Koncom novembra však ozbrojené opozičné skupiny začali rozsiahlu ofenzívu proti pozíciám sýrskej armády. Dňa 8. decembra vstúpili do Damasku, Bašár al-Asad opustil post prezidenta Sýrie a odišiel z krajiny. Desiateho decembra Mohammed al-Bašír, ktorý stál na čele tzv. vlády spásy v provincii Idlib, oznámil svoje vymenovanie za šéfa sýrskeho prechodného kabinetu, ktorý bude pôsobiť do 1. marca 2025. Po šokujúcom páde vlády Al-Asada zostáva osud ruských základní nejasný. Zamýšľa sa nad ním americký politický analytik Andrew Korybko.
Dve kľúčové ruské vojenské základne v Sýrii Chmejmím a Tartus.
Zaútočia Západom „rehabilitovaní“ teroristi na ruské základne v Sýrii?
Najúčinnejším spôsobom, ako rozťať tento gordický uzol, je, aby nové sýrske orgány dosiahli dlhodobú dohodu s Ruskom o zachovaní jeho základní výmenou za humanitárnu a protiteroristickú pomoc. To by upevnilo dôveru, bolo by to obojstranne výhodné a zabránilo by to provokatérom, aby krajinu rozdelili a ovládli.
Ruská zahraničná spravodajská služba (SVR) práve varovala, že sýrske základne sa môžu čoskoro stať terčom útoku bezpilotných lietadiel zo strany teroristov ISIS podporovaných USA a Britániou.
Táto provokácia je údajne zosnovaná ako súčasť ich politiky, ktorej cieľom je poškodiť Rusko, vytvoriť regionálny chaos, vyvolať problémy medzi Ruskom a novými sýrskymi orgánmi a toto PR víťazstvo Západu využiť k tlaku na stiahnutie ruských síl. Rusko by sa dostalo do dilemy, keďže by nemohlo s istotou vedieť, či do toho nie sú zapojené aj nové sýrske orgány.
Hoci Putin počas svojho výročného zasadnutia s otázkami a odpoveďami navrhol, aby sa tieto základne využili na uľahčenie presunu ruskej humanitárnej pomoci do Sýrie, a tvrdil, že „drvivá väčšina“ skupín, ktoré teraz kontrolujú Sýriu, si želá, aby zostali, avšak „niekoľko zhnitých jabĺk by mohlo pokaziť celú kopu“.
Stačí, aby hŕstka nenapraviteľných radikálov uľahčila plány anglo-americkej osi, vytvorila medzinárodnú mediálnu senzáciu a potom nechala udalosti vyvíjať s nepriamym vedením Západu podľa plánu. Rusko by potom nevedelo odhadnúť, či nové sýrske orgány dokážu radikálov kontrolovať. Pritom už existujúce rozpory v rámci ich zastrešujúceho hnutia by sa mohli vyostriť.
Je v objektívnom záujme Sýrie, aby zatiaľ rešpektovala neformálne bezpečnostné záruky, ktoré nové orgány poskytli Rusku, a umožnila vstup čo najväčšieho množstva humanitárnej pomoci z týchto základní.
Akékoľvek útoky na tieto základne by ich zdiskreditovali práve v momente, keď sa snažia presvedčiť medzinárodné spoločenstvo, že sú dôveryhodnými partnermi.
Humanitárnu pomoc z Ruska by síce mohli nahradiť iné krajiny, ale ich dlhodobý záväzok voči Sýrii zostáva otázny, zatiaľ čo ruský záväzok sa už preukázal. Okrem toho by bolo nezodpovedné, ak by niektoré z týchto iných krajín boli následne pozvané, aby využívali tieto ruské základne, čo by nahrávalo špekuláciám o väčšom sprisahaní.
Hoci Rusko údajne znižuje svoju vojenskú prítomnosť v Sýrii v rámci pragmatickej zabezpečovacej politiky, stále má najsilnejšiu armádu v Sýrii po tom, ako Izrael v polovici decembra v rámci šokovej kampane dramaticky demilitarizoval sýrsku arabskú armádu.
Izrael ani Turecko nerozmiestnili v tejto arabskej republike svoje vzdušné sily, na rozdiel od Ruska, ktorého prostriedky tam stále zostávajú.
V súlade s tým by Rusko mohlo pomôcť novým orgánom v boji proti ISIS, ale museli by požiadať o jeho protiteroristickú pomoc, rovnako ako kedysi Asad.
V tom spočíva najúčinnejší spôsob, ako rozťať tento gordický uzol, že nové sýrske orgány by mali s Ruskom uzavrieť dlhodobú dohodu o humanitárnej a vojenskej pomoci. Prvá časť už bola vysvetlená, zatiaľ čo druhá by mohla mať podobu chirurgických úderov proti ISIS a iným nenapraviteľným radikálom.
Upevnilo by to dôveru, bolo by to obojstranne výhodné a zabránilo by to provokatérom, aby ich rozdelili a ovládli.
Problémom však je, že nové sýrske orgány sú pod obrovským tlakom, aby sa zapáčili svojim rôznym patrónom, ako je spomenutá anglo-americká os, Turci a Katar.
Turecko je však spomedzi nich zďaleka najvplyvnejšie, takže sa môže ukázať, že Rusko musí najprv získať jeho tichý súhlas.
Na tento účel sa môže použiť kreatívna diplomacia, napríklad ponúknuť mu výhodnejšie sadzby za energiu alebo možno výhodnejší plán financovania jadrovej elektrárne Akkuyu, ktorý by mohol zahŕňať výraznú zľavu. Ak by sa Turecko pridalo na palubu, potom by mohlo pomáhať novým sýrskym orgánom pri protiteroristických operáciách na mieste, zatiaľ čo Rusko by si zachovalo svoju tradičnú leteckú úlohu, čo by mohlo všetky tri strany zblížiť.
Určité vážne trenice by sa mohli objaviť aj vo vzťahoch Turecka s anglo-americkou osou, ak by sa im predsa len nejakým spôsobom podarilo úspešne zorganizovať útok bezpilotnými lietadlami na ruské základne v Sýrii, keďže by boli neformálne pod ochranou Ankary, takže by to tým pádom zdiskreditovalo aj Erdogana.
Nemotorná „diplomacia“ krajín EÚ sa môže vypomstiť
Ministerka zahraničných vecí SRN Berboková v piatok zamierila so svojím francúzskym kolegom Jeanom-Noëlom Barrotom na neohlásenú návštevu Sýrie. V Damasku rokovali so šéfom novej miestnej správy Ahmedom al-Sharaa (známejším ako Abu Mohammed al-Julani). Zástupcovia novej sýrskej správy si však počas stretnutia nepodali s Berbokovou ani ruku. Na záberoch, ktoré zverejnil Welt, Berboková ako prvá schádza po rampe vládneho lietadla a pristupuje k delegácii novej sýrskej administratívy. Obaja sýrski politici si pritom vyzývavo položia ruky na srdce, čím dávajú najavo, že jej nechcú podať ruku. O chvíľu neskôr ministra nasleduje muž z nemeckej delegácie, ktorému samotní Sýrčania na pozdrav ruky podávajú.
Zatiaľ čo úradujúca ministerka Berbocková si robí žarty aj z vlastného poníženia v Sýrii… poslanec Bundestagu Sevim Dagdelen to označil za čierny deň nemeckej diplomacie a uviedol, že ide o strašné povzbudenie pre islamistov v Nemecku.
Je však rozhodne smutné, že nemecká diplomacia ako aj EÚ odmietali akýkoľvek dialóg s legitímnou sekulárnou vládou Asada, ale ihneď po prevrate sa hrnú do Sýrie na rokovania s ľuďmi, ktorých predtým označovali za fanatických islamistov a teroristov. Berboková to odôvodnila tým, že kým existuje nádej, je potrebné to využiť príležitosť na nadviazanie vzťahov s novými orgánmi v Sýrii. „Ak Nemecko alebo EÚ teraz zabuchnú dvere, prídu iní. Rusko a Čína sa kontaktu nebojí,” tvrdí Berboková. Svojou cestou do Damasku ministri údajne demonštrovali ochotu podporiť Sýriu „v jej politickom obnovení, mierovom odovzdaní moci, obnove a rovnako dôležitom procese sociálneho zmierenia”, uviedlo nemecké ministerstvo zahraničných vecí.
Ministerka tiež uviedla, že je potrebné vyhnúť sa pokusom o odklad volieb alebo krokom smerujúcim k islamizácii súdnictva a vzdelávania. „Ako medzinárodné spoločenstvo musíme urobiť všetko pre to, aby Sýria našla cestu k stabilnej a mierovej budúcnosti pre všetkých. Budúcnosť, v ktorej budú môcť všetci ľudia bez ohľadu na ich etnický alebo náboženský pôvod žiť spoločne,” povedala Berbocková. Keby však EÚ arogantne neuvalila zdrvujúce sankcie na sekulárny režim Asada, ktorý mnohé tieto hodnoty zdieľal, tieto obavy si mohli ušetriť.
Zároveň nemecká diplomatka uviedla, že je „čas, aby Rusko opustilo svoje vojenské základne v Sýrii”.
Reakcia Ruska
Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová reagovala na svojom kanáli Telegram na vyhlásenie nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Berbockovej o ruských vojenských základniach v Sýrii. „Ide o ministra zahraničných vecí krajiny, v ktorej sa nachádzajú vojenské základne USA,” povedala. Mám otázku: nie je z pohľadu nemeckej ministerky zahraničných vecí čas, aby niečo podobné povedala aj Washingtonu?” – napísala Zacharovová. Nedvojznačne tým naznačila, že Nemecko je stále okupovanou krajinou s obmedzenou suverenitou.
Zahraniční hráči
„Vlády Izraela a Turecka nesmú ohroziť proces vytvorenia jednotnej vlády a územnú celistvosť Sýrie,“ uviedla nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Berbocková. „Proces sýrskeho dialógu sa nesmie nechať podkopať zvonku,“ pokračovala. „Sýria sa nesmie opäť stať loptou v rukách cudzích mocností alebo štátov… So všetkou jasnosťou poviem, že ak chceme mier v Sýrii, nesmie sa spochybňovať územná celistvosť krajiny. A rovnako jasne poviem, že susedia, ako napríklad vlády Turecka a Izraela, ktoré hája bezpečnostné záujmy, nesmú svojím konaním ohroziť tento proces,“ dodala Berboková. Pritom v oboch prípadoch ide o blízkych spojencov SRN. Zároveň v tejto súvislosti akosi opomenula spomenúť USA, ktoré sú v krajine nelegálne a okupujú ropné polia.
Situácia v krajine je zúfalá
Nové sýrske orgány majú záujem o mier medzi etnickými a náboženskými komunitami. Nie je však isté, či sú schopné túto úlohu splniť. Zo Sýrie prichádzajú znepokojujúce správy. Islamistická militantná skupina spálila kresťanský vianočný stromček v meste Skalbíja v provincii Hamá. V Latakii bolo pri medzietnických zrážkach zabitých niekoľko ľudí a bola podpálená alavitská svätyňa. V provincii Homs vypukli ťažké delostrelecké boje medzi armádou vládnucej sunnitskej islamistickej skupiny HTS a miestnymi alavitskými kmeňmi. Údajne išlo o reakciu na pokusy zatknúť hlavného „zločinca“ spojeného s alavitskou komunitou. Kresťania organizovali protesty v Damasku, Homse a niekoľkých ďalších regiónoch. Vláda HTS prisľúbila obnovenie vianočného stromčeka a oznámila zatknutie páchateľov útoku naň. Okrem toho nové úrady nútia majiteľov, aby zo svojich áut odstránili nálepky s protikresťanskými heslami.
Nové sýrske orgány, ako samy tvrdia, majú veľký záujem o zrušenie sankcií a oživenie hospodárstva, o humanitárnu pomoc a investície a o mier medzi etnicko-náboženskými komunitami. Prečo? Pretože HTS a ich vláda majú len niekoľko desiatok tisíc príslušníkov armády. Sú silnejší ako ostatné skupiny, ale je ich príliš málo na 20-miliónovú krajinu zaplavenú zbraňami, s nezávislými etno-náboženskými milíciami a skupinami milícií.
Podľa OSN žije v Sýrii 90 % obyvateľstva pod hranicou chudoby a sú tam milióny utečencov. A to všetko na pozadí rastúceho napätia medzi etnikami.
V takýchto podmienkach sa zvyšuje pravdepodobnosť pogromov, pretože pre mnohé ozbrojené skupiny sa môžu stať spôsobom, ako si zlepšiť finančnú situáciu.
Ak sa začnú masové pogromy a masakry, investície a zrušenie sankcií neprichádzajú do úvahy. V krajine zavládne chaos, skupiny hladujúce začnú pogromy, etnické milície budú bojovať a HTS stratí všetku kontrolu nad situáciou. Preto má vláda záujem na sektárskom mieri.
Okrem toho je jasné, že je nepravdepodobné, aby USA, ktorým teraz budú vládnuť pravicovo-konzervatívni republikáni, zrušili sankcie voči Sýrii, ak budú v krajine prenasledovaní kresťania. Toto sú objektívne okolnosti, ktoré tlačia nové orgány k umiernenej a tolerantnej náboženskej politike, k zavedeniu centralizovanej správy krajiny, k mieru medzi rôznymi náboženskými komunitami, k zrušeniu sankcií a k medzinárodným investíciám, bez ktorých nie je možná povojnová obnova Sýrie, a k nadviazaniu vzťahov s regionálnymi aktérmi vrátane Turecka a Kataru (dlhoroční sponzori HTS) a s veľmocami.
Všetky tieto úlohy sú úzko prepojené a bez nich si HTS pravdepodobne nebude schopná udržať v Damasku moc.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
.JPG)
