Bratislava 29. decembra 2023 (HSP/ Responsible Statecraft/ Foto: TASR/AP-Evan Vucci, Efrem Lukatsky)
Rok 2023 sa v zahraničnej politike niesol v znamení krvavých konfliktov, humanitárnych katastrof a politických zlyhaní. Responsible Statecraft uvádza najvýraznejšie z nich
Ukrajina
Statočnosť a vytrvalosť ukrajinského ľudu a jeho ozbrojených síl boli opakovane vyzdvihované. Ale neúspech jej protiofenzívy na jar a v lete 2023 viedol sčasti k strate dôvery, že krajina môže niekedy dúfať vo vyhnanie Rusov zo všetkých svojich území. To samozrejme nebolo cieľom len prezidenta Volodymyra Zelenského, ale aj jeho západných podporovateľov.
Mnohí z týchto spojencov, vrátane mainstreamovej tlače, teraz naznačujú, že Ukrajina bude musieť nielen nájsť spôsob, ako ukončiť vojnu diplomatickou cestou – čo kritici vrátane prispievateľov na Responsioble Statecraft (RS) a v Quincyho Inštitúte hovorili po celý čas – ale možno bude musieť pristúpiť na územné kompromisy.
Cieľ ukrajinského členstva v NATO sa teraz javí ako vzdialený sen a od konca roka sa prílev zbraní a peňazí z Washingtonu a západných hlavných miest nesmierne spomalil.
Zelenskyj, ktorý je teraz označovaný za čoraz izolovanejšieho a nerealistickejšieho, akoby upadol do nemilosti. Nanešťastie pre neho to nie je prvý prípad v dejinách zahraničnej politiky USA, keď Washington obrátil svoju priazeň inde, a to na veľkú škodu svojich bývalých príjemcov.
Izrael a palestínsky ľud
Izraelská vláda, zaslepená brutálnym útokom Hamasu, pri ktorom 7. októbra zahynulo 1 200 Izraelčanov a 240 rukojemníkov bolo unesených, podnikla v pásme Gazy takú silnú odvetu, že premrhala veľkú časť dobrej vôle a sympatií zvyšku sveta.
Izraelčania, ktorí sú rovnako zmietaní smútkom a hnevom, nie sú presvedčení, že ich vláda má plán pre Gazu po vojne, ale sú pevne presvedčení (aspoň podľa prieskumov verejnej mienky), že Netanjahuov režim dokáže Hamas zničiť a že starostlivosť o to, aby sa zabránilo ujme palestínskych civilistov, nesmie brať do úvahy.
Medzitým počet mŕtvych Palestínčanov v Gaze k tomuto týždňu výrazne prekročil 21 000.
Izrael tvrdí, že zabil 7 000 bojovníkov Hamasu, ale podľa New York Times nevysvetľuje, ako k tomuto číslu dospel. To vytvorilo situáciu, v ktorej sa Izrael (a jeho podporovatelia z USA) dostáva do čoraz väčšej izolácie, či už v OSN alebo vo verejnej mienke na celom svete.
Okrem toho Palestínčania v Gaze trpia katastrofálnym hladom a absolútnym nedostatkom zdravotnej starostlivosti. Takmer 90 % obyvateľov bolo vysídlených v dôsledku izraelského vojenského bombardovania a traumatizované obyvateľstvo sužujú choroby.
Joe Biden
Prezident Spojených štátov bol tento rok zatlačený do kúta na dvoch hlavných frontoch.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, jeho zarámovanie vojny ako manichejského boja – a boja za slobodu, ktorý bude mať globálne dôsledky, ak Amerika nepomôže Zelenskému “tak dlho, ako to bude potrebné” – sa jeho administratíve vracia.
Čoraz častejšie sa ozývajú výzvy na začatie serióznych diplomatických rozhovorov s vládou, ktorú Washington odsunul do pozície podobnej Hitlerovi. Medzitým sa Kongres bráni poskytnúť Ukrajine ďalšie miliardy v zbraniach a hotovosti, ktoré potrebuje na prežitie.
Bidenov tím sa zdá byť nerozhodný a zraniteľný, keďže sa blížia sľubne kruté opakované voľby.
Situáciu len zhoršila úplná neschopnosť administratívy obmedziť vojenské excesy izraelskej vlády v Gaze a na Západnom brehu Jordánu. Bidenova administratíva síce údajne dala Benjaminovi Netanjahuovi “jasne najavo”, že USA chcú chrániť civilistov, ale na príkaz Izraelčanov urobila všetko pre to, aby oslabila prímerie Bezpečnostnej rady OSN, a dokonca ani rezolúcia o zavedení humanitárnych “pauz” nebola do dnešného dňa uvedená do platnosti.
Biden tiež podmazal všetky zbrane, o ktoré Izraelčania požiadali, a “hlúpe bomby” americkej výroby sú dnes zodpovedné za množstvo mŕtvych a ničenie majetku v pásme Gazy. Nielenže sa na Washington pozerá ako na krajinu, ktorá nemá na Izraelčanov žiadny vplyv (napriek obrovským sumám peňazí a zbraní, ktoré tam každoročne posiela), ale vyzerá dvojzmyselne, keď ide o veľké vyhlásenia o dodržiavaní “poriadku založeného na pravidlách”.
Arménsky národ
V októbri Azerbajdžan vytlačil zo sporného územia Náhorného Karabachu všetkých Arménov – približne 100 000. Začiatkom tohto roka sa Azerbajdžan a Arménsko zaviazali, že po desaťročiach konfliktu budú začiatkom roka pracovať na dosiahnutí mieru.
Nádeje však klesli, keď Azerbajdžan pokračoval v drvivej blokáde tovaru a humanitárnej pomoci pre Arménov v regióne. Azerbajdžanská vojenská operácia, ktorá sa začala v septembri, viedla ku konečnému obsadeniu sporného územia a vyhnaniu Arménov v priebehu niekoľkých dní späť do Arménska.
Obete afrického prevratu a občianskej vojny
V západnej Afrike pokračovala vlna štátnych prevratov, pričom tento rok sa uskutočnili ďalšie dva – v Nigérii a v Gabone. V Nigérii armáda v júli zvrhla prezidenta Mohameda Bazouma a spolu s jeho rodinou ho umiestnila do suterénu paláca, kde zostávajú dodnes. Týmto sa Nigéria pripojila k Burkina Faso a Mali, ktoré nerezidentný pracovník Quincyho inštitútu Alex Thurston nazýva “epicentrom masového násilia a vysídľovania v regióne a jednou z najhorších konfliktných a humanitárnych katastrofických oblastí na svete”. V Gabone sa v auguste chopila moci armáda, ktorá zosadila prezidenta Aliho Bonga po tom, ako práve vyhral opätovné voľby.
Medzitým v apríli vypukla v Sudáne krvavá občianska vojna, ktorá sa čoskoro stala vojnou v zastúpení regionálnych záujmov, v ktorej sa, samozrejme, ocitol aj sudánsky ľud. Konflikt sa týka generála Abdela Fattaha al-Burhana (ktorý sám viedol prevrat), ktorý stojí proti svojmu zástupcovi a veliteľovi síl rýchlej podpory, generálovi Mohamedovi Hamdanovi Dagolovi, známemu ako Hemedti.
Boje v hlavnom meste Chartúm si do júna vyžiadali desiatky mŕtvych, obrovské materiálne škody a útek približne 100 000 ľudí do zahraničia. Boje nielen pokračujú, ale sa aj rozširujú, ohrozujú milióny civilistov a celú krajinu uvrhli do humanitárnej katastrofy. Zdá sa, že USA už nemajú z diplomatického hľadiska čo ponúknuť.
Švédsko
Severoeurópsky štát chce vstúpiť do NATO. Ale to, čo sa zdalo byť bezpredmetné – jeho vstup bol spojený s regionálnou bezpečnosťou a jednotou Západu po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 – sa stalo obeťou medzištátnej politiky a vzájomného obviňovania.
Hoci sa zdá, že Švédsko je o krok bližšie k tomu, aby sa pripojilo k Fínsku ako nový člen aliancie, Turecko naďalej využíva svoj vplyv ako člen NATO, aby získalo stíhačky F-16 od USA a prinútilo Švédsko zmeniť svoje protiteroristické zákony. Maďarsko tiež pomaly prešlo k svojmu hlasovaniu a obvinilo Švédsko z toho, že hovorí “očividné lži” o stave maďarskej demokracie.
Americkí daňoví poplatníci
Pred odchodom Kongresu na prázdniny schválil 886 miliárd dolárov na výdavky na obranu ako súčasť zákona o národnej obrane na rok 2023 (NDAA). Tieto finančné prostriedky sú najvyššie od druhej svetovej vojny a, ako upozorňuje William Hartung z Quincyho inštitútu : „Väčšinou smerujú na nákladné, nefunkčné zbraňové systémy, ktoré nie sú vhodné na riešenie súčasných výziev.“
Okrem zvýšenia platov personálu predstavuje 3-percentné zvýšenie oproti minulému roku prínos pre obranný priemysel – ktorý bol tento rok obvinený z okrádania daňových poplatníkov a členov Kongresu. Rozpočet na obranu neodráža rozumnú vojenskú stratégiu, ba dokonca ani národný záujem, ale zoznam želaní dodávateľov a politikov, ktorí profitujú z financovania drahých programov, ktoré v niektorých prípadoch – ako napríklad lietadlá Osprey – vystavujú amerických vojakov reálnemu nebezpečenstvu. Aby toho nebolo málo, Pentagón stále nedokáže prejsť auditom.
Jake Sullivan
Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť napísal článok pre Foreign Affairs s názvom “Zdroje americkej moci”, v ktorom sa v 7 000 slovách pokúša čo najlepšie priblížiť, ako Bidenova administratíva rieši súčasné geopolitické udalosti. Bohužiaľ, podobne ako väčšina prístupov Bieleho domu k zahraničnej politike za posledné štyri roky, ani tento článok nebol na mieste.
Sullivan uznal večné výzvy na Blízkom východe a povedal : „Región je pokojnejší, ako bol po desaťročia. Znížili sme napätie v Gaze a obnovili priamu diplomaciu medzi stranami.“
Článok bol poslaný do tlače 2. októbra, päť dní pred útokmi Hamasu na Izrael.
„Od nikoho nemožno očakávať, že bude predvídať budúcnosť, ale esej ponúka vzácny pohľad na to, ako Spojené štáty nesprávne pochopili výbušnú situáciu na Blízkom východe,“ napísal denník New York Times, ktorý upozornil, že trápne komentáre boli neskôr z online vydania Foreign Affairs odstránené. Sullivan sa však celú jeseň verejne vyjadroval v tom istom zmysle.
Americkí generáli
Tento rok boli generáli a admiráli vo výslužbe, ktorí sa rozplývali nad ukrajinskou protiofenzívou a zlyhaniami ruskej armády, nútení vziať si servítku pred ústa. Osobitnú pozornosť by si zaslúžili Petraeus, Stavridis, Keene, McCaffrey, Hodges atď., ktorí sa neprestajne striedajú v hlavných médiách a poskytujú chybné strategické hodnotenia, ktoré sa nikdy neopravia. Len sa opäť objavia v ďalšom konflikte.
Bývalý námorný kryptológ Malcolm Nance, jeden z najviditeľnejších proukrajinských komentátorov na hlavných káblových staniciach a na Twitteri, odišiel v roku 2022 z MSNBC, aby pomáhal pri výcviku Medzinárodnej légie zahraničných dobrovoľníkov na Ukrajine.
Vo svojich videách a tweetoch sa chválil svojou misiou – keďže bol zvyčajne posilnený uniformou a zbraňami a údajne podával správy z bojovej zóny – a priťahoval masívne množstvo proukrajinských stúpencov.
Potom odhalenie denníka New York Times zhodilo bombu: Nance sa zaplietol do atmosféry drobných hádok a chaosu a medzi outsiderov Ukrajiny, ktorí “bojovali sami so sebou a podkopávali vojnové úsilie”.
Odišiel z krajiny a stále je komentátorom – na svojom platenom predplatnom Substack. Teraz sa presunul na vojnu v Gaze, vrátane (týždňovej) návštevy štátov Perzského zálivu v októbri. Píše príspevky ako : “Spýtajte sa sami seba, ste naozaj za Palestínu, alebo len nenávidíte Židov?” a veľmi podobne ako jeho proukrajinský profil na Twitteri v roku 2022 obviňuje kritikov Izraela z “pomýlenej zle informovanej krátkozrakosti a latentného antisemitizmu”.