Takmer všetci politickí predstavitelia Európy prehovorili vo svojich novoročných prejavoch o význame západných hodnôt. Podľa Telepolisu bol ale v ich prejavoch cítiť zjavný nedostatok sebakritiky.
Politici tiež zabúdajú na to, že hodnoty nemôžu existovať mimo ekonomické a sociálne podmienky, pokračuje Telepolis. Dostávajú sa tak často do konfliktu s platnými právnymi normami.
Jedným z názorných príkladov podobného konfliktu je reakcia verejnosti na rozhodnutie šéfa Bieleho domu, Donalda Trumpa, o stiahnutí vojsk zo Sýrie. Poprední politici a médiá v EÚ ho za tento krok kritizujú. Pritom sa ale nezmieňujú o tom, že sa americké vojská po všetky tie roky nachádzali na území cudzieho štátu a porušovali medzinárodné právo.
Autor uznáva, že niekedy samozrejme existujú aj situácie, v ktorých nájdeme široký konsenzus v tom, že ľudské práva a iné hodnoty sú dôležitejšie ako formálne právne normy. Na prijatie rozhodnutia v podobných situáciách však existujú špeciálne štruktúry, ako je napríklad Bezpečnostná rada OSN.
Tie umožňujú zabrániť až príliš voľnej interpretácii práva a opierajú sa o základné právne zásady, najmä o právo na prezumpciu neviny a o existencii dôkazov. Koniec koncov, hodnoty sú predsa časovo podmienené a dajú sa veľmi široko interpretovať. V mene kresťanských hodnôt sa viedli vojny, kvôli civilizačnému pokroku boli vyhladené celé národy, otroctva a nároky na svetovú nadvládu boli ospravedlňované vierou v privilegovanosť svojho národa.
Súčasné západné hodnoty síce možno považovať za určitý pokrok, v porovnaní s ich historickými predchodcami, ale nemôžeme zabúdať na to, že “demokracia končí pred bránou fabriky“.
Na samotnom vyzdvihovaní významu hodnôt nie je nič zlé, ale v mnohých krajinách len málokto pochybuje o ich univerzálnosti. Takí ľudia majú eurocentrický pohľad na okolitý svet, a preto nedokážu pochopiť iné kultúry a sociálne osobitosti iných krajín.
“Keď sa v novoročných posolstvách hovorí o západných hodnotách, potom vzniká dojem, že sú len akousi“ útechou “a majú zakryť politickú bezmocnosť,“ píše v závere článku autor.