The European Conservative hodnotí stretnutie Fica, Orbána a Vučiča v Komárne

Bratislava 24. októbra 2024 (HSP/ The European Conservative/ Foto:TASR – Jaroslav Novák)

Vedúci predstavitelia Maďarska, Srbska a Slovenska sa v utorok 22. októbra stretli v Komárne aby diskutovali o nelegálnej migrácii a inovatívnych riešeniach v boji proti nej, o nevyhnutnej ochrane vonkajších hraníc Európskej únie a regionálnej spolupráci. Výsledky tohto stretnutia zhrnul Zoltán Kottász pre The European Conservative

Slovenský premiér Robert Fico, jeho maďarský náprotivok Viktor Orbán a srbský prezident Aleksandar Vučič sa stretli v utorok 22. októbra v slovenskom Komárne na slovensko-maďarskej hranici. Hlavnou témou ich stretnutia bola nelegálna migrácia, ochrana vonkajších hraníc EÚ a vzájomná regionálna spolupráca.

Hotspoty

Vedúci predstavitelia Maďarska, Srbska a Slovenska v utorok v Komárne navrhli vytvoriť záchytné centrá pre migrantov, tzv. hotspoty, avšak mimo Európskej únie. Tieto hotspoty by prijímali žiadateľov o azyl, s iniciatívou obmedziť nelegálnu migráciu. Lídri sa zhodli, že ilegálna migrácia je vážnym problémom, ktorý vyplýva z geopolitickej nestability, konfliktov a sociálnej nerovnosti v európskom susedstve.

Tieto tri krajiny sú súčasťou západobalkánskej migračnej trasy, ktorá zaznamenala prudký pokles počtu nelegálnych prekročení hraníc. Podľa údajov pohraničnej agentúry EÚ Frontex (Európska pohraničná a pobrežná stráž) sa za prvých deväť mesiacov tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2023 znížil celkový zaznamenaný počet nelegálnych prekročení hraníc o 79 % na necelých 17 000.

To výrazne prispelo k celkovému poklesu počtu nelegálnych prekročení hraníc do EÚ – za prvých deväť mesiacov tohto roka ich počet klesol o 42 % na 166 000.

Všetci traja lídri uviedli, že ochrana vonkajších hraníc EÚ je najlepšou obranou proti nelegálnej migrácii. Slovenský premiér Robert Fico uviedol : „Mali sme pravdu, keď sme hovorili, že vonkajšie hranice EÚ musia byť chránené a že migranti, ktorí vstúpili do EÚ, by sa nemali prerozdeľovať.“

Fico dodal, že lídri diskutovali o tom, že podstatná časť rozpočtu EÚ po roku 2027 by sa mala venovať práve boju proti nelegálnej migrácii, pretože predstavuje vážnu hrozbu.

Kritika Paktu o migrácii

Fico aj Orbán ostro kritizovali promigračnú politiku EÚ, ako aj Pakt o migrácii a azyle EÚ, ktorý – keď vstúpi do platnosti v roku 2026 – bude nútiť členské štáty EÚ prijímať migrantov alebo platiť 20 000 EUR za každého migranta, ktorého prijať odmietnu.

Lídri sa domnievajú, že pakt slúži len ako ďalší faktor, ktorý láka migrantov vstúpiť do EÚ , hoci EÚ by sa v skutočnosti mala zamerať na ochranu svojich vonkajších hraníc. To by mohlo zahŕňať zriadenie tzv. “hotspotov“ (registračné záchytné centrá pre žiadateľov o azyl) v severoafrických krajinách, kde by sa posudzovali žiadosti žiadateľov o azyl predtým, ako by im bol povolený vstup do Európy. (Takýto hotspot napríklad zriadilo Taliansko na území Albánska)

Maďarský premiér v tejto súvislosti zdôraznil: „Tí, ktorí chcú prísť do Európy, sa tam môžu zhromaždiť a odtiaľ podať svoje žiadosti – ktoré my posúdime. Ktokoľvek, komu to umožníme, môže prísť, a tí, ktorým to nedovolíme, zostanú. Musíte si počkať vonku. Všetky ostatné riešenia sú neúčinné.“

Viktor Orbán, ktorého krajinu EÚ potrestala za ochranu vlastných hraníc a za to, že žiadosti o azyl odovzdáva externým subjektom(tzv. outsourcing) varoval, že nedostatočná ochrana vonkajších hraníc bude mať za následok rozpad schengenského priestoru bez hraníc.

Členské štáty EÚ prepadajú panike a opätovne zavádzajú kontroly na vlastných vnútorných hraniciach, povedal vo svojom prejave Orbán a ako príklad uviedol Nemecko. Poukázal aj na Poľsko, kde premiér Donald Tusk, mimochodom obľúbenec Bruselu, rozhodol, že krajina pozastaví prijímanie žiadostí o azyl, ak bude mať podozrenie, že “imigranti predstavujú hrozbu destabilizácie štátu“.

Orbán tiež poukázal na neschopnosť EÚ deportovať nelegálnych migrantov a vysvetlil, že hoci bolo minulý rok prijatých 430 000 rozhodnutí o deportácii, v skutočnosti sa realizovalo sa len 84 000 takýchto rozhodnutí.

Inovatívne riešenia

Partneri taktiež opätovne vyjadrili podporu členstvu Srbska v EÚ a vyzdvihli vzájomnú spoluprácu. Rozširovanie EÚ označili ako “geostrategickú investíciu”, ktorá si však “vyžaduje aktívnejšie zapojenie EÚ v regióne západného Balkánu, a to aj v boji proti ilegálnej migrácii”.

Fico na tlačovej konferencii po rokovaní zdôraznil, že SR nepodporila migračný pakt EÚ a odmietla koncept povinnej solidarity, pretože zastáva názor, že nerieši podstatu nelegálnej migrácie. Dodal, že v Únii existujú krajiny, ktoré pakt odmietli, ďalej krajiny, ktoré chcú urýchliť jeho prijatie, a tretia skupina krajín navrhuje inovatívne riešenia mimo paktu.

Stretnutie týchto troch lídrov sa uskutočnilo len niekoľko dní po samite EÚ v Bruseli, na ktorom sa hlavy členských štátov dohodli na viacerých opatreniach proti nelegálnej migrácii, o ktorých bolo ešte pred niekoľkými mesiacmi tabu vôbec hovoriť – napríklad na zavedení deportačných centier mimo hraníc EÚ.

Prečítajte si tiež:

• V Novej pevnosti v Komárne sa stretnú Fico, Vučič a Orbán
• Do albánskeho prístavu prichádzajú prví migranti žiadajúci o azyl v Taliansku