Bratislava 13. apríla 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Redaktori mainstreamových médií si pomýlili základnú novinársku úlohu: namiesto strážnych psov demokracie sa stali psami loveckými. Dávnejšie prenasledovali Fica na žatve, teraz sa vybrali za Tarabom v parlamente
Nemenovaná redaktorka Markízy (vzhľadom na vyhrážky, ktoré dostáva, považujem za vhodnejšie vynechať jej meno) vo videu, ktoré máme možnosť vidieť na webe, uteká v sprievode svojich kolegov za ministrom životného prostredia a vypytuje sa ho na pravidlá odstrelu agresívnych medveďov tak neodbytne, až situácia pripomína svorku loveckých psov dorážajúcich na svoju obeť. Nedá sa slušne odbiť, nenechá si vysvetliť veci. A keď Taraba nakoniec prehovorí k nám, teda k verejnosti, skáče mu do reči.
„Pri problémovom medveďovi nie je žiadna administratívna prekážka (na odstrel)?“ dopytuje sa redaktorka.
Možno by nabudúce mohla prísť s návrhom, aby si medvede stiahli zo stránok ministerstva povolenie na svoju likvidáciu, a než bude vykonaný zásah, odovzdali podpísaný súhlas na miestnom oddelení policajného zboru. To by určite mohlo fungovať.
A keď Taraba uvádza fakty k posledným útokom zvieraťa, redaktorka ho vyruší, že „Prestaňte prekrúcať.“
Prepáčte, ale toto nie je novinárčina.
A to nehovorím ako môj osobný názor – to sú základy žurnalistiky.
Keby aj dotyčná redaktorka mala pravdu, redaktor spravodajstva nemá čo rozkazovať ministrovi, nemá ho čo opravovať, ani skákať mu do reči. Redaktor spravodajstva má klásť otázky. Bodka. Na základe odpovedí si potom divák vytvorí vlastný názor. Prípadne bude ešte spravodajský materiál spracovaný komentátormi daného média, ktorí predstavia publiku zasa svoj uhol pohľadu. Bodka.
Ale človek s mikrofónom má jednoducho klásť otázky.
Ináč sa z neho stáva ten lovecký pes, ktorý len šteká a šteká…
Minister Taraba novinárke vysvetlil, že ľudský život bude pre túto vládu vždy na prvom mieste. Nie život zvieraťa, život človeka. Akokoľvek cítime s utrateným medveďom – tiež som milovníkom zvierat – musíme mať jasné priority.
A tragédiám treba predchádzať, je to lepšie, než dodatočne reagovať plačom nad preliatou krvou.
Následne video s ich komunikáciou zverejnil. Tým eskaloval konflikt s týmto médiom, do ktorého relácii dosiaľ často chodil.
Viete, Markíza a podobné inštitúcie, v ktorých sa koncentruje finančný kapitál, akoby mali dojem, že vysoké platy, široký dosah a moderné technologické zabezpečenie ich predurčuje na vlastníctvo pravdy. Toto je v súlade s typickým koloniálnym myslením západu: my máme prostriedky, tretí svet ich nemá, takže my vieme, čo je lepšie, vhodnejšie, správnejšie, morálnejšie a tak ďalej.
Avšak tu narazila kosa na kameň. Taraba sa v aktuálnom videu vyjadril, že odmieta ďalej reagovať na takýto typ loveckých psov, pardon, žurnalistov. A koaličná rada sa včera dohodla, že jej politici nebudú odpovedať Markíze, ani chodiť do jej relácií.
Aj novinár sa musí naučiť slušnému vystupovaniu – či už toho-ktorého politika adoruje, alebo ho má v zuboch.
Mimochodom, znovu sa tu ukazuje, aké dôležité je mať novinárske vysokoškolské vzdelanie. Bez ohľadu na to, či už ste televízny profesionál, alebo začínajúci elév. Vysoká škola nedáva človeku len základy remesla, ona rozširuje jeho intelektuálny obzor podľa možnosti natoľko, aby chápal aj zložitejšie súvislosti javov a pri svojom pátraní išiel vždy na ten najmenší detail. Dáva mu určitú formu disciplíny (tie semináre si treba „odsedieť“), naučí rešpektovať intelektuálne autority, a áno, dáva lekcie aj z pokory a sebazaprenia.
Len takto sa človek môže dostať na určitú úroveň, na ktorej vieme fungovať ako spoločnosť aj v rámci našich nezhôd.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
