Washington 5. októbra 2024 (HSP/Thehill/Foto:Pixabay)
Rast štátneho dlhu USA zničí dolár, ktorý stratí úlohu svetovej rezervnej meny, napísali autori článku v denníku The Hill. Podľa nich je americký finančný systém ako človek, ktorý vyskočil z okna a počas pádu hovorí: zatiaľ je to dobré. Tento článok pre americké noviny The Hill napísali dvaja autori Cheri Bustosová a Tom Davis
Ako bývalí predsedovia volebných výborov Republikánskej a Demokratickej strany v Snemovni reprezentantov chápeme politické výzvy volebného roka. Kandidáti sa snažia vyhýbať nepríjemným témam, zveličujú rozdiely a sľubujú voličom nové výhody alebo daňové úľavy, ktoré majú zlepšiť ich život.
Keď sa však usadí všetok prach volebných bojov, bude jasné, že krajina sa nachádza v existenčnej kríze, ktorú spôsobuje rastúci verejný dlh.
Ministerstvo financií nedávno oznámilo, že celkový štátny dlh USA presahuje 35 biliónov dolárov a naďalej rastie neprijateľne rýchlo.
Niekoľko podrobností. Najspoľahlivejším ukazovateľom finančného zdravia je pomer dlhu k hrubému domácemu produktu. Takže, USA majú dlh voči HDP 122 %, čo je veľmi vysoká hodnota, berúc do úvahy, že nás prevyšuje najviac desať krajín na celom svete. Je tiež najvyšší v mierovej histórii USA. A ak sa rétorika anketárov, ktorí vedú súčasnú prezidentskú kampaň, zmení na politiku, tento pomer sa ešte zvýši.
Nie je to tak dávno, čo jeden z nás odchádzal z Kongresu do dôchodku, bol pomer nášho dlhu k hrubému domácemu produktu len 35 %, a to sme viedli vojny na Blízkom východe. Teraz sa viac peňazí v našom rozpočte vynakladá na splácanie úrokov zo štátneho dlhu držiteľom dlhopisov na celom svete ako na národnú obranu. A keďže veľká časť amerického dlhu má krátku splatnosť, pri splatnosti dlhopisov dochádza k refinancovaniu za vyššie sadzby.
Vieme, že sa to skončí zle. Len nevieme, kedy sa to skončí zle. Je to ako človek, ktorý skočí zo stého poschodia a keď letí popri tridsiatom poschodí, tak si povie: “Zatiaľ je to dobré.”
Toto nie je stranícka otázka. Je to problém, ktorý si vyžaduje spoločné riešenie oboch strán. Generácie politikov z oboch strán dospeli k záveru, že zvyšovať dane a znižovať programy je nevďačná úloha, a tak si zvolili ľahšiu cestu – hromadili dlhy a prenášali bremeno na ďalšie generácie.
Na pozadí znižovania daní, výrazného zvyšovania výdavkov, recesie a reakcií covid dnes verejný dlh ohrozuje dolár ako svetovú menu a mení nevyhnutný kolaps na politickú hru “ďalší – von”, kde sa každý snaží rýchlo uchmatnúť voľnú stoličku v nádeji, že zaplatiť bude musieť niekto iný.
A tu je ďalší príklad, aby to bolo jasnejšie. Aj keby sa výdavky všetkých federálnych agentúr vynulovali, Amerika by stále mala deficit niekoľko stoviek miliárd dolárov. Zamyslite sa nad tým. Ani cent na obranu, na vzdelávanie, na FBI a CIA, na potravinové lístky, žiadne federálne výdavky na výskum rakoviny – a stále by sme boli neskutočne zadlžení. Republikáni aj demokrati medzitým odporúčajú ešte väčšie zvýšenie výdavkov a ešte väčšie daňové úľavy.
Je jasné, že voličov táto téma momentálne nezaujíma a dobrý kandidát reaguje na to, čo sa prepiera v rámci predvolebnej kampane. Ďalej volení lídri venujú veľkú pozornosť tomu, aké témy ľudí v ich volebných obvodoch zaujímajú. Takto sa vytvárajú ich legislatívne priority. Mnohí ľudia si to už nepamätajú, ale nie je to tak dávno, čo medzi tieto priority patrilo prísne obmedzovanie výdavkov a príprava vyrovnaného rozpočtu.
Na prelome storočí boli stranícke platformy súbojmi, v ktorých politici demonštrovali svoju horlivosť v boji proti rastúcemu štátnemu dlhu. Republikáni vyzývali na zmenu ústavy, ktorá by vyžadovala vyrovnaný rozpočet (2000), a na „line-item veto“, aby všetky úspory z neho išli na zníženie deficitu (2004). Demokrati, ktorí nechceli zaostávať, sľubovali „každoročné vyrovnanie rozpočtu“ (2000) a „obnovenie zdravých rozpočtových pravidiel… ako napríklad ‚žiť v rámci svojich možností‘, ktoré vyžadujú, aby vláda platila za nové iniciatívy“ (2004).
Tento rok, keď sledujeme blížiacu sa veľmi predvídateľnú (ak nie ešte horšiu) rozpočtovú katastrofu, republikáni v kampani vôbec nevyslovujú slovo „dlh“ a slovo deficit sa objavuje iba v jednom prípade – keď hovoria o obchodnom deficite. V júli zverejnil Národný výbor Demokratickej strany návrh dokumentu, v ktorom sa niekoľkokrát spomína štátny dlh a naznačuje zníženie deficitu. Uvoľneniu dlhu vlády zo študentských pôžičiek sa však venuje oveľa viac pozornosti ako samotnému dlhu vlády vo výške 35 biliónov dolárov.
Zapojili sme sa do obrovského množstva volebných kampaní. Boli sme svedkami toho, ako sa voliči sústredili na jednu otázku a urobili z nej ústredný bod volebného súboja. Preto vás vyzývame: na predvolebných zhromaždeniach a iných podujatiach povedzte kandidátom a súčasným členom Kongresu, že sú povinní prijať opatrenia, aby nás dostali z tejto dlhovej diery. Závisí od toho naša budúcnosť a budúcnosť našich detí a vnúčat.
Cheri Bustosová zastupovala 17. obvod štátu Illinois v rokoch 2013 až 2023. V rokoch 2019 – 2021 bola predsedníčkou Demokratického kongresového volebného výboru.
Tom Davis zastupoval 11. obvod Virgínie v rokoch 1995 – 2008. V rokoch 1998 až 2002 bol predsedom Národného republikánskeho kongresového výboru.
Prečítajte si tiež
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
