Turci sa nikdy netajili tým, že majú Kurdov plné zuby a sú pripravení ich likvidovať. Na reťazi však Turkov držali obavy z Američanov. Teraz, keď Američania avizovali svoj odchod zo Sýrie, Turci vycítili šancu a sú pripravení sa s Kurdmi východne od Eufratu vysporiadať.
Ak Američania zo Sýrie odídu, proamerickí Kurdi ostanú bez ochrany. Samozrejme na severe Sýrie existujú aj Kurdi, ktorí spolupracujú s Damaskom, Moskvou a Teheránom, ktorí majú takisto svoje ambície. Turci sú však rozhodnutí aktivizovať sa na severe Sýrie za každú cenu a už sa nevedia dočkať, kedy sa pod tureckú kontrolu dostane ako prvé mesto Manbidž, kde sa nachádza silná kurdská enkláva.
Erdoganove predstavy však nevyhovujú Damasku. Takisto nevyhovujú 70 % obyvateľstva oblasti. Okrem silnej enklávy Kurdov tu žijú najmä sýrski Arabi, ktorí majú s Turkami podstatne lepšie vzťahy a členovia protureckej turkomanskej menšiny, ktorí Turkov podporujú. Ale miestni sýrski Arabi už majú skúsenosti s tureckou správou, Turci sa angažujú najmä v sýrskych mestách Afrin, Azaz a El Bab, ktoré sú pod tureckou kontrolou. V týchto mestách Turci zavádzajú do praxe dvojjazyčné názvy, ulice sa premenúvajú podľa tureckého vzoru, štátne dokumenty sa začínajú vydávať dvojjazyčne v arabčine a turečtine a do škôl prichádzajú učebnice turečtiny a prví tureckí učitelia. Sýrski Arabi však z veľkej väčšiny netúžia po tureckom protektoráte a chcú sa vrátiť pod kontrolu Damasku.
Takže hrozí, že keď Američania naozaj odídu vypukne konflikt medzi Sýrčanmi a Turkami. To by z geopolitického hľadiska vyhovovalo Američanom, ktorí potrebujú pretiahnuť Turkov znova na svoju stranu a eliminovať možnosti triumvirátu Rusko – Irán – Turecko. Turecko je člen NATO a Američania sú ochotní kvôli Turkom obetovať aj Kurdov, ktorí doteraz pokorne plnili americké príkazy. Vzťah Američanov ku Kurdom jasne ukazuje, že Američania nemajú priateľov, len svoje záujmy a keď sa im to hodí, pokojne hodia cez palubu kohokoľvek.
Damask sa nikdy netajil odporom voči tureckým aktivitám na severe Sýrie a požaduje odchod Turkov zo sýrskeho územia. Damask budú podporovať aj sýrski Kurdi, ktorí sa neorientovali na USA, ale na Rusko, Sýriu a Irán. Všetci Kurdi spoločne sa však majú prečo obávať tureckej expanzie na severe Sýrie. Podľa posledných informácii sa v posledných hodinách zaktivizovali aj sýrske vojenské jednotky, ktoré sa chystajú obnoviť sýrsku kontrolu severu Sýrie. To naozaj môže vyústiť do vojenskej konfrontácie medzi Turkami a Sýrčanmi.
Američania dúfajú, že Rusko bude konfrontované s turecko-sýrskym vyostrením vzťahov, čo privedie k rozpadu koalície Rusko-Irán-Turecko. Podľa ruských analytikov je však Rusko pripravené aj na takúto možnosť vývoja situácie. V prípade, ak Turci zmenia svoj postoj a budú draftovať na americkú stranu, obnoví sa situácia spred roku 2016. Rusi začnú otvorene podporovať proasadovských Kurdov, Turci uviaznu v nepríjemnom a vleklom konflikte, obnoví sa ruské ekonomické embargo proti Turecku. Erdogan je však dostatočne skúsený politický hráč, ktorý chápe, že mu je výhodnejšie momentálne sedieť na dvoch stoličkách, ako sa spoliehať na americkú pomoc. Osud Kurdov, pokus o štátny prevrat iniciovaný Američanmi v Turecku sú pre neho dostatočným mementom, aby sa na Američanov nespoliehal a nedôveroval im.