Pred dvadsiatimi rokmi Sharonda Jenkinsová porodila dievčatko napriek tomu, že bola iba šiestačka na škole v Allendale, Južnej Karolíne, uvádza The Island Packet.
Bolo to pre ňu extrémne náročné, keďže ju mnohí posielali na potrat, kritizovali a odsudzovali ju.
Avšak, Sharonda uvádza, že chce, aby aj ostatné mladé mamy vedeli, že to zvládnu tiež.
„Nikdy nie je neskoro, a nie je to koniec vášho života,“ povedala Sharonda v rozhovore. „Zvládnete to. Môže vás to na chvíľu zabrzdiť, pretože sa roky budete sústrediť hlavne na dieťa a nie na seba, ale zvládnete to.“
Sharonda mala v tom čase 12 rokov a ani si neuvedomila, že otehotnela. Hovorí, že bola v dome u známych so starším chlapcom. Až po piatich mesiacoch zistila ona i jej rodina, že čaká dieťa.
Uviedla, že bola príliš mladá, aby si uvedomila radosť, ktorú tlkot srdca nenarodeného dieťaťa zvyčajne matke prináša.
„Ale keď som ju prvýkrát uvidela, to už bol iný príbeh.“
Teraz si na to Sharonda spomína ako 32 ročná vydatá žena. „Nikdy by som svoju dcéru nenazvala chybou. Chybou by som nazvala sex, ktorý som vtedy mala. Avšak za to ona nemôže.“
Hovorí, že jej mama sa s ňou nikdy nehádala a ani ju nezahanbovala. „Viem, že ju to ranilo a možno aj cítila, že je to sčasti aj jej chyba. No zakročila a postarala sa o všetko.“ Ja som sa zasa snažila urobiť pre dieťa všetko, čo bolo v mojich silách.“
Sharonda uviedla, že čelila veľkej kritike a stigme práve kvôli tomu, že sa rozhodla dieťa si nechať. Keďže vyrastala v malom meste, povedala, že bolo ťažko uniknúť ohováraniu. Iné matky nechceli, aby sa s ňou ich dcéry stretávali… dokonca nakoniec musela zmeniť aj školu.
„Každý si o mne myslel svoje a tiež o tom, že ma mama mala zobrať na potrat. Bolo to pre nich jednoduché dávať rady, keď sa ich to netýkalo. No úprimne, nikto z nich si nevie predstaviť čo by robil, keby bol naozaj v mojej situácii,“ dodáva Sharonda.
Tiež poukázala na to, že všetka kritika bola namierená iba na ňu, nie na chlapca, s ktorým dieťa čakala. „Bolo to všetko len: Ty, ty, ty…. ale na splodení dieťaťa sa podieľajú dvaja.“
Napriek všetkému sa po narodení dcéry vrátila do školy a našla si aj prácu na polovičný úväzok. Pracovala a doma sa starala o dieťa, čo bolo veľmi náročné, avšak chcela svojim kritikom dokázať, že sa mýlia.
Minulý rok získala diplom a pracuje ako licencovaná sestrička. Je zároveň matkou aj manželkou a hovorí, že verí, že jej príbeh inšpiruje aj ostatné mladé matky, ktoré zápasia s mnohými problémami, aby nestrácali nádej.
„Nezaujíma ma, čo hovoria druhí, váš život nie je zničený,“ dodáva Sharonda.
Preklad Viktória Dandárová