Všetkého s mierou, hovorí stará ľudová múdrosť našich starých materí. Zlé stránky histórie je treba odsúdiť a poučiť sa z nich, ale ani to netreba preháňať do absurdity. Žiaľ, každé obdobie prináša svojich extrémistov a tak ako napríklad tretia ríša či ríša komunizmu mali svojich fanatických vykonávateľov „spravodlivosti“, má ich aj ríša globálneho amerického liberalizmu. Ich „politická korektnosť“ nadobúda rozmery udavačstva, psychického a spoločenského teroru, ako aj ekonomickej a pracovnej diskriminácie.
Nedávno sa o tom mohla presvedčiť skupinka priateľov histórie, ktorí sa rozhodli jubileum vzniku slovenskej štátnosti osláviť zorganizovaním spomienkovej akadémie S úctou k dejinám, ktorá sa mala v deň výročia, 14. marca 2019, konať v priestoroch kina Kultúra v Ružomberku. Organizátori podujatia – Spoločnosť Andreja Hlinku a o. z. Múzeum ozbrojených zložiek 1939-1945 – plánovali prednáškovou formou predstaviť verejnosti prostredníctvom dvoch profesionálnych historikov a katolíckeho kňaza niekoľko tematických okruhov viažúcich sa k tomuto významnému výročiu: 14. marec v slovenských dejinách, jeho historická pamäť, prvá SR a katolícka cirkev.
Organizátori požiadali mesto o prenájom kinosály a dostali súhlas. Lenže 25. februára známy dôchodca-udavač Ján Benčík, ktorý si za udávanie inak zmýšľajúcich spoluobčanov vyslúžil dokonca ocenenie z EÚ, na ktoré ho navrhol Štefanec z KDH, uverejnil v Denníku N svoj nenávistný a zavádzajúci článok, v ktorom apeluje na primátora Ružomberka Igora Čombora, aby podujatie zrušil. Hneď na druhý deň nejaký Peter Harich rozposlal mail všetkým ružomberským poslancom, aby vraj zrušili „neofašistickú akciu“, ktorá podľa neho „nemá žiadny morálny základ“ a odvolal sa práve na blog známeho euroudavača. Nasledovalo množstvo nátlakových až výhražných telefonátov vplyvných kruhov.
Samotní poslanci ani nestihli zaujať stanovisko a Mesto organizátorom už na poludnie oficiálne oznámilo zrušenia podujatia s týmto zdôvodnením: „Propagácia tejto udalosti na sociálnych sieťach spôsobila názorovú vojnu medzi obyvateľmi Ružomberka, vytvára rozporuplné debaty o možnom obsahu tohto seminára a svoje obavy vyjadrila aj židovská obec. Vedenie mesta na základe výziev zo strany občanov a médií hlbšie preskúmalo vzniknutú situáciu a dospelo k rozhodnutiu, že prenájom mestských priestorov pre účely organizácie tohto podujatia zruší, nakoľko dochádza k výraznej polarizácií názorov verejnosti na túto udalosť.“
Samozvaní sudcovia, ktorí rozhodli o tom, že seminár za účasti historikov a kňazov je nevhodný, sa vôbec nezaujímali o detaily prednášok, ktoré na podujatí mali odznieť. Len samotná zmienka o kontroverznom období dejín bola dôvodom na hysterický zákaz odborného spomienkového seminára zameraného na štátotvornú udalosť nášho národa.
Ich počínanie tak vyvoláva celý rad otázok. Smú si dnes Slováci na Slovensku vôbec ešte pripomínať kľúčové historické okamihy svojej štátnosti, hoci iba vo forme odborného seminára? Existuje takýto protinárodný terorizmus aj v iných štátoch Európy? A ak zabraňujú stretnutiu historikov a kňazov, budú slniečkoví fanatici a udavači rovnako intenzívne zabraňovať aj stretnutiam vítačov, ktorí chcú na Slovensko vpustiť priaznivcov radikálneho politického islamu, najextrémnejšej formy militantného antisemitizmu a totalitarizmu?
Čo sa vlastne zmenilo od Novembra 1989?
František Gajdoš/Ivan Lehotský