea Domeová
Scéna a kostýmy: Mona Hafsahl
Hudba: Milan Vyskočáni
Réžia: Juraj Nvota
Osoby a obsadenie:
ERIK Juraj Kemka
ANNA Zuzana Konečná
OLÉ Marián Miezga/Peter Šimun
STEFFEN Pavol Šimun
DITTE Sarah Arató a. h.
MONA Bronislava Kováčiková a. h
VIRGIL Róbert Jakab
FREJA Lenka Fecková a. h./Fany Horváthová a. h.
EMMA Anna Jakab Rakovská
„Srdce má svoje dôvody, o ktorých rozum nič nevie…“
Blaise Pascal
0.0°C
.jpg)
.jpg)
