Sviatok slovenského umenia v Moskve a Petrohrade

Moskva 28. novembra 2015 (HSP/Foto:Slovenský inštitút v Moskve)

Slovenskí umelci s úspechom vystúpili v niekoľkých mestách v Rusku, kde predviedli svoje umenie a vyvolali veľký záujem domáceho publika. Všetky tieto podujatia zorganizovali zamestnanci Slovenského inštitútu v Moskve za spolupráci s ruskými kolegami

Tanečný kolektív Umeleckého súboru Lúčnica sa zúčastnil na 8. ročníku medzinárodného folklórneho festivalu „Interfolk v Rusku“, ktorý sa konal v dňoch 13. – 17. novembra v Petrohrade. Okrem početného zastúpenia ruských súborov, prijali pozvánku organizátorov aj kolektívy z Poľska, Belgicka, Lotyšska, Izraela, Iránu a Indonézie. Celkove prišla do „kultúrnej metropoly Ruska“ takmer päťdesiatka súborov.

Aj vystúpenie, ktoré si v kultúrnom stredisku „Troickij“ pozrel v sobotu (14. novembra t.r.) veľvyslanec Slovenskej republiky v Ruskej federácii Peter Priputen a riaditeľ Slovenského inštitútu v Moskve Ján Šmihula, potvrdilo mimoriadne vysokú úroveň nášho súboru a možno očakávať, že nadviaže na „tradíciu“ speváckeho zboru Lúčnice. Ten získal v roku 2012 na tejto súťažnej prehliadke dve prvé ceny – za najlepšiu interpretáciu ruskej piesne a za prednes slovenskej piesne.

Veľvyslanec Peter Priputen sa poďakoval Lúčničiarom za predvedený výkon, pričom vysoko ocenil ich majstrovstvo. S hlavným manažérom Lúčnice Júliusom Jackuliakom zároveň posúdil možnosti vystúpenia súboru – začiatkom júla budúceho roku v Moskve, teda v čase, keď naša krajina preberie predsedníctvo v Rade EÚ. Veľvyslanec P. Priputen sa stretol tiež s riaditeľkou festivalu „Interfolk v Rusku“ Elenou Bizinou, s ktorou diskutoval o otázkach vzájomnej kultúrnej spolupráce. E. Bizina vyslovila značný záujem o spoluprácu s našimi kultúrnymi súbormi a jednotlivcami, pričom priblížila niektoré z ich ďalších aktivít.

Vyše 1 500 nadšených divákov, ktorí zaplnili v piatok večer (13. novembra 2015) Veľkú sálu Sankt Peterburgskej akademickej filharmónie do posledného miesta, odmenili výkony sólistov dlhotrvajúcim standing ovation. Adriana Kučerová a Dalibor Jenis, spolu s ruskými partnermi Veronikou Džioevoj a Jevgenijom Achmedovom ponúkli obecenstvu dvojhodinovú lahôdku v rámci galakoncertu sólistov opery popredných divadiel zo Slovenska a z Ruska.

Hlavné motto podujatia „pôvab, láska, harmónia a život na plný hlas“ sa podarilo do bodky naplniť. Vystúpenie našich špičkových sólistov, ktorí sa predstavili ruskému publiku po dlhšom čase si pozrel aj slovenský veľvyslanec v Ruskej federácii Peter Priputen spolu s riaditeľom Slovenského inštitútu v Moskve Jánom Šmihulom. Veľvyslanec P. Priputen sa poďakoval po skončení galakoncertu našim umelcom za vynikajúci zážitok a výbornú reprezentáciu našej kultúry. Súčasne zdôraznil, že všestranne bude podporovať a napomáhať organizovaniu takýchto podujatí, ktoré prispievajú k rozvíjaniu a prehlbovaniu kultúrnych vzťahov medzi našimi krajinami.

Katarína Galanová – hlavná organizátorka galakoncertu slovenských a ruských operných hviezd, ktorý sa uskutočnil za podpory ministerstiev kultúry Slovenskej republiky a Ruskej federácie, vysoko vyzdvihla súčinnosť a podporu slovenskej strany. Zároveň vyslovila presvedčenie, že spolupráca ruských a slovenských umelcov bude pokračovať, aby mohli divákom naďalej prinášať také skvelé zážitky, akým bol petrohradský galakoncert.

Vo štvrtok (19. novembra 2015) sa v Slovenskom inštitúte v Moskve uskutočnila vernisáž výstavy diel sochára Stanislava Mikovčáka. Riaditeľ inštitútu Ján Šmihula poukázal vo svojom príhovore na to, že slovenský inštitút zažíva svoju premiéru, pretože takéto diela sa v galérii dosiaľ nevystavovali. Pripomenul, že sochárska tvorba rodáka z Turzovky je preniknutá motívmi ľudových tradícií, ktoré zobrazuje prostredníctvom voľne nájdených predmetov – podkov, motýk, kľúčov, pántov od starých dverí, reťazí a podobne.

Pred očami návštevníkov ožíva drevo a kov – základný pracovný materiál umelca z Kysúc. S. Mikovčák, pôvodným povolaním stavebný inžinier, vo svojom vystúpení uviedol, že umenie je jeho záľuba, ktorej sa venuje vo voľnom čase. Zdôraznil, že svojou tvorbou sa snaží jednak vyjadriť úctu k ťažkej práci, ktorou tieto predmety vznikali, ale zároveň chce týmto spôsobom vyjadriť aj úctu k našim predkom, ktorých toto náradie (napr. motyky) živilo. Následne bližšie charakterizoval niektoré diela, z ktorých každé má svoj príbeh. Skutočne ide o netradičnú, neobyčajnú a výnimočnú výstavu, ktorú vysoko ocenili aj návštevníci jej slávnostného otvorenia v galérii Slovenského inštitútu v Moskve.