Bratislava 28. októbra 2020 (HSP/Foto:Ikar)
Triler Rád vás zavedie nielen do Vatikánu, ale aj do Florencie, do kláštora v Assisi, do skrytých hlbín tajných archívov a samozrejme do Sixtínskej kaplnky, kde budete svedkami udalosti, ktorú dovtedy nikto zvonku nevidel a nezažil
Rád je dobrodružný, strhujúci, veľmi dômyselne premyslený a akčný. Tak trochu spojenie Roberta Langdona z kníh Dana Browna a agenta Jasona Bourna z knižnej i filmovej série Roberta Ludluma.
Daniel Silva opäť potvrdzuje svoju neotrasiteľnú pozíciu majstra špionážneho žánru. Pokračuje jedna z najúspešnejších špionážnych sérií všetkých čias s legendárnym Gabrielom Allonom v hlavnej úlohe.
Gabriel Allon je spolu so svojou ženou a deťmi na vytúženej dovolenke v Benátkach, keď vo Vatikáne náhle zomrie pápež Pavol VII. Gabriela odvolajú do Ríma na žiadosť Luigiho Donatiho, osobného tajomníka Svätého Otca, ktorý neverí oficiálnej správe, že pápež zomrel na srdcový infarkt. Má na to dva dobré dôvody: členovia Švajčiarskej gardy, ktorí v tú noc stáli na stráži pred pápežskými apartmánmi, sú nezvestní a takisto zmizol aj list, ktorý Svätý Otec písal v posledných hodinách svojho života. Bol adresovaný Gabrielovi Allonovi.
Pri bádaní vo Vatikánskom tajnom archíve som natrafil na pozoruhodnú knihu…
Tou knihou je dlho utajované evanjelium, ktoré spochybňuje spôsob, akým Nový zákon opisuje jednu z najzávažnejších udalostí v dejinách ľudstva. Rád svätej Heleny sa preto nezastaví pred ničím, len aby sa kniha nedostala do rúk Gabrielovi Allonovi. Rád, záhadný katolícky spolok s väzbami na európsku krajnú pravicu, zosnoval sprisahanie, ktorého cieľom je ovládnuť pápežský stolec. A to všetko je iba začiatok…
Špionážny triler Rád je majstrovsky napísaný príbeh o vražde pápeža, objav dlho utajovaného evanjelia a sprisahanie európskej krajnej pravice s cieľom ovládnuť rímskokatolícku cirkev. Daniel Silva sa opäť posunul kúsok ďalej a presvedčil, aké strhujúce a premyslené zápletky dokáže vymyslieť.
„Netreba sa vracať tak ďaleko do minulosti nepokojných vzťahov kresťanstva a judaizmu. Lebo odveká nenávisť, čo sa zrodila z opisov ukrižovania v evanjeliách, už zase ožíva. A politický extrémizmus s rasovým podtónom, ktorý jeho obhajcovia nazývajú populizmus, takisto. Tie dva fenomény spolu bezpochyby úzko súvisia,“ tvrdí Daniel Silva.
Začítajte sa do nového trileru Rád
Telefón zazvonil o 23.42. Luigi Donati sa ohlásil až po krátkom zaváhaní. Číslo na displeji patrilo Albanesemu. Iba jeden dôvod ho mohol prinútiť zavolať tak neskoro.
„Kde ste, excelencia?“
„Za múrmi.“
„Aha, isteže. Veď je štvrtok.“
„Stalo sa niečo?“
„Do telefónu radšej nie. Človek nikdy nevie, kto načúva.“
Donati vykročil do vlhkej studenej noci. Mal na sebe civilný čierny kňazský oblek s kolárikom, nie zvyčajnú reverendu s krátkou pelerínou a fialovým lemovaním, ktorú nosil v úrade, ako muži s rovnakou cirkevnou hodnosťou volali Apoštolský palác. Arcibiskup Donati bol osobným tajomníkom Jeho Svätosti pápeža Pavla VII. Vysoký, štíhly, s hustými tmavými vlasmi a tvárou filmového idolu nedávno oslávil šesťdesiate tretie narodeniny.
Vek mu nijako neubral z príťažlivosti. Nedávno ho časopis Vanity Fair nazval Sexi Luigi. V ohováračskom svete Rímskej kúrie mu to spôsobilo veľa trápnych chvíľ. Donati bol však známy svojou bezohľadnosťou, a tak sa nikto neodvážil povedať mu niečo do očí. Nikto okrem Svätého Otca, ktorý si ho neľútostne doberal.
Do telefónu radšej nie…
Donati sa na ten okamih pripravoval vyše roka, už od prvého mierneho infarktu, ktorý sa mu podarilo utajiť nielen pred svetom, ale aj pred väčšinou kúrie. No prečo práve dnes?
Vonku vládlo zvláštne ticho. Hrobové ticho, pomyslel si Donati. Kráčal po ulici lemovanej palácmi neďaleko Via Veneto, kam kňazi zavítali len zriedka — najmä odchovanci Spoločnosti Ježišovej, prísneho a občas buričského rádu, ako Donati. Pri chodníku čakalo jeho oficiálne vatikánske auto s poznávacou značkou SCV. Šofér patril k stotridsaťčlennej vatikánskej polícii. Donati nastúpil a auto nenáhlivo zamierilo cez Rím na západ.
Ešte nič nevie…
Na mobile si prezrel webové stránky hlavných talianskych denníkov. Novinári zatiaľ nič netušia. Ani ich kolegovia v Londýne a v New Yorku.
„Zapnite rádio, Gianni.“
„Hudbu, vaša excelencia?“
„Správy, prosím.“
Ďalšie táraniny z úst Saviana, ďalšie reči o tom, ako arabskí a africkí imigranti ničia krajinu, akoby na to nestačili sami Taliani. Saviano už niekoľko mesiacov bombardoval Vatikán žiadosťami o súkromnú audienciu u Svätého Otca. A Donati zakaždým s potešením odmietol.
„To stačí, Gianni.“
Rádio milosrdne stíchlo. Donati pozrel z okna luxusného auta nemeckej výroby. Pravý vojak Ježiša Krista takto necestuje. Predpokladal, že sa posledný raz vezie cez Rím v limuzíne so šoférom. Takmer dve desaťročia slúžil rímskokatolíckej cirkvi ako šéf jej štábu. Boli to búrlivé časy — teroristický útok na Námestí svätého Petra, škandál s umeleckými pamiatkami a Vatikánskymi múzeami, tragické odhalenia sexuálneho zneužívania kňazmi — a Donati ich prežíval naplno. No teraz, v jedinom okamihu, prišiel koniec. Zase bol iba obyčajný kňaz. Ešte nikdy sa necítil menej osamelý.
BUX.sk – Knihy, ktorými žijete
0.0°C
.jpg)
