Bratislava 22. decembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo)
Slovenské kasárne opustilo posledných 214 vojakov základnej služby, ktorí 22. decembra 2005 odišli do civilu z útvarov v Kežmarku a bratislavskej mestskej časti Vajnory. Zrušenie povinnej vojenskej služby, ktorá sa na území Slovenska uplatňovala 137 rokov, oznámil vtedajší minister obrany Juraj Liška v júli počas hudobného festivalu Pohoda
Slovensko sa ešte v marci 2004 stalo oficiálnym členom Severoatlantickej aliancie (NATO) a od januára 2006 obranu krajiny zabezpečujú profesionálne ozbrojené sily. Branná povinnosť pre mužov však aj po zrušení povinnej vojenskej služby zostala legislatívne naďalej zachovaná.
Rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. podpísal v decembri 1868 zákon o brannej moci, vlastibrane a domobrane rok po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Zároveň cisár vydal rozkaz potvrdzujúci všeobecnú brannú povinnosť. Povinná vojenská služba vtedy trvala tri a v námorníctve štyri roky. Nový zákon tiež zrušil mnohé výnimky, ktorými sa dalo tejto službe vyhnúť. Od tej doby sa povinná vojenská služba vzťahovala na väčšinu mužskej populácie v monarchii.
Po prvej svetovej vojne, rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československej republiky (ČSR) sa doba vojenskej služby niekoľkokrát menila. Zo 14 mesiacov v roku 1920 sa v polovici 30. rokov, keď sa v susednom Nemecku chopil moci Adolf Hitler, predĺžila až na 24 mesiacov. Počas mobilizácie v roku 1938 mala v tej dobe rešpektovaná a dobre vyzbrojená československá armáda k dispozícii približne 1,3 milióna mužov. Mníchovská dohoda a následné odstúpenie takmer tretiny územia vtedajšej republiky Nemeckej ríši prakticky znefunkčnilo československý obranný systém a Československo na svoju obranu rezignovalo.
Po obsadení Čiech a Moravy nacistickým Nemeckom a vytvorení Ríšskeho protektorátu Čechy a Morava vyhlásil Snem slovenskej krajiny samostatnú Slovenskú republiku, ktorá sa stala spojencom Nemecka. Štát vyradil z vojenskej služby Rómov a občanov židovského vierovyznania, pre ktorých zriadil osobitné pracovné jednotky. Branná povinnosť sa vzťahovala na mužov od 20 rokov a vojenská služba sa stanovila na 24 mesiacov. Po roku 1943 sa odvodový vek znížil na 19 rokov. Vysvätení kňazi štátom uznaných cirkví slúžili šesť týždňov.
Po skončení druhej svetovej vojny a obnovení spoločného štátu platil až do roku 1949 predvojnový československý zákon. Po nastolení komunistickej diktatúry vstúpil do platnosti nový branný zákon, ktorý ponechal dvojročnú vojenskú službu a platil takmer 50 rokov. Jeho zmenu priniesli až novembrové udalosti v roku 1989, keď sa v marci 1990 novelizáciou skrátila na 18 mesiacov a zaviedla sa aj možnosť náhradnej civilnej služby.
Pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa vojenská služba postupne skracovala na dvanásť, deväť a 6 mesiacov, až do jej oficiálneho zrušenia 1. januára 2006, keď hlavnú zodpovednosť za obranu štátu prevzala profesionálna armáda.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
