The European Conservative: Nie, víťazstvo Trumpa nie je pre Európanov nočná mora

Výsledok volieb v USA predstavuje nový vrchol demokratickej vzbury proti liberálnym západným elitám. Oficiálne Trumpovi blahoželajú všetci. V súkromí je však väčšina európskych lídrov šokovaná, ba priam zdesená tým, že si ho Američania opäť zvolili za svojho 47. prezidenta. „Nenechajte sa pomýliť ich nútenými gratuláciami,“ zamýšľa sa Mick Hume vo svojom texte pre The European Conservative

09. 11. 2024 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Portréty oboch amerických prezidentských kandidátov. Vľavo portrét kandidáta Republikánov Donalda Trumpa a vpravo portrét kandidátky Demokratov Kamaly Harrisovej na veľkoplošných obrazovkách na Times Square v New Yorku 6. novembra 2024 po zverejnení predbežných výsledkov prezidentských volieb v USA

Washington 9. novembra 2024 (HSP/ The European Conservative / Foto: TASR AP Photo/Seth Wenig)

▶ ❚❚ ↻

Nenechajte sa pomýliť! Väčšina európskych lídrov je za maskou nútených gratulácií šokovaná tým, že Donald Trump sa stane opäť prezidentom Spojených štátov amerických.

V súkromí mnohí z týchto lídrov pravdepodobne zdieľajú šialený názor britského labouristického ministra zahraničných vecí Davida Lammyho, ktorý prezidenta Trumpa raz nazval “sociopatom nenávidiacim ženy a sympatizujúcim s neonacistami“.

Nálada v Európe

Aktuálnu náladu na najvyšších postoch Európskej únie vystihol portál Politico, biblia bruselskej oligarchie, ktorého predvolebný titulok varoval, že návrat populistického exprezidenta bude „Európska nočná mora“- “Europe’s Trumpian Nightmare”.

Lenže práve samotný fakt, že ľavicovo-liberálne politické a mediálne elity EÚ sú z Trumpovho víťazstva také vydesené, by nás ostatných mal skôr napĺňať nádejou. Nech si títo nereprezentatívni oligarchovia EÚ myslia čokoľvek, Trumpov triumf nie je pre európske národy “nočnou morou“.

Zdá sa, že mimo bruselskej “bubliny“ majú milióny Európanov skutočne dobré dôvody zdieľať úprimné nadšenie z Trumpovho víťazstva nad protikandidátkou z Demokratickej strany Kamalou Harrisovou.

Trumpovo znovuzvolenie v prvom rade znamenalo víťazstvo demokracie ľudu nad antidemokratickými silami amerického establišmentu.

Tí požadovali, aby sa súd zakázal Trumpovi čo i len kandidovať vo voľbách, aby Američanom odoprel demokratickú voľbu zvoliť si ho. Z kandidátky Demokratickej strany stiahli vyhýbavého prezidenta Joea Bidena – v rozpore so 14 miliónmi demokratov, ktorí si ho zvolili v primárkach(!)- a nahradili ho Harrisovou, ktorú v primárkach nevolil vôbec nikto.

Počas celej kampane označovali Trumpa za “fašistu“, “nacistu“, “autoritárskeho populistu“ a “hrozbu pre samotnú demokraciu“. Všetky tieto urážky boli v skutočnosti zamerané na zosmiešnenie a pokarhanie neposlušných voličov, ktorí sa vyhrážali tým, že svojím hlasom podporia Trumpa.

Démos = ľud

V priehľadnom svete dnešných politikov môžu títo predstavitelia elít dokonca tvrdiť, že “bránia demokraciu“ tým, že sa ju snažia obmedziť a zadržať. Dva klasické prvky demokracie, ako ich definovali starovekí Aténčania : démos – ľud, a kratos – moc – považujú za protikladné a snažia sa jeden od druhého držať čo najďalej.

Demokrati sa tiež snažili mávnuť rukou nad okamžite neslávne známym vyhlásením prezidenta Bidena, že Trumpovi voliči a priaznivci sú “odpad“, ako len nad nejakou chybnou citáciou. V skutočnosti to bolo úplne v súlade s názorom establišmentu na mnohých amerických voličov, ktorý siaha až k Hilary Clintonovej, ktorá vo voľbách v roku 2016 označila Trumpových voličov za “úbožiakov“.

Nemusíte byť obdivovateľom Trumpa, aby ste uznali, že skutočná hrozba pre demokraciu prichádza zhora, nie zdola.

Napriek tomu sa tvárou v tvár nepriateľstvu politického establišmentu a lžiam mainstreamových médií milióny obyčajných Američanov vzdorovito postavili za Trumpa. Urobili tak aj v rozpore s kultom politiky identity, ktorý vyznávajú elity.

Všetci od Obamovcov až po najnižšie vrstvy požadovali, aby všetky americké menšiny a ženy automaticky volili miešankyňu Harrisovú (otec je z Jamajky, matka z Indie) bez ohľadu na jej “kvality“ politicky prázdnej technokratky. Namiesto toho nárast podpory Trumpa medzi menšinami a mladými ľuďmi ukázal, ako ľudové hnutie Demokratov – oveľa širšie ako stará Republikánska strana – dokáže zjednotiť ľudí naprieč takýmito umelými sektorovými líniami.

Trumpovo víťazstvo proti moci liberálneho establišmentu je najnovším vrcholom celosvetovej populistickej vzbury.

To je len začiatok

V európskych voľbách sme videli vlnu podpory pre národné suverenistické strany. Teraz USA, ktoré pred viac ako sto rokmi pomohli zrodiť populizmus ako pozitívne hnutie, a nie elitársku urážku, podľahli demokratickému populistickému impulzu.

To je len začiatok. Na celom Západe sa politika obracia naruby. Milióny ľudí vyhlasujú, že už toho bolo dosť. Európanov by to malo inšpirovať k tomu, aby išli pri požadovaní zmien ešte ďalej.

Ameriku však ešte čakajú tvrdé boje. Už teraz môžeme vidieť, ako rozhorčené liberálne elity vydávajú hysterické varovania pred fašizmom v Bielom dome a snažia sa zorganizovať zvrhnutie Trumpovej administratívy ešte pred jeho nástupom do funkcie.

Krátko pred voľbami dvaja harvardskí profesori efektívne využili elitársku platformu New York Times, aby vyzvali šéfov korporácií, náboženských vodcov a ďalších z elity Američanov, aby viedli “revolúciu“ proti Trumpovmu prezidentstvu – prevrat prezentovali, samozrejme, ako “poslednú pevnosť obrany demokracie“. Zdá sa, že na záchranu americkej demokracie pred sebou samou potrebujú elity udržať vôľu “demosu“ v šachu….

Samozrejme, novozvolený prezident Trump bude musieť dokázať, že je dôstojným zástancom hnutia, ktoré ho zvolilo. Napríklad tým, že splní svoj sľub, že bude bezvýhradne podporovať Izrael (jedinú demokraciu na Blízkom východe) v jeho vojne proti barbarom Islamu.

Nemožno však poprieť, že populistická vzbura, ktorá Trumpa vyniesla späť do Bieleho domu, predstavuje veľkú nádej pre budúcnosť západných spoločenstiev. Vracia totiž “demos“ do demokracie.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Japonská automobilka Toyota plánuje postaviť v čínskom Šanghaji závod na výrobu elektromobilov. Ten by mal produkovať najmä luxusné autá značky Lexus. Informovali o tom japonský ekonomický denník Nikkei a agentúra AFP, ktoré sa odvolali na zdroje z automobilky. Najväčší výrobca áut na svete tak plánuje ďalšiu investíciu na trhu, na ktorom mnohé zahraničné automobilky zápasia s problémami a ťažkosti s predajom má aj samotná Toyota.