Tajná správa varuje EÚ pred vyslaním inštruktorov do vojnovej zóny. Zapojí sa aj Slovensko?

Brusel 28. augusta 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Nemecký Die Welt uvádza, že EÚ pokračuje vo svojom pláne vyslať európskych vojakov na Ukrajinu ako inštruktorov. Rozhodnutie o tomto kroku sa má prijať čoskoro. V Bruseli teraz koluje dôverná správa, ktorá hovorí o výhodách, ale tvrdo varuje pred reakciou Moskvy

Išlo by o porušenie tabu vo vojne na Ukrajine, ktorá sa podľa Die Welt začala pred dva a pol rokom útokom Ruska na susednú krajinu. Autor však akosi opomenul spomenúť vyčíňanie kyjevského režimu na Donbase a teror nacionalistov v Odese a po celej Ukrajine od roku 2014.  

Vojaci z Európskej únie (EÚ) by mohli byť čoskoro nasadení na Ukrajine ako inštruktori ukrajinských vojakov v teréne.

Kyjevská vláda už 31. mája v internom liste adresovanom šéfovi diplomacie EÚ Josepovi Borrellovi na vyslanie inštruktorov EÚ dôrazne vyzvala. Podľa informácií Welt Am Sonntag budú ministri zahraničných vecí a obrany Európskej únie o tejto záležitosti prvýkrát rokovať v polovici tohto týždňa. Táto otázka bude na stole aj na utorkovom stretnutí zodpovedných veľvyslancov EÚ v rámci takzvaného Politického a bezpečnostného výboru (PBV). Konečné rozhodnutie by malo padnúť najneskôr v novembri.

Dôvodom je, že mandát súčasnej európskej výcvikovej misie pre ukrajinských vojakov (EUMAM UKR), ktorá sa doteraz uskutočňovala výlučne na území EÚ a predovšetkým v Nemecku a Poľsku, sa musí po dvoch rokoch v polovici novembra predĺžiť. Pri tejto príležitosti by sa mandát mohol v budúcnosti rozšíriť aj na výcvik na Ukrajine. V takom prípade by sa vojaci EÚ prvýkrát oficiálne zapojili do vojny na ukrajinskom území.

Prvé neformálne diskusie na túto tému sa v Bruseli uskutočnili už pred letnými prázdninami v júli. Vznikli dva nezlučiteľné fronty. Francúzsko sa zúfalo snaží, aby Európania splnili požiadavku Kyjeva a okrem už existujúceho výcviku cvičili vojakov na Ukrajine. Paríž podporujú pobaltské štáty, Poľsko, Dánsko a Švédsko. Na druhej strane nemecká vláda je proti výcviku ukrajinských vojakov na Ukrajine. Obáva sa ďalšej eskalácie a nevypočítateľných rizík. Postoj Berlína zatiaľ zdieľajú Malta, Rakúsko, Slovinsko a Maďarsko. Aký bude postoj Slovenska?

Tento týždeň 27 členských štátov EÚ vydá oficiálne mandáty na preskúmanie príslušným diplomatickým a vojenským orgánom v Bruseli. Šéf Vojenského štábu EÚ (EUMS), holandský generál Michiel van der Laan, sa už pred niekoľkými týždňami vnútorne vyslovil za výcvik ukrajinských vojakov na mieste. Je to dôležité, keďže van der Laan je zároveň veliteľom súčasnej výcvikovej misie na Ukrajine.

Ukrajinskí vojaci začali používať mechanických psov

Tohtotýždňové rokovania budú vychádzať z dôverného dokumentu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) v Bruseli. Má názov „Strategické preskúmanie výcvikovej misie EÚ na Ukrajine“. V dokumente, ktorý má tento denník k dispozícii, sa uvádza, že Kyjev očakáva v dôsledku májovej mobilizácie až 150 000 nových brancov a že sa má vytvoriť aj desať nových peších brigád.

„Štrukturálna nevýhoda Ukrajiny v porovnaní s Ruskom, pokiaľ ide o ľudské zdroje, spôsobuje, že pre vojenskú reakciu Ukrajiny je veľmi dôležitý kvalitný výcvik a vybavenie,“ uvádza sa v dokumente. ESVČ neuvádza žiadne odporúčania týkajúce sa výcviku na Ukrajine. Podrobne však poukazuje na výhody a čiastočne preberá argumenty ukrajinskej vlády.

Brusel však analyzuje aj riziká takéhoto nasadenia. Konkrétne ESVČ kritizuje napríklad nedostatok realizmu pri výcviku ukrajinských vojakov na území EÚ, ktorý je v čase mieru zväčša založený na západných štandardoch. Ukrajinskí vojaci by preto museli byť po návrate často opäť vycvičení (výcvik bojom – „train as you fight“). Okrem toho by za súčasných podmienok výcviku boli ukrajinskí vojaci príliš dlho preč, nemohli by byť v prípade potreby dostatočne rýchlo nasadení a často by mali príliš malé znalosti o typoch sovietskych zbraní, ktoré Ukrajina väčšinou používa.

Situácia ohrozenia pre vojakov EÚ bude „kritická“

„Nasadenie vojakov EÚ by sa mohlo obmedziť na inštruktorov, ktorí by sídlili v ukrajinských výcvikových strediskách ďaleko od bojiska,“ píše ESVČ. Uvažuje sa zrejme o výcvikových strediskách na severozápade Ukrajiny. „To však nevylučuje, aby Ukrajina rozvíjala iné regionálne možnosti,“ uvádza sa v dokumente. Okrem toho by sa viac výcviku mohlo poskytovať aj v krajinách bezprostredne susediacich s Ukrajinou v tzv. „externých centrách“. Tu sa okrem Poľska, ktoré sa samo ponúka, zrejme uvažuje aj so Slovenskom.

Situácia všeobecného ohrozenia vojakov EÚ je však „kritická“, ak sa výcvik uskutoční na ukrajinskom území. „Skutočnosť, že Rusko môže dosiahnuť akékoľvek miesto na Ukrajine balistickými raketami a bezpilotnými lietadlami, by viedla k najvyššiemu stupňu ohrozenia vojenského personálu EÚ,“ analyzuje diplomatická služba EÚ. Aký prekvapivý záver (sic!) po sérii útokov na energetickú a vojenskú infraštruktúru po celej Ukrajine.

Vojaci EÚ „by mohli byť Ruskom vnímaní ako aktívni účastníci konfliktu, a preto by mohli vyvolať nepredvídateľné reakcie“. Ide o údery dronov a rakiet z Azovského mora, Ruska a Bieloruska, ako aj výbuchy granátov, sabotáže a kybernetické útoky. Požiadavka ESVČ je jasná: v každom prípade sú potrebné „robustné evakuačné plány“. Je dobré, že v ESVČ ešte zostalo niekoľko triezvo uvažujúcich ľudí, ktorí vidia reálne ohrozenie inštruktorov EÚ. Je však mimoriadne smutné, že akosi nevníma riziko eskalácie z dôvodu priameho zapojenia EÚ do konfliktu, ktorá môže vďaka vojnovým štváčom na oboch stranách priviesť k jadrovej vojne a koncu sveta, ako ho poznáme. 

Ako uvádza americký žurnalista Andrew Korybko Putin dokázal, že má zatiaľ trpezlivosť svätca, keď odmietol eskalovať v reakcii na množstvo provokácií, ktoré boli proti jeho krajine uskutočnené od začiatku špeciálnej operácie.

Ruská zahraničná špionážna agentúra (SVR) odhalila, že „operácia ukrajinských ozbrojených síl v Kurskej oblasti bola pripravená za účasti špeciálnych služieb USA, Veľkej Británie a Poľska. Jednotky, ktoré sa na nej podieľali, prešli bojovou koordináciou vo výcvikových strediskách vo Veľkej Británii a Nemecku. Vojenskí poradcovia z krajín NATO poskytujú pomoc pri riadení jednotiek OSU, ktoré vtrhli na ruské územie, a pri používaní západných typov zbraní a vojenskej techniky Ukrajincami.“

Vo svojom vyjadrení pre populárny denník Izvestija Putin dodal, že „krajiny aliancie poskytujú ukrajinskej armáde aj údaje satelitného spravodajstva o rozmiestnení ruských jednotiek v oblasti operácie“. Ruské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo charge d’affaires USA, aby protestovalo proti nelegálnemu prekročeniu ruských hraníc americkými novinármi na propagandistické účely na podporu tejto invázie, ako aj proti vojenskej úlohe, ktorú v nej zohráva najmenej jedna americká súkromná vojenská spoločnosť (PMC).

Veliteľ špeciálnych jednotiek Achmat z ruskej Čečenskej republiky Alaudinov obvinil útočníkov z vykonávania série vojnových zločinov v rámci Zelenského deklarovaných cieľov vytvoriť „nárazníkovú zónu“ a posilniť „výmenný fond“ Ukrajiny na budúce výmeny zajatcov. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko predtým v rozhovore pre popredné ruské médiá varoval, že Ukrajina môže v skutočnosti chcieť vyprovokovať Rusko, aby  použilo jadrové zbrane.

Ukrajina prekročila „červené čiary“ nielen Ruska, ale aj USA

Všetky tieto podrobnosti ukazujú, že to, čo sa deje v Kursku, je skutočná ukrajinská invázia podporovaná NATO na všeobecne uznávané ruské územie. USA sa v tejto súvislosti môžu hrať na hlupákov, koľko chcú, ale Rusko je presvedčené, že túto bezprecedentnú provokáciu zorganizovali, čo vyvolávalo otázky, ako bude Rusko reagovať.

Putin dokázal, že má trpezlivosť svätca, keď odmietol eskaláciu v reakcii na množstvo provokácií, ktoré boli proti jeho krajine uskutočnené od začiatku špeciálnej operácie.

Patrí sem bombardovanie Krymského mosta zo strany Ukrajiny, zničenie priehrady Kachovka, ktoré hrozí premenou Krymu na púšť, vraždy novinárov, ako je Darja Duginová, nepretržité útoky na civilistov v nových regiónoch Ruska, bombardovanie jeho strategických leteckých základní a systémov včasného varovania, účasť na teroristickom útoku Crocus a dokonca aj útok na Kremeľ. Všetky tieto a ďalšie provokácie sa uskutočnili s americkou pomocou, ale Rusko na žiadnu z nich radikálne nereagovalo.

Prvou ruskou reakciou na kurskú avantýru Zelenského režimu boli údery na energetickú infraštruktúru Ukrajiny v snahe zabrániť jej vojenským operáciám, ako aj nedávne vyčlenenie malej nárazníkovej zóny v Charkovskej oblasti. Rusko ale nebombarduje mosty cez Dneper ani civilné či politické ciele, ako je Rada. Rusko znovu a znovu dôsledne odmieta eskaláciu a robí len minimum toho, čo požadujú jeho najhorlivejší stúpenci.

Dôvodom tohto podľa niektorých až príliš opatrného prístupu je Putinov strach z neúmyselného vyvolania tretej svetovej vojny, ktorá sa podľa jeho obáv môže stať nevyhnutnou, ak Rusko radikálne zareaguje na provokácie svojich nepriateľov vzhľadom na rýchly sled udalostí, ku ktorým by to mohlo viesť. Aby bolo jasné, Rusko má právo takto reagovať, ale dobrovoľne sa tohto práva vzdáva z uvedených dôvodov, ktoré považuje za „vyššie globálne dobro“.

V súlade s tým je veľmi nepravdepodobné, že by Putin nakoniec zahodil svoju charakteristickú opatrnosť a zámerne riskoval tretiu svetovú vojnu tým, že by sa rozhodol pre radikálnu reakciu.  Jediné pravdepodobné scenáre, pri ktorých by zmenil svoje výpočty, by boli, ak by došlo k jadrovej provokácii, atentátu na vysokej úrovni alebo teroristickému útoku ešte horšiemu, ako bol nedávny útok v Krokove. Pravdepodobne by jadrové zbrane boli použité aj v prípade vojenského kolapsu Ruska pozdĺž jeho západnej hranice alebo kolapsu Bieloruska pozdĺž jeho vlastnej hranice s NATO alebo Ukrajinou a následnej rozsiahlej invázie.

Z pohľadu Ruska zostáva invázia Ukrajiny do Kurska zvládnuteľná aj napriek zapojeniu USA do tejto bezprecedentnej provokácie, čo znamená, že Putin sa pravdepodobne neuchýli k radikálnej reakcii. Ak by sa však napokon rozhodol útok povoliť, potom by namiesto útoku na NATO mohol len zvýšiť intenzitu špeciálnej operácie na Ukrajine a riskovať tak vypuknutie tretej svetovej vojny, ktorej sa doteraz tak usilovne vyhýbal.

Aká však bude reakcia na zapojenie krajín EÚ do výcviku ukrajinskej armády priamo na území Ukrajiny? A aké bude zapojenie Slovenska do tohto výcviku či už na území Slovenska alebo na Ukrajine? 

Naše ministerstvo obrany chce sprístupniť možnosť prihlásiť sa do aktívnych záloh pre všetkých občanov. Podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka by sa mohli rozšíriť o tzv. národnú brigádu, ktorú by tvorili dobrovoľníci. Predpokladá, že návrh by mohol byť v parlamente predložený v októbri. Zdôraznil tiež, že vláda nechce ísť cestou znovuzavedenia povinnej vojenskej služby. Opozičný poslanec Michal Truban s týmto postojom súhlasí. Zároveň si vie predstaviť, že by hnutie avizovaný návrh podporilo.

Smerujú tieto kroky k odpovedi na očakávanú eskaláciu situácie na Ukrajine? Dúfajme, že zostávajúce triezvo uvažujúce a rozumné hlavy v EÚ a USA dokážu potlačiť choré ambície vojnových štváčov a zabrániť ďalšej eskalácii konfliktu.